Sieň slávy slovenského futbalu

Sieň slávy slovenského futbalu je symbolická inštitúcia s cieľom vyjadriť poctu slovenským futbalovým osobnostiam, verejne prezentovať úspechy slovenského futbalu a systematicky zhromažďovať, vystavovať a archivovať historické fakty, informácie a dokumenty o týchto osobnostiach.[1] Vznikla z iniciatívy Slovenského futbalového zväzu v roku 2016.[2][3]

Podľa Preambuly Štatútu je Sieň slávy slovenského futbalu poctou a vyjadrením rešpektu tým, ktorí pozdvihli futbalovým umením i životným príkladom povedomie národa, tým, ktorí sa zaslúžili o slávu, rešpekt a dobré meno slovenského futbalu.[1]

História upraviť

Úvahy o vytvorení siene slávy mali dlhoročné trvanie, definitívne rozhodnutie nakoniec padlo na zasadnutí výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu 4. decembra 2015 v Bratislave, kde schválili Štatút Siene slávy slovenského futbalu a zloženie členov komisie a čestnej rady.[4]

Historicky prví členovia orgánov Siene slávy slovenského futbalu si prevzali menovacie dekréty a odznaky z rúk prezidenta Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika na slávnostnej recepcii 17. marca 2016 v Bratislave. Členmi výkonnej komisie sa stali vtedajší funkcionári Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, Peter Šurin, Pavol Hozlár, Stanislav Dutka a Marcel Merčiak.[5] Prvými členmi čestnej rady boli bývalý predseda Slovenského futbalového zväzu Milan Služanič, reprezentační tréneri Jozef Vengloš, Jozef Jankech a Jozef Barmoš, kapitán olympionikov z roku 1964 Anton Urban, medzinárodný rozhodca Vojtech Christov a športový novinár Michal Zeman.[5]

Prvých jedenásť osobností slovenského futbalu, šesť žijúcich legiend a päť in memoriam bolo uvedených do siene slávy 27. marca 2016 v Bratislave počas slávnostného galavečera pri príležitosti vyhlásenia výsledkov ankety Futbalista roka 2015.[6] Laureáti si prevzali odznaky členov SSSF a bronzovú trofej z dielne akademického sochára Jozefa Hobora.[7]

Orgány Siene slávy upraviť

Podľa Štatútu Siene slávy slovenského futbalu sú jej orgánmi výkonná komisia a čestná rada. Členovia orgánov sú volení výkonným výborom Slovenského futbalového zväzu na štvorročné funkčné obdobie. Členstvo je čestné, bez nároku na odmenu. Nie je možné, aby bola osoba zároveň členom oboch orgánov, zároveň sa členom nemôže stať prezident ani člen výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu.

Orgány Siene slávy slovenského futbalu majú spoločného tajomníka, ktorý administratívne a technicky pomáha zabezpečovať ich činnosť. Menujú ho predsedovia orgánov a sekretár Slovenského futbalového zväzu.

Výkonná komisia upraviť

Výkonná komisia Siene slávy slovenského futbalu má 5 členov (predseda, podpredseda a členovia), ktorých volí a odvoláva výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovanie chodu siene slávy, vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním Štatútu siene slávy a navrhovanie laureátov Siene slávy. Komisia môže každý rok navrhnúť minimálne 5, ale maximálne 10 kandidátov na zaradenie do siene slávy.[1]

Od roku 2016 sú členmi výkonnej komisie funkcionári Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, Peter Šurin, Pavol Hozlár, Stanislav Dutka a Marcel Merčiak.[5]

Čestná rada upraviť

Čestná rada Siene slávy slovenského futbalu má 7 členov (predseda, podpredseda a členovia), pričom predsedu a členov volí a odvoláva výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu. Jej členom môže byť bývalý futbalový hráč, funkcionár, novinár, alebo všeobecne rešpektovaný futbalový odborník. Hlavnou úlohou čestnej rady je výber laureátov siene slávy spomedzi kandidátov navrhnutých výkonnou komisiou. Členovia rady každoročne vyberajú minimálne jedného, ale maximálne troch laureátov, pričom aspoň jeden laureát musí byť z kategórie „hráč“.[1]

Od roku 2016 sú členmi čestnej rady bývalý predseda Slovenského futbalového zväzu Milan Služanič, reprezentační tréneri Jozef Vengloš, Jozef Jankech a Jozef Barmoš, kapitán olympionikov z roku 1964 Anton Urban, medzinárodný rozhodca Vojtech Christov a športový novinár Michal Zeman.[5] Od roku 2020 sú členmi Čestnej rady namiesto Jozefa Vengloša a Antona Urbana, ktorí sa vzdali svojich funkcií, bývalí reprezentanti Dušan Keketi a Ján Švehlík.[8]

Kategórie a kritériá nominácie upraviť

Do Siene slávy slovenského futbalu môžu byť nominované osobnosti v kategóriách „hráč“, „tréner“, „funkcionár“, „rozhodca“ a „športový novinár“.[1] Laureátmi siene slávy sa môžu stať v zmysle Štatútu osobnosti, ktoré svojimi výsledkami šírili slávu slovenského futbalu, osobným životom a príkladom ovplyvnili rozvoj futbalu a vo svojom profesionálnom aj osobnom živote sa riadili princípmi fair-play.

V kategórii „hráč“ sú pomocnými kritériami nominácie účasť alebo medailové umiestnenie na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, či na turnaji olympiských hier, účasť minimálne vo štvrťfinále európskych pohárových súťaží, držiteľ titulu Futbalista roka, minimálne 100 reprezentačných štartov v medzištátnych zápasoch, minimálne 100 gólov v najvyššej ligovej súťaži na Slovensku alebo v zahraničí.[1] Laureátom v tejto kategórii môže byť iba futbalový hráč, ktorý svoju aktívnu hráčsku činnosť ukončil aspoň 5 rokov pred nomináciou.[1]

V kategórii „tréner“ by malo ísť o osobu, ktorá viedla tímy Slovenska (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy, dosiahla trénerské úspechy v európskych pohárových súťažiach, alebo o osobu, ktorá sa zaslúžila o rozvoj trénerskej metodiky a zavádzanie nových trendov do slovenského futbalu.[1]

Kategória „funkcionár“ je určená pre bývalých futbalistov, ktorí po skončení kariéry na reprezentačnej úrovni prispievali k rozvoju futbalu a funkcionárov, ktorí prispievali k celoslovenskému rozvoju futbalu a ich úsilie presiahlo rámec danej doby.[1]

V kategórii „rozhodca“ môže byť nominovaný rozhodca úspešne reprezentujúci Slovensko (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy, alebo na inom turnaji medzinárodnej úrovne, alebo rozhodca, ktorý v najvyššej domácej súťaži na Slovensku (prípadne ČSR, ČSSR, ČSFR) rozhodoval najmenej 100 futbalových stretnutí a aj po skončení kariéry sa angažoval pre rozvoj futbalu.[1]

V kategórii„športový novinár“ sa do siene slávy môže dostať výnimočný novinár, ktorého žurnalistická práca preukázateľne presiahla rámec redaktorskej činnosti a konštruktívne sa zaslúžil o rozvoj futbalu v slovenskej spoločnosti.[1]

Laureáti Siene slávy slovenského futbalu upraviť

Rok uvedenia do SSSF Meno Reprezentoval Najväčšie úspechy
Zápasy Góly
2016[6]
Jozef Adamec 44 14 2  MS 1962, účastník MS 1970, semifinalista EPM 1969 so Spartakom Trnava, 7× majster Československa (5× Trnava, 2× Dukla Praha), člen Klubu ligových kanonierov (170 gólov), 4× najlepší strelec čs. ligy
tréner Slovenska 1999 - 2001 (34 zápasov)
Jozef Čapkovič 16 0 1  majster Európy 1976,   víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 a 3× majster Československa so Slovanom Bratislava
Karol Dobiaš 67 6 1  majster Európy 1976, 3  ME 1980, semifinalista EPM 1969 a 5× majster Československa so Spartakom Trnava, Futbalista roka 1970 a 1971
Karol Galba 0 0 rozhodca, účastník MS 1962 a MS 1966 (čiarový rozhodca vo finále Anglicko – Nemecko)
Karol Jokl 27 11   víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 a 3× majster Československa so Slovanom Bratislava, účastník MS 1970
Anton Ondruš 58 9 1  majster Európy 1976 (kapitán mužstva), 3  ME 1980 (kapitán mužstva), 2× majster Československa so Slovanom Bratislava
Ján Popluhár 62 1 2  MS 1962, 3  ME 1960, Futbalista storočia, Futbalista roka 1965
Adolf Scherer 36 22 2  MS 1962, 3  ME 1960, majster Československa 1959 s ČH Bratislava, člen Klubu ligových kanonierov (151 gólov)
Viliam Schrojf 39 0 brankár, 2  MS 1962 (najlepší brankár MS), 3  ME 1960
Leopold Šťastný
ČSR 2
Slovensko 1
0
0
hráč a tréner Slovana Bratislava (4× majster ČSR 1949, 1950, 1951, 1955), tréner reprezentácie Rakúska (1968-1975)
Jozef Vengloš 0 0 tréner Československa 1978 – 1982, 1988 – 1990 (76 zápasov), účastník MS 1982, štvrťfinalista MS 1990, 1  majster Európy 1976 (asistent trénera)
tréner Slovenska 1994 – 1995 (16 zápasov), hráč a tréner Slovana Bratislava (2× majster Československa 1974, 1975)
2017
Štefan Čambal
22
0
2  MS 1934, hráč Slavie Praha (4× majster ČSR), tréner Slovenska 1941 – 1942 (2 zápasy) a Československa 1948 – 1949 (4 zápasy)
Michal Vičan
10
0
4× majster Československa ako hráč Slovana Bratislava a ako tréner   víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 so Slovanom Bratislava
Titus Buberník
23
5
2  MS 1962, 3  ME 1960, účastník MS 1958, majster Československa 1959 s ČH Bratislava
Ján Pivarník
39
1
1  majster Európy 1976, účastník MS 1970, 2× majster Československa so Slovanom Bratislava, Futbalista roka 1974
Jozef Kšiňan
0
0
športový novinár, publicista, autor a spoluautor vyše 30 publikácií o futbale
2018
Anton Malatinský
Slovensko 6
ČSR 10
0
0
účastník MS 1954, ako tréner 3× majster Československa a semifinalista Európskeho pohára majstrov 1969 so Spartakom Trnava
Andrej Kvašňák
47
13
2  MS 1962, 3  ME 1960, účastník MS 1970, 2× majster Československa so Spartou Praha
Ladislav Petráš
19
6
účastník MS 1970 a OH 1968, 2× najlepší strelec čs. ligy, 2× vicemajster Československa 1975 a 1977 s Interom Bratislava
Marián Masný
75
18
1  majster Európy 1976, 3  ME 1980, účastník MS 1982, 2× majster Československa so Slovanom Bratislava, člen Klubu ligových kanonierov (103 gólov)
Anton Urban
0
0
  OH 1964 (kapitán mužstva), reprezentoval 20× ČSSR olympijské mužstvo, 12× ČSSR B-mužstvo
2019
Ladislav Jurkemik
57
3
1  majster Európy 1976, 3  ME 1980, účastník MS 1982, 2  v ankete Futbalista roka 1983, 2× vicemajster Československa 1975 a 1977 s Interom Bratislava, tréner Slovenska 2002 – 2003 (19 zápasov)
Ladislav Kačáni
20
3
účastník MS 1954, majster Československa 1959 s ČH Bratislava, tréner Československa 1971 – 1972 (13 zápasov)
Ladislav Kubala
ČSR 6
Maďarsko 3
Španielsko 19
4
0
11
Futbalista storočia v FC Barcelona, 2× víťaz Pohára veľtržných miest,
4× majster Španielska, 5× víťaz Španielskeho pohára,
člen Klubu ligových kanonierov (202 gólov)
tréner reprezentácie Španielska (1969-1980), účastník MS 1978
Milan Služanič
0
0
predseda SFZ 1988 – 1999
Alexander Vencel st.
25
0
