Slovenské pohľady (1881)

Slovenské pohľady je slovenské periodikum, ktoré vychádza v Martine od konca 19. storočia. Nadväzuje na Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, ktoré vydával v rokoch 1846 – 1852 Miloslav Hurban. Ide o najstraršie slovenské kultúrne periodikum.^[1]

Na začiatku vychádzal s podnázvom Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku, od roku 1886 s podnázvom Illustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a polititku. Neskor, od roku 1890 s podnázvom Časopis zábavno-poučný, od roku 1922 Časopis pre literatúru a umenie (v tom čase prešlo periodikum pod gesciu Matice slovenskej). Časopis vychádzal každý druhý mesiac v Martine v zošitoch, od roku 1886 každý mesiac, tlačou Kníhtalčiarsko-učastinárskeho spolku v Martine.

Dejiny časopisu upraviť

V rokoch 1881 až 1889 bol hlavný redaktor Svetozár Hurban Vajanský, v rokoch 1890 až 1916 Jozef Škultéty, pričom vychádzal do vojny v roku (1916). Obnovené boli v roku 1922 (šéfredaktormi boli Andrej Mihál, Štefan Krčméry, Andrej Mráz a Stanislav Mečiar). Po vojne ho viedli Ján Bodenek (1945 - 1948), Ivan Kusý (1949 - 1951) a Karol Rosenbaum (1951 - 1952). V roku 1953, sa časopis stal orgánom Zväzu slovenských spisovateľov a začal vychádzať v Bratislave. V zložitom období 50. rokov pokračoval pod vedením takých osobností ako napríklad Alexander Matuška (1953 - 1958), na chvíľu prebral vedenie redakcie v tom čase budúci dlhoročný predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč (1958-1959), dlhšiu dobu bol šéfredaktorom Milan Ferko (1961-1969), kratšie Ján Števček (1970-71), Ján Škamla (1972), dlhodobo sa venoval vedeniu redakcie Vladimír Reisel (1973-1987) a od roku 1988 neskorší minister kultúry Rudolf Chmel, uvádza R. Žgrada.^[2]

Na základe uznesenia valného zhromaždenia Matice slovenskej, konaného v auguste 1992 v Martine bolo uložené Výboru Matice slovenskej, aby žiadal vládu Slovenskej republiky v rámci reštitúcie matičného majetku aj prinavrátenie Slovenských pohľadov. Novovzniknutý Spolok slovenských spisovateľov súhlasil. Od roku 1993 ho opäť vydáva Matica slovenská v Martine.

Druhým šéfredaktorským obdobím v deväťdesiatych rokoch Milan Ferko (1993 - 1995) pozdvihol časopis na európsku úroveň a priblížil svetu a pritom neodklonil od národnej línie a orientácie časopisu, zachovával kontinuitu v duchu svojich predchodcov. Rovnako sa k tejto tradícii hlásili aj jeho nástupcovia na šéfredaktorskom poste Štefan Moravčík (1995 - 2011), Bystrík Šikula (2012 - 2023), ako aj súčasná redakcia, uvádza R. Žgrada.^[2]

Dejiny Slovenských pohľadov (do roku 1948) spracoval Rudolf Chmel v knihe Dejiny v dejinách,^[3] ostatný vývoj súčasný šéfredaktor Radoslav Žgrada.^[2]

Význam pre slovenskú literatúru a kultúru upraviť

Na poste šéfredaktorov sa vystriedali významné osobnosti slovenskej kultúry ako Svetozár Hurban-Vajanský, Jozef Škultéty, Žigmund Pauliny-Tóth, Štefan Krčméry, Andrej Mráz, Karol Rosenbaum, Vladimír Mináč, Milan Ferko, Vladimír Reisel, Alexander Matuška a ďalší.^[2]

V časopise doposiaľ publikovalo celé spektrum slovenských spisovateľov a literárnych kritikov ako Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Rázus, Roy, Jesenský, Hečko, Chrobák, Žarnov, Barč-Ivan, Daniel Okáli, Fraňo Kráľ, Ladislav Novomeský, Jégé,^[3] Peter Jaroš, Peter Holka, Ľubomír Feldek, Ladislav Ballek, či ženské autorky Šoltesová, Gregorová, Timrava, Podjavorínska, Rothmayerová, Farkašová.^[4]

Od februára 2023 vedú Slovenské pohľady Radoslav Žgrada (šéfredaktor, riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej) a Lukáš Perný (zástupca šéfredaktora a kreatívny konzultant, vedecký pracovník Slovenské literárneho ústavu Matice slovenskej a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov).

