Simeon II.
Simeon II. alebo Simeon/Simon Sasko-cobursko-gothajský alebo po bulharsky Simeon (Borisov) Sakskoburggotski (bulh. Симеон Борисов Сакскобургготски; * 16. jún 1937, Sofia, Bulharsko) je posledný bulharský cár. Panovníkom sa stal 28. augusta 1943 po náhlej smrti svojho otca Borisa III. Vzhľadom na jeho nízky vek vládla regentská rada. V rokoch 2001 – 2005 zastával funkciu predsedu bulharskej vlády.[1]
| Simeon II. | |
 posledný bulharský cár | |
| Narodenie | 16. jún 1937 (86 rokov) Sofia, Bulharsko |
|---|---|
| Alma mater | Valley Forge Military Academy and College |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | kingsimeon.bg |
| Commons |  Simeon II. |
Biografia upraviť
Simeon sa narodil 16. júna 1937 v bulharskej Sofii. Panovníkom svojej krajiny sa stal 28. augusta 1943 po smrti svojho otca Borisa III. Po Druhej svetovej vojne a zrušení monarchie v Bulharsku v roku 1946 odcestoval s rodinou do Egypta a od roku 1951 žil v Španielsku.[2] V roku 1990, už niekoľko mesiacov po páde komunizmu, získava Simeon II. nový bulharský pas. Svoju rodnú krajinu navštívil prvýkrát od detstva v roku 1996, 50 rokov od zrušenia monarchie. Simeona II. vítali pri návrate davy jasajúcich Bulharov. Nedlho po príjazde sa začal politicky angažovať, a po víťazstve vo voľbách sa stal bulharským premiérom. Rôzne kráľovské majetky v Bulharsku, ktoré boli rodine znárodnené počas komunistickej éry, boli vrátené kráľovskej rodine. Simeon II. sa nikdy oficiálne nevzdal nároku na bulharský trón. Počas exilu používa titul „cár Bulharov“ vo svojich politických vyhláseniach. Avšak, keď sa ujímal funkcie premiéra, prisahal, že bude chrániť republikánsku ústavu krajiny.
-
Simeonov erb, ktorý používal ako cár -
Osobný erb Simeona
Coburgovci a Slovensko upraviť
Coburgovský rod, resp. vetva, ktorá obsadila bulharský trón, má veľmi silné väzby so Slovenskom. V čase, keď vlastnil na Slovensku majetky Simeonov starý otec Ferdinand I., Slovensko tvorilo organickú súčasť európskych dejov a taktiež úzko súvisí s dynastiou, ktorá v Bulharsku vládla od roku 1887 do roku 1946. Ferdinand I. ešte ako bulharský cár, ale hlavne po svojej abdikácii v prospech svojho prvorodeného syna Borisa (Simeonovho otca), naďalej navštevoval Slovensko – kraj, ktorý si zamiloval. Tu sa mohol naplno venovať svojim záľubám: botanike, cestovaniu, poľovačkám a entomológii. V Antolskom kaštieli, ktorý bol pôvodne poľovníckym zámkom Coburgovcov, sa Ferdinand zdržiaval naozaj často. V kaštieli vo Svätom Antone býval od 30. rokov 20. storočia do roku 1944. Na Slovensku sa zdržiaval taktiež v kaštieli na Prednej Hore. Svoju reumu si cár liečil niekoľkokrát v Piešťanoch, navštevoval aj Kúpele Sliač a Korytnica. S obľubou chodil na Sitno, Čabraď a Muráň. Vlastnil terénne auto značky Mercedes, ktoré obdivovali hlavne deti, keď prechádzal svojimi obľúbenými miestami. Slovensko opustil definitívne v roku 1944, kedy odcestoval do Coburgu, kde v roku 1948 umiera.
Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine upraviť
Neskoro baroková socha kamenná bola vytesaná v roku 1796 a pôvodne stála vedľa cesty pri vstupe do Diviny. V roku 1822, počas masívnej povodni, voda sochu podmyla a odniesla. Z týchto dôvodov sochu po nájdení (vtedy sa našla bez hlavy) premiestnili na súčasné miesto pod farou na nový murovaný podstavec. Socha je Národnou kultúrnou pamiatkou.[3] V roku 2016 začala generálna obnova pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.[4] Sochu na novom podstavci, tentoraz vychádzajúceho z analógie tvorby neskorého baroka, v piatok 2. júna 2017 odhalil Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku spolu so starostom Diviny Emilom Molkom a autorom projektu Marekom Sobolom.[5] Následne ju požehnal Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.[6][7] Projekt sa vďaka patrónom a donorom stal medzinárodným. K príležitosti požehnania a odhalenia sochy vznikla aj odborná publikácia Príbeh svätojánsky, Socha svätého Jána Nepomuckého v Divine.[8] Autor publikácie ju venoval k Simeonovým 80. narodeninám.[9] Slovenská pošta vydala k príležitosti odhalenia sochy oficiálne poštové produkty – pečiatku, obálky a známkové kupóny.[10][11] Simeon II. projekt obnovy sochy podporil najmä na pamiatku svojho starého otca Ferdinanda, ktorý slovami samého Simeona „veľmi miloval Slovensko“.[9]
Spolupatrón projektu
Kambodža: Norodom Sihamoni, kambodžský kráľ
Donori projektu
Bavorsko: František, vojvoda Bavorský
Vatikán: Rytiersky rád Božieho hrobu (Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani – OESSH)
Česko: Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou (Ordo militaris Crucigerorum cum rubea stella in pede pontis Pragensis – O.Cr), Metropolitná kapitula u svätého Víta v Prahe a mesto Nepomuk.
Slovensko: Žilinská diecéza, obce: Divina, Divinka a Svederník. Projekt významne podporili taktiež tieto inštitúcie: Kysucké múzeum v Čadci, Servare et Manere, o.z., Nadácia Kia Motors Slovakia, HPR kámen, s.r.o., RBR ing., s.r.o., RBR Betón, s.r.o., Urbár Lúky, Urbár p. s. Lalinok, Združenie lesov p. s. Lalinok a Urbár Divina a ďalší darcovia.[9]
.svg){kind=small}
-
Socha pred začatím reštaurovania -
Detail obnovenej skulptúry -
Celkový pohľad
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Simeon II.
Referencie upraviť
- ↑ Timeline: Bulgaria. BBC News, 2012. Dostupné online [cit. 2018-02-15]. (po anglicky)
- ↑ H.M. King Simeon II | H.R.H. King Simeon II [online]. H.M. King Simeon II | H.R.H. King Simeon II, [cit. 2018-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9364
- ↑ V Divine zachránili sochu s neobyčajným príbehom | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Večerník súčasťou národnej kultúrnej pamiatky | Žilinský večerník [online]. www.zilinskyvecernik.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ V malej dedine v srdci Európy postavili most komunikácie a priateľstva – Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkeva [online]. www.dcza.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Biskup Galis požehnal obnovenú sochu sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Príbeh svätojánsky. Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. eshop.kysuckemuzeum.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ a b c SOBOLA, Marek a kolektív. Príbeh svätojánsky, Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine / The Story of St. John, Statue of St. John of Nepomuk in Divina / ដំណើររឿងរបស់ St. John, រូបចម្លាក់ St. John Nepomuk នៅក្រុង Divina / Die Johannisgeschichte, Die Staute des hl. Johannes Nepomuk in Divina / Историята на св. Ян, Статуята на св. Ян Непомуцки в Дивина. prvé. vyd. Žilina : Servare et Manere, o. z. a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972614-3-6.
- ↑ SLOVENSKÁ POŠTA. POFIS – Katalóg – Produkty – Tlačový list známky s personalizovaným kupónom – Ján Nepomucký [online]. www.pofis.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.
- ↑ SLOVENSKÁ POŠTA. POFIS – Katalóg – Produkty – Požehnanie sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine [online]. www.pofis.sk, [cit. 2017-08-21]. Dostupné online.