Slatvina
obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves
Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Slatvina | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 479 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V |
| Rozloha | 4,41 km² (441 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 303 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 68,71 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1246 |
| Starosta | Lívia Staňová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 053 61 (pošta Spišské Vlachy) |
| ŠÚJ | 543527 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slatvina 63 053 61 Spišské Vlachy |
| Telefón | 449 51 86 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: slatvina.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.
Susedné obce upraviť
Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce
Časti obce upraviť
Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,
Vodné toky upraviť
Slatvinský potok, Bugľovec
Symboly obce upraviť
Názov upraviť
Vývin názvu obce
Politika upraviť
Obecné zastupiteľstvo upraviť
- 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
- 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
- 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
- 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)
Obyvateľstvo upraviť
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 246 | 41 |
| 1890 | 258 | 43 |
| 1900 | 249 | 48 |
| 1910 | 192 | 49 |
| 1921 | 212 | 55 |
| 1930 | 251 | 56 |
| 1950 | 249 | 58 |
| 1961 | 283 | 52 |
| 1970 | 308 | 64 |
| 1980 | 337 | 70 |
| 1991 | 286 | 71 |
| 2001 | 294 | 74 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 287 | 97,6 |
| Gréckokatolícka cirkev | 1 | 0,3 |
| Pravoslávna cirkev | 4 | 1,4 |
| Bez vyznania | 1 | 0,3 |
| Ostatné a nezistené | 1 | 0,3 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 294 | 100,0 |
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prvej polovice 15. storočia. Stojí na mieste staršej stavby. V rokoch 1531-1666 bol kostol evanjelický. V tomto období vznikla súčasná renesančná veža a krov kostola, dendrochronologicky datovaný do roku 1579. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1800-1810, keď bola novo zaklenutá loď pruskou klenbou a boli realizované nové okenné otvory.[4] V rokoch 1970-1972 prešiel necitlivou obnovou, ktorá bola korigovaná počas poslednej obnovy a reštaurovania v roku 2007. V presbytériu, ktoré je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, sa nachádza hodnotný súbor nástenných malieb z prvej polovice 15. storočia. Autor výmaľby je štýlovo blízky gemerským maľbám Majstra ochtinského presbytéria. Zobrazenia na stenách svätyne predstavujú christologický cyklus, na klenbe sú scény zo života Panny Márie, symboly evanjelistov a výjavy ako Abrahámovo lono. Na vnútornej strane víťazného oblúka sú zobrazené polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských svätých kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Zo staršieho kostola pochádza kamenná krstiteľnica v presbytériu a socha Madony, ktorá je dnes súčasťou zberok Múzea krásnych umení v Budapešti. Zo stredovekej stavby pochádza viacero architektonických detailov, ako kamenné pastofórium s pôvodnou mrežou vo svätyni, prezentovaný južný gotický portál a tzv. záclonkové okno na druhom podlaží sakristie.[5] Hlavný oltár je neogotický zo spišskonovoveskej dielne z roku 1905. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa je klasicistický zo začiatku 19. storočia, kazateľnica je baroková z polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami s podseknutím. Veža so združenými oknami je ukončená atikou s ciburím a ihlancovou helmicou. Pod dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. Vo veži je umiestenný zvon z roku 1677.
Občianska vybavenosť upraviť
Farský úrad upraviť
Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett
Osobnosti obce upraviť
Rodáci upraviť
- Ondrej Fábry (* 1934), autor publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny
- Igor Kováč (* 1969), atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky
Pôsobili tu upraviť
- Ján Vencko (* 1869 – † 1957), historik, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slatvina [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil gotického kostola