brankár, 1  majster Európy 1976, účastník MS 1970,   víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 a 3× majster Československa so Slovanom Bratislava
2020
Ladislav Kuna
47
9
účastník MS 1970, semifinalista EPM 1969 a 5× majster Československa so Spartakom Trnava, Futbalista roka 1969
Ladislav Pavlovič
14
2
3  ME 1960, člen Klubu ligových kanonierov (164 gólov), 2× najlepší strelec čs. ligy, vicemajster Československa 1965 s Tatranom Prešov
Alexander Horváth
26
3
účastník MS 1970 (kapitán mužstva),   víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 (kapitán mužstva)
Jozef Štibrányi
9
1
2  MS 1962, majster Československa 1964 s Duklou Praha
Jozef Jankech
0
0
tréner Slovenska 1995 – 1998 (34 zápasov)
2021
Jaroslav Pollák
49
1
1  majster Európy 1976, 3  ME 1980, účastník MS 1970, vicemajster Československa 1971 s VSS Košice
Ľudovít Cvetler
2
0
  víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 so Slovanom Bratislava,   OH 1964, 2× majster Belgicka so Standardom Liège
Vojtech Christov
0
0
rozhodca, účastník MS 1982 (asistent vo finále Taliansko – Nemecko), MS 1986, účastník ME 1984 (viedol finále Francúzsko – Španielsko)
Stanislav Jarábek
0
0
účastník OH 1968 (kapitán mužstva), semifinalista EPM 1969 a 3× majster Československa so Spartakom Trnava, reprezentoval 11× ČSSR olympijské mužstvo,13× ČSSR B-mužstvo
Jozef Móder
17
3
1  majster Európy 1976, 2× víťaz Čs. pohára s Lokomotívou Košice, víťaz Rakúskeho pohára s GAK Graz 1981
2022
Ferdinand Daučík
ČSR 15
Slovensko 1
0
0
účastník MS 1938, ako hráč Slavie Praha 2× majster ČSR a 2× majster Česka, víťaz Stredoeurópskeho pohára 1938 (kapitán mužstva)
tréner Slovenska 1942 – 1944 (7 zápasov) a Československa 1948 (2 zápasy), 3× majster Španielska (FC Barcelona 1952, 1953, Athletic Bilbao 1956), 6× víťaz Španielskeho pohára
Imrich Stacho
23
1
brankár, 3  ME 1960, účastník MS 1954 a MS 1958
Ján Švehlík
17
4
1  majster Európy 1976, 1  ME hráčov do 23 rokov 1972, 4× majster Československa (3× so Slovanom Bratislava, 1× s Duklou Praha)
Jozef Barmoš
52
0
3  ME 1980, účastník MS 1982, 2  v ankete Futbalista roka 1978, majster Československa 1979 s Duklou Praha
Ján Kozák
55
9
3  ME 1980, účastník MS 1982, Futbalista roka 1981, majster Československa 1982 s Duklou Praha,
ako tréner 2× majster Slovenska s 1. FC Košice, tréner Slovenska 2013 - 2018 (54 zápasov), postup na ME 2016
2023 [9]
Ján Čapkovič
20
6
  víťaz Pohára víťazov pohárov 1969 s 3× majster Československa so Slovanom Bratislava, účastník MS 1970, člen Klubu ligových kanonierov (100 gólov)
Koloman Gögh
55
1
1  majster Európy 1976, 3  ME 1980, 2× majster Československa so Slovanom Bratislava
Ján Michalko
0
0
športový lekár reprezentácie Československa (  OH 1980) aj Slovenska, lekár Lokomotívy Košice (2× víťaz Slovenského a Čs. pohára), 1. FC Košice (2× majster Slovenska)
Karol Polák
0
0
športový komentátor, komentoval 8× MS vo futbale, 7× ME vo futbale, 6× letné OH, 6× zimné OH
Stanislav Seman
15
0
brankár, 3  ME 1980,   OH 1980, účastník MS 1982, 2× víťaz Slovenského pohára a 2× víťaz Československého pohára s Lokomotívou Košice
2024 [10]
Pavol Molnár
20
3
2  MS 1962, 3  ME 1960, účastník MS 1958, 2x majster Československa 1955 so Slovan Bratislava a 1959 s ČH Bratislava
Peter Dubovský
ČSFR/RČS 14
Slovensko 33
6
12
Futbalista roka 1993, majster Československa 1992 so Slovanom Bratislava, 2× kráľ strelcov čs. ligy, majster Španielska 1995 a víťaz Španielskeho Superpohára 1993 s Realom Madrid
Ľubomír Moravčík
ČSSR/ČSFR/RČS 42
Slovensko 37
6
6
účastník MS 1990, Futbalista roka 1992, Futbalista roka 2001, 2× majster Škótska s Celticom Glasgow (2001, 2002), víťaz Škótskeho pohára 2001, 2× víťaz Škótskeho Ligového pohára
Vojtech Masný
9
3
  OH 1964, vicemajster Československa 1963 s Jednotou Trenčín, finalista Stredoeurópskeho pohára 1966
Ivan Hrdlička
17
2
  víťaz Pohára víťazov pohárov 1969, účastník MS 1970, majster Československa 1970 so Slovanom Bratislava

