Sextus Iulius Frontinus

Sextus Iulius Frontinus (asi 40 – 103) bol rímsky štátnik pôsobiaci za vlády cisára Nervu ako správca akvaduktov (curator aquarum), ktorý sa preslávil autor odborných diel, obzvlášť o rímskych vodovodoch.

ŽivotUpraviť

O Frontiovi vieme, že roku 70 zastával úrad prétora, roku 74 úrad konzula a nasledujúci rok vo funkcii prokonzula bol poverený správou Británie. Počas svojej správy si podrobil kmeň Silurov a založil stály tábor pre Druhú augustovskú légiu (Legio II Augusta) v Isca Agusta (dnes Carleon vo Walese) ako aj radu menších pevností slúžiacich na posilnenie rímskej prítomnosti v Británii. Roku 95 bol Frontinus zvolený za správcu akvaduktov cisárom Nervom. Práve v tejto pozícii vydal svoje dielo De aquae ductu (O vodovodoch) ako oficiálnu správu pre cisársky dvor. Frontinus patril tiež ku kolégiu augurov.

De aquae ductuUpraviť

 
Frontinove Strategemata, edícia Teubner

Frontinovo odborné pojednanie o systéme vodovodov, ktoré napájali Rím, je významným prameňom našich súčasných vedomostí o rímskom staviteľstve vodovodov. Frontinus uvádza históriu vzniku, kvalitu vody a technické údaje o všetkých rímskych akvaduktoch, medzi nimi i vodovodov Aqua Appia, Aqua Alsietina, Aqua Tepula, Anio Novus, Aqua Virgo, Aqua Claudia a Aqua Traiana. Frontinus pritom uvádza niektoré zaujímavé poznámky, napríklad, že mnohé z vodovodov v jeho dobe boli schátralé a vyžadovali opravu, ale i to, že niektorí obchodníci a majitelia poľnohospodárskych usadlostí sa na čierno napájali na vodovody a odčerpávali z nich vodu pre svoje vlastné účely.

Frontinus sa tiež na niektorých miestach De aquae ductu odvoláva na svojho predchodcu, staviteľa a autora literatúry o staviteľstve, Vitruvia, ktorý venoval jednu časť svojho diela vodovodom.

Ďalšie dielaUpraviť

Frontinovi je pripisované i druhá práca, súbor vojenských poučiek a pamätihodných udalosti nazvaný Strategemata (Vojenské lsti). Na rozdiel od De aquae ductu, nepôsobí toto dielo dojmom veľkej učenosti, čo vyvoláva pochybnosti o skutočnom Frontinovom autorstve. Svojim žánrom ho možno viac než medzi odbornú literatúru zaradiť k zborníkom anekdot a zaujímavostí k Facta et dicta memorabilia Valeria Maxima.

Frontinus napísal tiež odbornú prácu o zememeračstve, podobne ako Hyginus Gromaticus. Z tohto diela sa dochovali iba nepočetné zlomky.

LiteratúraUpraviť

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.