Sektorový model (geografia)
Sektorový model alebo klinový model je model rozvoja miest, ktorý v roku 1939 navrhol ekonóm Homer Hoyt, pričom vychádzal z koncentrického modelu. Hoci prijal existenciu Central Business District (CBD), navrhol, aby sa zóny šírili smerom od centra mesta pozdĺž železníc s diaľnic a ďalších dopravných tepien. Napríklad V Chicagu sa bytový sektor hornej triedy nachádza pozdĺž lukratívneho pobrežia Michiganského jazera na sever od CBD, kým priemysel je umiestnený v sektoroch smerom na juh, cez ktoré prechádza železnica.
Pri vývoji tohto modelu Hoyt zistil, že pre nízkopríjmové domácnosti bola bežná lokalizácia pri železničných tratiach a pre komerčné zariadenia lokalizácia pozdĺž hlavných obchodných tepien. Zistením, že rôzne dopravné trasy do mestskej oblasti, vrátane železníc, morských prístavov a električkových liniek, znamenajú lepšiu dostupnosť, Hoyt vytvoril teóriu, že mestá majú tendenciu rásť v podobe klinovitých vzorov - či sektorov - vychádzajúcich z CBD a tiahnúcich sa pozdĺž hlavných dopravných trás. Lepšia úroveň dostupnosti znamená vyššie hodnoty pozemkov, preto mnoho komerčných aktivít zostáva v CBD, no výrobné funkcie sa vyvíjajú v kline obklopujúcom dopravné tepny. Obytné funkcie rastú v klinovitých vzoroch, pričom sektor s cenovo dostupným bývaním susedí s výrobnými/priemyselnými sektormi (t. j. doprava, hluk a znečistenie ovzdušia robia tieto oblasti najmenej lukratívnymi), zatiaľ čo sektory domácností so strednými a vysokými príjmami bývajú umiestnené najďalej od týchto funkcií. Hoytov model sa pokúša prezentovať základný princíp mestskej organizácie.
Využitie upraviť
Tento model je platný pre veľa britských miest. Napríklad ak sa otočí o 90 stupňov proti smeru hodinových ručičiek, tak pomerne presne pasuje na mesto Newcastle upon Tyne. Môže to byť spôsobené vekom miest, keďže v starších mestách doprava bola kľúčovým obmedzením. Staršie mestá spravidla odrážajú Hoytov model, kým novšie viac odrážajú modelom koncentrických zón, ktorého autorom je Ernest Burgess.
Obmedzenia upraviť
- Teória je založená železničnej doprave začiatku 20. storočia a nezohľadňuje osobné automobily, ktoré umožňujú dochádzanie z lacnejších oblastí mimo hraníc mesta..[1] K tomuto prišlo v Calgary v 30. rokoch, keď veľa osídlení pripomínajúcich slumy vzniklo mimo mesta, no blízko ku konečným zastávkam električkových liniek. Tie sú teraz začlenené do hraníc mesta, ale sú ostrovmi bývania s nízkymi nákladmi v oblastiach so strednými nákladmi.[2]
- Zvláštne fyzické rysy územia môžu obmedziť alebo usmerniť rast pozdĺž určitých klinov
- Rast sektora môže byť obmedzený "preskakovacím" využitím územia.
Referencie upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sector model na anglickej Wikipédii.