Severoatlantická rada
Severoatlantická rada je hlavný politický rozhodovací orgán Severoatlantickej aliancie so sídlom v Bruseli. V Severoatlantickej aliancii má najväčšiu autoritu a dozerá na politické a vojenské procesy ktoré majú súvis s bezpečnostnými otázkami celej aliancie. Je miestom, kde sa stretávajú a diskutujú všetci predstavitelia členských krajín a preberajú politické a operatívne otázky ktoré si vyžadujú kolektívne rozhodnutia. Stretnutia sú tiež príležitosťou na diskusiu členov kde sa preberajú témy ktoré ovplyvňujú mier a bezpečnosť.[1][2]
| Severoatlantická rada | |
 Zasadnutie v ústredí NATO v Bruseli v roku 2010 | |
| North Atlantic Council | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Krátky názov | NAC |
| Vznik | 4. apríl 1949 |
| Miesto | Sídlo NATO, Brusel |
| Ďalšie informácie | |
| Členstvo | 30 štátov NATO |
| Generálny tajomník | Jens Stoltenberg |
| Zástupca Generálneho tajomníka | Rose Gottemoeller |
| Webstránka | http://www.nato.int |
História a zásady fungovania upraviť
Rada bola zriadená v roku 1949 článkom 9 Severoatlantickej zmluvy a je jediným orgánom ktorý má právomoc zriaďovať ďalšie subjekty. Predsedom rady je generálny tajomník ktorým je v súčasnosti Jens Stoltenberg.
Zasadnutia rady sa zaoberajú všetkými aspektami činnosti organizácie a na základe diskutovaných bodov prijímajú rozhodnutia. Podriadené výbory pripravujú na žiadosť rady správy a odporúčania ktoré sú predmetom diskusie.
Podľa článku 4 Washingtonskej zmluvy môže radu zvolať generálny tajomník alebo hociktorí zo zástupcov členského štátu : "Strany budú vždy spoločne konzultovať, keď je podľa ich názoru ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť hociktorej zo strán."
Prijaté rozhodnutia musia byť prijaté jednomyselne spoločnou dohodou a každý členský štát má rovnaké právo prezentovať svoje názory. Výsledné rozhodnutia sú založené na konsenze.
Severoatlantická rada sa stretáva na viacerých úrovniach. Stretnutia prebiehajú na úrovni stálych predstaviteľov (alebo veľvyslancov) každý týždeň, na úrovni ministrov zahraničných vecí dva krát ročne, ministrov obrany tri krát ročne a na úrovni prezidentov a premiérov príležitostne. Rozhodnutia majú na každej úrovni rovnaké postavenie a platnosť.
Rade predsedá generálny tajomník, v prípade jeho neprítomnosti zástupca generálneho tajomníka.
Zástupcovia sedia pri stole podľa národnosti v poradí podľa anglickej abecedy a toto pravidlo platí v celej štruktúre výborov NATO. Každý z členov má úplnú suverenitu a zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Na rokovaní prezentujú zástupcovia stanoviská a politické rozhodnutia svojej krajiny a tiež informujú o názore, vývoji a dianí na rade svoje vnútroštátne subjekty.
Dôležitou úlohou rady je tiež jej verejný profil, prostredníctvom vyhlásení a komuniké vysvetľuje politiku a rozhodnutia aliancie. Zverejneniu dokumentov zvyčajne predchádzajú ministerské a samitové stretnutia.
Rada má tiež rôzne špecializované pracovné skupiny a výbory, napríklad výbor pre politiku a partnerstvo, ktoré sa v závislosti od témy podielajú na príprave zasadnutí Rady a následných opatreniach k rozhodnutiam Rady. Veľmi dôležitá je tiež skupina pre jadrové plánovanie ktorá má s Radou severoatlantickej aliancie porovnateľnú právomoc pre záležitosti v rámci jej špeciálnej oblasti pôsobenia ktorou je Jadrová politika, postupy plánovania a konzultácie.
Celý medzinárodný štáb v ústredí NATO sa priamo alebo nepriamo podieľa na spolupráci, podpore a pomoci Rade čím pomáha zabezpečiť vykonanie rozhodnutí Rady.[1][2][3]
Referencie upraviť
- ↑ a b North Atlantic Council [online]. North Atlantic Treaty Organization, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online.
- ↑ a b O NATO - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [online]. www.mzv.sk, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online. Archivované 2019-07-16 z originálu.
- ↑ NATO Organization [online]. North Atlantic Treaty Organization, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online.