Svetový kontext upraviť

Slovenské pohľady patria vôbec k najstarším európskym periodikám popri Letopise Matice srpskej. Pohľady nezabúdali na preklady svetovej literatúry a oboznamovanie slovenskej kultúrnej obce so svetovým kontextom (ruskí autori Gogoľ, Turgenev, Lermontov, Tolstoj, Bulgakov, maďarskí autori Petőfi, Jókai, Madách, poľskí autori Mieckiewicz, Sienkiewicz, juhoslovanskí autori Njegošč, Aškerc, Lazarevic, Leskovar, Radičevič, Trifkovič; svetoví autori Hugo, Zola, Shakespeare, Wells, London, Goethe, Schiller, Byron, Rimbaud, Mallarmé, Ibsen, Bjørnson).^[3]

V roku 2023 sa súčasná redakcia zúčastnila slávnostnej delegácie v Novom Sade s účelom rozšírenia medzinárodnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom.^[2]

Zodpovedný redaktor upraviť

1881 - 1889 Svetozár Hurban-Vajanský
1890 - 1916 Jozef Škultéty
dočasne Žigmund Pauliny-Tóth
1919 Andrej Mihal
1922 - 1932 Štefan Krčméry
1932 - 1939 Andrej Mráz
1939 - 1944 Stanislav Mečiar
1945 - 1948 Ján Bodenek^[2]
1949 - 1951 Ivan Kusý^[5]
1951 - 1952 - Karol Rosenbaum
1953 - 1958 Alexander Matuška
1958 - 1959 Vladimír Mináč^[2]
1961 - 1969 Milan Ferko^[2]
1970 - 1971 Ján Števček ^[2]
1972 Ján Škamla^[2]
1973 - 1987 Vladimír Reisel^[2]
1988 - 1990 Rudolf Chmel^[2]
1993 - 1995 Milan Ferko^[2]
1995 - 2011 Štefan Moravčík^[2]
2012 - 2023 Bystrík Šikula (od 1993 redaktor, zástupca šéfredaktora, potom šéfredaktor)
2023 - súčasnosť, Radoslav Žgrada

Vydavateľ upraviť

od r. 1881 Pavel Mudroň
od r. 1890 Svetozár Hurban-Vajanský
od r. 1893 Jozef Škultéty
od r. 1922 do r. 1952 Matica slovenská
od r. 1952 do r. 1993 Zväz slovenských spisovateľov
od roku 1993 Matica slovenská

Periodicita upraviť

1881 - I. roč. - 6 zošitov - 576 s.
1882 - II. roč. - 6 zoš. - 592 s.
1883 - III. roč. - 6 zoš. - 592 s.
1884 - IV. roč. - 6 zoš. - 588 s.
1885 - V. roč. - 6 zoš. - 570 s.
1886 - VI. roč. - 12 zoš - 284 s.
...
1889 - IX. roč. - 6 zoš. - 576 s.
1890 - X. roč. - 12 zoš. - 600 s.
...
1895 - XV. roč. - 12 zoš. - 760 s.
...
1900 - XX. roč. - 12 zoš. - 604 s.
...
1905 - XXV. roč. - 12 zoš. - 764 s.
...
1910 - XXX. roč. - 12 zoš. - 768 s.
...
1915 - XXXV. roč. - 12 zoš. - 616 s.
1916 - XXXVI. roč. - 12 zoš. - 584 s.
1919 - XXXVII. roč. - 3 čísla - 194 s.
1922 - XXXVIII. roč. - 12 čís. - 728 s.
...
1925 - XLI. roč. - 12 čís. - 776 s.
...
1930 - XLVI. roč. - 12 čís. - 840 s.
...
1935 - LI. roč. - 12 čís. - 724 s.
1936 - LII. roč. - 12 čís. - 712 s.
1937 - LIII. roč. - 12 čís. - 720 s.
1938 - LIV. roč. - 12 čís. - 664 s.

Časopis v elektronickej podobe upraviť

Slovenské pohľady - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Referencie upraviť

↑ AKTUALITY.SK. Slovenské pohľady majú 170 rokov [online]. Aktuality.sk, 2016-10-04, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ADMIN. Slovenské pohľady [online]. [Cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c CHMEL, Rudolf: Dejiny v dejinách. K storočnici Slovenských pohľadov. Slovenský spisovateľ, 1981
↑ Vášáryová zaútočila na matičné noviny [online]. Pravda.sk, 2013-12-12, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
↑ Doplnené na základe publikácie: LAUČEK, A.: Slovenské pohľady v službe totalitnej moci I. (1948-1951). Žilina, 2013, s. 10 - 21.

Literatúra upraviť

SLOVENSKÉ POHĽADY. In: Bibliografia slovenských novín a časopisov do roku 1918. Zost. Michal Potemra. Martin : Matica slovenská, 1958. 145 s.
LAUČEK, Anton: Slovenské pohľady v službe totalitnej moci I. (1948-1951). Žilina : EDIS, vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2013. 78 s. ISBN 978-80-554-0770-8

[1] AKTUALITY.SK. Slovenské pohľady majú 170 rokov [online]. Aktuality.sk, 2016-10-04, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.

[:0-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ADMIN. Slovenské pohľady [online]. [Cit. 2023-11-20]. Dostupné online.

[:1-3] CHMEL, Rudolf: Dejiny v dejinách. K storočnici Slovenských pohľadov. Slovenský spisovateľ, 1981

[4] Vášáryová zaútočila na matičné noviny [online]. Pravda.sk, 2013-12-12, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.

[5] Doplnené na základe publikácie: LAUČEK, A.: Slovenské pohľady v službe totalitnej moci I. (1948-1951). Žilina, 2013, s. 10 - 21.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]