Slovenská literatúra

Slovenská literatúra je literatúra Slovákov, súčasť slovenského umenia, výrazná súčasť slovenskej kultúry, osobitná kultúrna entita. Patrí do stredoeurópskej literatúry. Je to literatúra písaná v slovenskom jazyku autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je Slovensko. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská literárna veda.

Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb Veľkej Moravy. Jej prvým dielom je Proglas[1] od sv. Cyrila[2]. V období humanizmu a renesancie tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v latinčine a češtine.[3] a ďalším veľmi významným obdobím bol romantizmus, počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä štúrovci vedení Ľudovítom Štúrom. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili najmä poéziu.

V realizme sa do popredia dostala próza. Napriek tomu, Pavol Országh Hviezdoslav, jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu.

Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu tvorbou plurality nových smerov, zopár autorov: Ján Smrek, Laco Novomeský, Jozef Cíger Hronský, Margita Figuli a iní.

Stredoveká literatúra (800-1500)Upraviť

Ranostredoveká literatúraUpraviť

Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov Cyrila a Metoda [4]a ich ďalších piatich učeníkov, ktorým sa hovorí aj sedempočetníci, na území štátneho celku Veľká Morava[5]. K historicky doloženým autorom patria:

Po vyhnaní celej byzantskej misie z územia Veľkej Moravy sa Slovieni na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského rítu a tým aj latinčiny, ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom. [4] Po porážke Svätoplukových synov v bavorsko-staromaďarskej bitke pri Bratislave (dobový názov Brezalauspurc) 9. augusta 907 sa hlaholika a staroslovienčina prestala celkom používať, no hlavne od nástupu Štefana I. (sv.Štefan) k moci.

Diela v staroslovienskom jazykuUpraviť

Literatúra v latinčineUpraviť

Súčasná slovenská tvorbaUpraviť

Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. nasledovní autori: Jana Bodnárová, Ján Buzássy, Dušan Dušek, Erik Jakub Groch, Mila Haugová, Michal Hvorecký, Pavol Janík, Ján Johanides, Dušan Mitana, Jozef Urban, Rudolf Sloboda, Štefan Strážay, Vincent Šikula či Pavel Vilikovský[9].

Vedecká fantastikaUpraviť

Vedeckej fantastike začalo na Slovensku svitať na lepšie časy až v polovici 19. storočia. V poézii bol pionierom sci-fi Ján Botto a v próze Gustáv Reuss, Jonáš Záborský a Anton Emanuel Timko.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská literárna fantastika

Amatérska tvorbaUpraviť

Mladú amatérsku tvorbu možno nájsť na viacerých internetových portáloch (ako napr. ČítanieMadness[10], MámTalent[11] či Drak sa vracia[12]), z ktorých sa každý venuje v prvom rade tomu či onomu žánru (či už sú to poviedky, básne, alebo celé romány).

Literárne súťaže na SlovenskuUpraviť

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

ZdrojeUpraviť

  • Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980
  • Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980
  • Dejiny slovenskej literatúry, Jaroslav Vlček, Zlatý fond Sme, e-book
  • Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia