Separátne votum
Separátne votum (lat. votum separatum) je odlišné stanovisko prehlasovaného člena súdneho senátu alebo pléna určitého súdu k prijatému rozhodnutiu. Ak rovnaké stanovisko zastáva viac sudcov, ide o menšinové (minoritné) votum. Odlišné stanovisko ale slúži iba na vyjadrenie právneho názoru, nemá na prijaté rozhodnutia žiadny vplyv, neovplyvňuje jeho záväznosť či platnosť. Navyše je právom sudcu (nie povinnosťou) svoje odlišné stanovisko vyjadriť, teda ho využiť môže, a nemusí.
Podľa zamerania nesúhlasu sa rozlišuje:[1]
- disent (dissenting opinion) - nesúhlas s celým rozhodnutím
- konkurencia (concurring opinion) - nesúhlas iba s jeho odôvodnením
Svoj pôvod má na anglických súdoch, kde bola váha rozsudkov daná autoritou konkrétnych sudcov a ich názorov, odtiaľ sa rozšírilo do celej angloamerickej právnej oblasti. Až neskôr začalo byť využívané aj u niektorých vyšších súdov kontinentálnych (napr. u nemeckého Spolkového ústavného súdu), kde inak prevažovala zásada tajnosti sudcovských porád a myšlienka nenarušovať autoritu rozhodnutie odlišnými pohľadmi jednotlivých sudcov.[1]
Na Slovensku majú právo uviesť svoje odlišné stanoviská s odôvodnením nielen sudcovia Ústavného súdu,[2] ale aj sudcovia všeobecných súdov vo veciach rozhodovaných v senáte.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b MAHMOUD, Martina. Disenty soudců (diplomová práce) [online]. Brno: is.muni.cz, 2009, [cit. 2019-04-20]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 67. Dostupné online.
- ↑ Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 9. Dostupné online.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Separátní votum na českej Wikipédii.