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k Štatút Siene slávy slovenského futbalu [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  2. Za deň vzniku považuje Slovenský futbalový zväz deň vyhlásenia prvých laureátov Siene slávy slovenského futbalu, t. j. 27. marec 2016. [1]
  3. ŠURIN, Peter. Sieň slávy slovenského futbalu skutočnosťou [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz, 13.01.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  4. Komuniké zo zasadnutia Výkonného výboru SFZ zo dňa 4.12.2015 [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  5. a b c d ZEMAN, Peter. Menovacie dekréty, odznaky a Jankechove črepiny pre šťastie [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz, 17.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  6. a b ŠURIN, Peter; ZEMAN, Peter. Dvere siene slávy sú otvorené dokorán, prešlo cez ne prvých 11 laureátov [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz, 27.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  7. Do dvorany najväčších osobností slovenského futbalu dnes vstúpi prvých 11 laureátov [online]. Bratislava: Slovenský futbalový zväz, 27.03.2016, [cit. 2016-03-31]. Dostupné online. Archivované 2016-03-31 z originálu.
  8. SSSF - LEGENDY ŠVEHLÍK A KEKETI NOVÝMI ČLENMI ČESTNEJ RADY SIENE SLÁVY SLOVENSKÉHO FUTBALU [online]. futbalsfz.sk, 9. 12. 2019. Dostupné online.
  9. SSSF - Do Siene slávy vstúpili Ján Čapkovič, Seman, Michalko, Gögh a Polák [online]. futbalsfz.sk, 21. 3. 2023. Dostupné online.
  10. SFZ - Moravčík, Hrdlička, V. Masný, Dubovský a P. Molnár v Sieni slávy slovenského futbalu [online]. futbalsfz.sk, 20. 3. 2024. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť