Otvoriť hlavné menu

Slavín je bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Spolu s cintorínom padlých v prvej svetovej vojne v Petržalke predstavuje jediný vojenský cintorín v Bratislave.

Slavín
Cintorín s pamätníkom
Bratislava, Staré Mesto, Slavín, socha rudoarmějce.jpg
Detail vojaka na Slavíne
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°09′14″S 17°05′59″V / 48,1540°S 17,0997°V / 48.1540; 17.0997
Rozloha 10 000[1] 
Architekt Ján Svetlík a kol.
Štýl socialistický realizmus
Vznik 1960
Pre verejnosť Verejnosti prístupný
Najľahší výstup z ulice Na Slavíne, Pažického, linka č. 147
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[2]
 - názov Pamätník Slavín
ÚZPF[3]
 - číslo 204/1-11
 - dátum zápisu 23.10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Slavín v Bratislave
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Oblasť Slavín

Pamätník bol postavený v rokoch 1957 - 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.

Obsah

PolohaUpraviť

Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a je jednou z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.

Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione).

Celá koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.

MonumentUpraviť

Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7 m socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.

Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf:

Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit
nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly
za hrdosť človeka za život ľudstva súci
za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili.

AreálUpraviť

V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia, Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.

V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka. Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.

Významné udalostiUpraviť

  • V roku 2005 Slavín navštívil ruský prezident Vladimir Putin pri príležitosti svojej návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom.
  • 4. apríla, v deň výročia oslobodenia Bratislavy, sa na tomto mieste vzdáva pocta padlým sovietskym vojakom. Tradične sa na pamätnej ceremónii zúčastňuje aj prezident SR.

Slavín dnesUpraviť

Vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov vznikajú deformácie terénu. Zemina v hroboch na Slavíne zvetráva. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť. Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali.

Ďalšie fotografieUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • Janiaková, D: Prechádzky po Bratislave: ilustrovaný sprievodca, 1.vyd. Bratislava: Perfekt, 2004
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku. Bratislava: SFVU Pallas, 1971
  • denník SME - 7.december 2007, str.6 - čl. Nad hrobmi na Slavíne klesá zem, Jana Parkrová

Externé odkazyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. http://bratislavskevylety.sk/vylet-na-slavin-pamatnik-padlych-sovietskych-vojakov-a-cintorin/
  2. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  3. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.