Wikipédia

Signatúra (umenie)

Signatúra (z latinského slova signum „označenie“) je znak označujúci identitu umelca, najčastejšie jeho podpis alebo podpisová značka.[1][2]

Signatúra slovenského maliara Martina Benku

Signatúra (identifikátor, symbol) vznikla v starovekom Grécku v súvislosti so spoločenským ocenením umelca. V Grécku signovali svoje diela nielen umelci, ale aj majstri umeleckých remesiel t. j. hrnčiari, maliari váz, rytci kameňa, zlatníci a pod.[2] Podpis umelca sa mohol nachádzať na rôznych umeleckých predmetoch, vyrobených z kameňa, hliny, polodrahokamov, slonoviny, drahých kovov, dreva atď. Väčšina umeleckých diel nebolo signovaných a ich tvorcovia sú neznámi.[3]

Signatúry maliarov upraviť

Signatúry maliarských umelcov majú rozmanité podoby. Popri bežných podpisoch sa môžeme stretnúť s monogramami, autorskými pečiatkami a s rôznymi symbolmi (šifra, skrátený podpis, parafa (podpisová značka).[4]).[5] Tieto symboly obrazne môžu odkazovať na meno autora,[6][7] ako je to v nasledujúcich ukážkach:

Signatúry sú umiestňované na rôzne miesta umeleckého diela. Kresby a maľby sú najčastejšie signované na dolnom či hornom okraji diela.[8] V niektorých prípadoch je podpis maliara umiestnený bližšie k centrálnej časti maľby, napr. v podobe kartuše alebo napr. na výšivke šiat figúry. So signatúrami sa však môžeme stretnúť aj na rubovej strane obrazu či na napínacom ráme.[9]

Znalosť maliarskych signatúr je užitočná pri identifikácii obrazov. Nejedná sa však o jediný spôsob určenia autorstva diela. Ak uvažujeme o signatúrach vo všeobecnejšej rovine, za najdôležitejší podpis môžeme považovať charakteristiky umeleckého prejavu autora (rukopis, farebná a tvarová kompozícia, námet atď.). Preto znalec dokáže určiť autorstvo aj pri nesignovaných obrazoch.[10][11]

Signatúry na keramických nádobách upraviť

Na starogréckych keramických nádobách je zo štýlu maľby možné rozoznať viac než 900 umelcov, ale známych je len málo signatúr. Nachádzajú sa len na 1 percente keramiky a iba málo umelcom poznáme aj ich (skutočné) meno. Niektorí z nich boli metoikovia alebo otroci. Signatúry väčšinou uvádzajú: meno, egrapsen (ma nakreslil) alebo meno, epoisen (ma zhotovil, vyrobil). Niekedy sú na váze oba nápisy, takže jeden odkazuje na hrnčiara a druhý na maliara, ale v iných prípadoch boli hrnčiar a maliar tou istou osobou.[12]

Nápisy sa na keramiku maľovali počas ich výroby pred vypálením, napríklad signatúry hrnčiarov a maliarov, mená postáv zobrazených na keramike a niekedy aj slová, ktoré tieto postavy prednášali.[13]

  •  
    Signatúra hrnčiara Amasisa, Aténske čiernofigúrové olpé, cca 540 pred Kr.
  •  
    Atický kóthón, signatúra Lysiada, cca 530 pred Kr.
  •  
    Signatúra Timenóra
  •  
    Atický čiernofigúrový kylix, signatúra Soklesa, 570 – 560 pred Kr.
  •  
    Nikosthenova amfora, cca 520 – 510 pred Kr.

Signatúry na sochárskych dielach upraviť

Signatúry sa pri sochárskych dielach umiestňujú buď na samotnej soche alebo na podstavci.[14] Často sa stáva, že signatúry starogréckych sochárov na podstavcoch dokumentujú sochy, ktoré nie sú uvedené v písomných zdrojoch. Napríklad vďaka signovaným podstavcom zo sôch vieme, že okrem už známym sochám aténski sochári Leóchares a Praxiteles so svojmi rodinami prevádzkovali čulý obchod s portrétnymi sochami.[15]

  •  
    Podstavec sochy Kleiokrateie a ďalšieho člena jej rodiny (?), nesúci podpis Praxitela, cca 360 – 350 pred Kr.
  •  
    Stojaca zahalená žena s podpisom Difilos. Terakotová figúrka, koniec 1. stor. pred Kr.
  •  
    Báza sochy kúra s nápisomː „Vyrobil a venoval Euthykartides z Naxu", 650 – 600 pred Kr.
  •  
    Mramorový podstavec s nápisom (nápis typu bústrofédon): "Léukarion ma zhotovil ako pomník Theolista", koniec 6. stor. pred Kr.
  •  
    Signatúra slovenského sochára Františka Gibalu na soche drevorubača v Banskej Bystrici

Signatúry na iných umeleckých dielach upraviť

  •  
    Pergamonské múzeum, mozaika so signatúrou Hefaistióna (2. stor. pred Kr.) z paláca v Pergamone
  •  
    vitrážové okno (z roku 1938) na radnici v Paríži so signatúrou (Maurice Tastemain)
  •  
    Münsterlingen, bývalý kláštorný kostol sv. Remigia, nástropná maľba od Jacoba Carla Staudera, 1718–1719: Zvestovanie, signatúra s rokom 1719
  •  
    grafity v Berlíne, signatúra Eme Free Thinker
  •  
    Signatúra Lee Babela na keramickom diele

Referencie a bibliografia upraviť

  1. ↑ Dudenredaktion. Duden - Das Herkunftswörterbuch. Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2020. ISBN 978-34-1191-291-9. S. 781.
  2. ↑ a b Vladimír Ferko. Slovník na každý deň. Bratislava : Smena, 1985. 73-071-85. S. 216.
  3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 397.
  4. ↑ Alena Anettová. Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava : Veda, 2000. ISBN 978-80-2240-585-0. S. 466.
  5. ↑ Jan Halada, Barbora Osvaldová. Slovník žurnalistiky. Praha : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2017. ISBN 978-80-2463-752-5. S. 223.
  6. ↑ Renate Prochno. Konkurrenz und ihre Gesichter in der Kunst. München : Oldenbourg Verlag, 2010. ISBN 978-30-5004-991-5. S. 33.
  7. ↑ Kaspar von Greyerz. Selbstzeugnisse in der Frühen Neuzeit. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2016. ISBN 978-31-1044-644-9. S. 75.
  8. ↑ Michael Třeštík. Umění vnímat umění pro děti a rodiče. Praha : Albatros Media a.s, 2020. ISBN 978-80-2671-930-4. S. 124.
  9. ↑ Obrazový archív. Martin : Matica Slovenská, 1994. ISBN 978-80-7090-017-8. S. 36-38.
  10. ↑ Thomas Hoeren, Bernd Holznagel, Thomas Ernstschneider. Handbuch Kunst und Recht. Frankfurt : P. Lang, 2008. ISBN 978-36-3155-544-6. S. 176.
  11. ↑ Databáze signatur výtvarných umělců , Stručně o signaturách.[1] Archivované 2022-02-10 na Wayback Machine
  12. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
  13. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 267.
  14. ↑ Elise A. Friedland, Melanie Grunow Sobocinski, Elaine K. Gazda. The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9992-182-9. S. 297.
  15. ↑ Olga Palagia. Handbook of Greek Sculpture. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. ISBN 978-16-1451-353-7. S. 32.

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Signatúra_(umenie)&oldid=7787872“