Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je v niektorých kresťanských cirkvách najdôležitejší mariánsky sviatok, ktorý sa oslavuje 15. augusta. Katolícka cirkev ho slávi najvyšším stupňom liturgického slávenia – slávnosťou, ktorá je vyhlásená ako prikázaný sviatok.[1] Vyjadruje, že Presvätá Bohorodička Panna Mária už dosiahla života v „dokonalej a oslávenej telesnosti“ ako individuálna osoba a bola telom i dušou vzatá do Neba.[2] Toto učenie vyznávajú niekoľké cirkvi: katolícka cirkev, pravoslávna cirkev a časť cirkví anglikánskej tradície. V rímskokatolíckej cirkvi bolo toto učenie roku 1950 pápežom Piom XII. ako dogma, teda je to záväzná, normatívna výpoveď v oblasti viery. Ide o najstarší zo všetkých mariánskych sviatkov.[2]
| Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie | |
 Nanebovzatie Panny od Petra Paula Rubensa | |
| Druh | kresťanský sviatok: slávnosť; prikázaný sviatok |
|---|---|
| Dátum | 15. august |
| Súvisí s | Panna Mária |
Pôvod upraviť
Biskup Epifanios zo Salaminy píše, že o smrti Panny Márie nie je nič známe. Názor, že Bohorodička bola vzatá do neba sa začína objavovať až 3. alebo 4. storočí v pseudonymnom gréckom texte De obitu S. Dominae a kázania svätých Hieronyma a Augustína k tomuto sviatku sú vraj tiež z neskorších čias. V autentických spisoch sa po prvý raz objavuje u svätého Gregora Tourskeho a svätý Ján Damaský píše, že na Chalcedonskom koncile roku 451 oznámil jeruzalemský biskup Juvenalis cisárovi Marcionovi, ktorý sa pýtal po ostatkoch Matky Božej, že Panna Mária zomrela v kruhu apoštolov, bola pochovaná, a keď jej hrob otvorili, nebola tam.
Že by bol sviatok ustanovený na koncile v Efeze roku 431 z podnetu patriarchu Cyrila Alexandrijského je len hypotéza. Podľa Gregora Tourskeho sa oslavoval v Egypte, v Arábii a v Gallii v 6. storočí v januári. V gréckej cirkvi ho cisár Maurikios I. stanovil podľa jeruzalemských mníchov na 15. august. Grécka cirkev ho nazýva koimésis, tj. usnutie, v staroslovienčine: uspenije. V Ríme sa hlavný sviatok Panny Márie oslavoval 1. januára, sviatok 15. augusta sa prvýkrát objavil v liturgii pápeža Geláza I., podľa niektorých je ale neskoršieho pôvodu. V 7. storočí je už potom bezpečne doložený za pápeža Sergia I. a bol jedným z najväčších sviatkov. V Nemecku bol sviatok zavedený v roku 813 po synode v Mainze.
Slávenie upraviť
V katolíckej a anglikánskej cirkvi sa oslavuje 15. augusta, čo je v mnohých krajinách prikázaný sviatok. Na mariánskych pútnických miestach bývajú veľké slávnosti. Východné cirkvi tento sviatok oslavujú 28. augusta, čo je gregoriánsky 15. august v juliánskom kalendári, a predchádzajú mu dva týždne pôstu.
Referencie upraviť
- ↑ Liturgický kalendár - 15. 8. 2019 [online]. lc.kbs.sk, [cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
- ↑ a b Nanebovzatie Panny Márie : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2019-08-13]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slavnost Nanebevzetí Panny Marie na českej Wikipédii.