Slobodné kráľovské banské mesto

zoznamový článok projektov Wikimedia

Slobodné kráľovské banské mestá boli banské mestá, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, ale ktoré dostali od kráľa isté privilégiá, na základe ktorých sa mohli lepšie rozvíjať. Na Slovensku je viacero takýchto miest, ktoré kráľovské privilégiá získali v stredovekom Uhorsku. V súčasnosti slovné spojenie banské má u nás význam najmä ako slobodné kráľovské banské mesto, napriek tomu, že niektoré z pôvodných banských miest stratili štatút mesta (B. Belá, Ľubietová a Pukanec) a v niektorých už bola zastavená banská činnosť.

Zväz stredoslovenských banských miestUpraviť

Približne 500 rokov (od 14. – 19. storočia) boli spojené stredoslovenské banské mestá do Zväzu tzv. Septem civitates montane superiore. V roku 1703 do neho patrilo 7 (septem) slobodných kráľovských miest: Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová a Banská Belá. Tieto mestá okrem banských záležitostí navzájom spolupracovali aj v oblasti súdnictva, financií, obrany (napr. pred útokmi Osmanskej ríše) a stretávali sa každý rok na spoločných zasadnutiach. Najvýznamnejšiu pozíciu vo Zväze mali mestá: strieborná Banská Štiavnica, zlatá Kremnica a medená Banská Bystrica, ale významnú pozíciu mali aj zvyšné 4 menšie banské mestá.[1]

Spočiatku hlavným banským mestom bola v stredoveku Kremnica (kremnická mincovňa bola zoložená 17. novembra 1328), v neskoršom období prevzal vedúcu úlohu v tejto oblasti Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Podľa Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici banský úrad pôsobil v Banskej Štiavnici už od 14. storočia (1365)[2]. Jednotnú banskú správu na čele s panovníkom menovaným a panovníkovi zodpovedným hlavným komorským grófom, ktorý stál na čele Hlavného komorskogrófskeho úradu, sa podarilo zaviesť až po prijatí banského poriadku vydanom kráľom Maximiliánom II Habsburským v roku 1573.[3] Dvorská komora sa mohla tešiť z príjmov z banských miest (len v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov) a preto aj panovníci často navštevovali banské mestá.[4]

Banské mestá po regiónochUpraviť

Na strednom Slovensku bolo takýchto miest desať:

Na východnom Slovensku boli štyri slobodné kráľovské banské mestá s obmedzenými právomocami:

Na ostatnom území Uhorska boli ešte dve slobodné kráľovské banské mestá:

VýznamUpraviť

Význam „našich“ banských miest prekročil hranice stredoeurópskeho priestoru. Napríklad je pozoruhodná razba mincí v mincovni Kremnica od začiatku 14. storočia až dodnes; rozvoj ťažby medených rúd prostredníctvom Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti od záveru 15. storočia do polovice 16. storočia najmä v oblasti stredného Slovenska a export medi do Európy a Afriky; prvé použitie čierneho strelného prachu na svete pri dobývaní rúd (1627) v revíri Banskej Štiavnice; založenie (Mária Terézia) a pôsobenie vysokej banskej školy v Banskej Štiavnici do roku 1918.[5]

Banská tradíciaUpraviť

Barborská cesta je pútnicko - turistická trasa, ktorá spája banské pamiatky a ďalšie zaujímavostí zo stredného Slovenska. Trasa dlhá 186,2 km začína aj končí v Banskej Bystrici a dá sa prejsť pešo za 9 dní. Rozdelená je na 9 etáp, pričom na konci každej je možnosť prenocovania. Dá sa prejsť aj rýchlejšie a to na bicykli aj keď je dlhšia o úseky, ktoré je lepšie bicyklom obísť   . Cesta vedie väčšinou zalesneným horským terénom a je dobre značená. Na Barborskej ceste  sa nachádza 29 symbolických zastavení – miest, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné. Organizátorom je združenie Banský Región-Terra Montanae. Trasa obsahuje štyri zo 7 stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (chýbajú na nej Ľubietová, Nová Baňa a Pukanec).[6]

ReferencieUpraviť

  1. KOVÁČIK, Jano. Zväz stredoslovenských banských miest kedysi a dnes. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-09-30. Dostupné online [cit. 2020-08-26].
  2. Prvý banícky spolok | História [online]. www.prvybanickyspolok.sk, [cit. 2020-10-14]. Dostupné online.
  3. KAŠIAROVÁ - RIADITEĽKA ŠÚBA, Elena. Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici a jeho archív | História [online]. Prvý banícky spolok, [cit. 2020-10-14]. Dostupné online.
  4. ŠTEFÁNIK, Martin. Lexikon stredovekých miest na Slovensku [online]. 2010, [cit. 2020-10-14]. Dostupné online.
  5. LABUDA, Jozef. Banské mestá na Slovensku - septembrové vydanie. Historická revue (Bratislava: SAHI), 2019-09-03, roč. XXX, čís. 9/2019. Dostupné online [cit. 2020-08-18].
  6. Mapy [online]. Barborská cesta, 2020-05-26, [cit. 2020-10-14]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť