Sidorovo
Sidorovo (1 099 m n. m.[1][2]) je masív nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad Ružomberkom. Je vytvorený vápencom a dolomitmi. Je najvyšším vrcholom hrebeňa Veľkej skaly, nachádzajúci sa na jej južnom konci. Charakteristickým znakom Sidorova sú viditeľné známky erózie v podobe mohutných skalných stien a odkryvov, ktoré najlepšie vidieť na južnej strane. Na východnej a západnej strane sa v početnej miere vyskytujú skalné ihly. Najznámejšou ihlou je Krkavá skala na východnej strane.
| Sidorovo | |
| vrch | |
.jpg) Sidorovo a Vlkolínec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Mesto | Ružomberok |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Nadmorská výška | 1 099 m n. m. |
| Súradnice | 49°2′49″S 19°16′45.7″V / 49,04694°S 19,279361°V |
 _-_location_map.svg)  Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Sidorovo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Flóra a fauna
upraviťFlóra Sidorova je typická pre mierne podnebie Karpát. Sidorovo je umelo zalesnené. Najväčšie zastúpenie majú ihličnaté dreviny (smreky, borovice), ale v hodnej miere sa vyskytujú aj listnaté dreviny (buk). Z nízkych drevín sa bohato vyskytujú šípky a trnky.
Zo živočíchov treba spomenúť výskyt medveďa hnedého, líšku obyčajnú a vzácne aj vlka. Z drobných cicavcov tu má zastúpenie veverica obyčajná, veverica karolínska, kuna obyčajná a plch hôrny. Vysoká poľovná zver je zastúpená v podobe jeleňa a srny. Z vtákov sa tu vyskytuje myšiak hôrny, jastrab obyčajný, pustovka obyčajná, sýkorka bielolíca, trasochvost biely, sojka škriekavá, či početné kŕdle krkavca alebo sovy.
História
upraviťHistória siaha do obdobia ľudu lužickej kultúry. Na vrchole Sidorova stálo výšinné halštatské hradisko. Usudzuje sa, že slúžilo pre obyvateľov osady v okolí Ludrovej ako posledné útočisko. Našli sa tu predhistorické črepy a žabice - skaly na hádzanie prakom. Spomínané exponáty sa našli začiatkom 30. rokov minulého storočia počas amatérskeho archeologického výskumu (Ing. Ivan Houdek v rokoch 1931-32).[3]
2. svetová vojna
upraviťPočas turistického výstupu bola nájdená zarastená cesta na vrchol z východnej strany. Na vrchole Sidorova bola údajne umiestnená nemecká protiletecká batéria, kvôli ktorej bola vybudovaná spomínaná cesta na vrchol. Celý vrchol bol opevnený a vyriešené to bolo tak, aby nemecké jednotky mohli zásobovať svoju jednotku umiestnenú na vrchole. Mali tam protiletecké delo a inú ťažkú vojenskú techniku. Pod vrcholom je údajne aj studnička, ktorá im slúžila ako zdroj a zásobáreň vody. O tom svedčí aj celá séria zákopov nájdených okolo vrcholu. Vlkolínec a jeho ľudia boli však počas vojny evakuovaní do Liptovskej Lúžnej, možno aj preto si na spomínanú cestu nikto z nich nepamätá. Možno iba pár žijúcich ľudí, ktorí boli v SNP a bojovali proti spomínanej nemeckej jednotke.
Po skončení vojny cesta a všetko okolo nej upadlo do zabudnutia. Jej význam sa stratil a časom sa stratila pod vplyvom intenzívneho zalesňovania Sidorova.
Turistika
upraviťZ turistického hľadiska sú významné početné lesné chodníčky vedúce pozdĺž celého hrebeňa. V blízkosti Sidorova sa nachádza lyžiarske stredisko Malinô - Brdo a Vlkolínec, pamiatka UNESCO.[4]
Galéria
upraviť-
Nákres cesty na Sidorovo -
Cesta na Sidorovo dnes -
Sidorovo zo severovýchodu
Referencie
upraviť- ↑ TM 111 Chočské vrchy – vodná nádrž Liptovská Mara (7. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-11]. Dostupné online.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Zaujímavosti – Vlkolinec [online]. [Cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sidorovo
