Sitia (po grécky: Σητεία) je prístavné mesto Krétskeho mora, ležiace v regióne Lasithi na severovýchodnom pobreží gréckeho ostrova Kréta. Mesto má nielen prístav ale aj letisko, kde okrem vnútroštátnych liniek sezónne pristávajú i lietadlá z Bratislavy. Je aj koncovým bodom európskej cesty E75.

Sitia
gr. Σητεία
mesto
Prístav v Sitii
Štát Grécko Grécko
Región Kréta
Krajská jednotka Lasithi
Historický región Lasithi
Súradnice 35°12′30.96″S 26°6′14.2″V / 35,2086000°S 26,103944°V / 35.2086000; 26.103944
Obyvateľstvo 14 513 (2001)
Primátor Theodoros Paterakis (2011)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 72x xx
Telefónna prevoľba 284x0
EČV AN
Poloha mesta v rámci Grécka
Poloha mesta v rámci Grécka
Wikimedia Commons: Sitia
Webová stránka: sitia.gr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

V meste žije 14 513 (2001) obyvateľov a patrí k ekonomickým a turistickým centrám ostrova.

Najstaršie osídlenie pochádza z predminojských čias. Vykopávky v susednom Petras objavili architektonické zvyšky z konca neolitu (pribl. 3000 pred Kr.) aj z bronzovej doby (3000 - 1050 pred Kr.). V blízkosti mesta bolo odkrytých niekoľko minojských usadlostí ako sú Itanos a Mochlos.

Benátska vláda

upraviť
 
Pevnosť Kazarma na vrchole

Mesto bolo neskôr rozšírené a opevnené Benátčanmi, ktorí ho potom využívali ako základňu pre operácie vo východnom Stredomorí. Počas ich vlády bolo mesto trikrát zničené - najprv v roku 1508 pri zemetrasení, potom v roku 1538 pri pirátskom útoku a napokon ho Benátčania zničili sami v roku 1651. Napokon bolo mesto dobyté Osmanskou ríšou. Potom ako odišli Benátčania bolo mesto opustené dvesto rokov. Až v roku 1869 sa tu usadili farmári. Hlavnou pamiatkou na benátsku prítomnosť je pevnosť „Kazarma“ (z taliančiny casa di arma) nad prístavom.

Turistické ciele v okolí

upraviť
  • palmová pláž Vai - je tu najväčší prírodný palmový háj v Európe.
  • Moni Toplu jeden z najvýznamnejších kláštorov Kréty, bol založený v polovici 15. storočia.
  • Pevnosť Kazarma v meste Sitia.
  • Roklina Richtis a vodopád pri dedinke Exo Muliana (Mapa).
  • Roklina mŕtvych pri Kato Zakros.
  • Ruiny minojského paláca v Kato Zakros.
  • Archeologické náleziská Minojskej civilizácie ako sú Mochlos a Itanos.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sitia

Externé odkazy

upraviť