Wikipédia

Slovenské pohľady (1881)

Slovenské pohľady je slovenské periodikum, ktoré vychádza v Martine od konca 19. storočia. Nadväzuje na Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, ktoré vydával v rokoch 1846 – 1852 Jozef Mloslav Hurban. Ide o najstaršie slovenské kultúrne periodikum[1] a jedno z najstarších európskych periodík popri Letopise Matice srbskej.[2]

Slovenské pohľady na literatúru umenie a vedu

Logo novín

Najstaršie slovenské kontinuálne vychádzajúce kultúrne periodikum založené Jozefom Miloslavom Hurbanom v roku 1846 a obnovená Svetozárom Hurbanom Vajanským v roku 1881
Základné informácie
FormátA5
VydavateľMatica slovenská
ŠéfredaktorRadoslav Žgrada
Zástupca šéfredaktoraLukáš Perný
Založenie1846, obnovené 1881
Politická príslušnosťmodernizmus, remodernizmus, patriotizmus, sociálny konzervativizmus, tradicionalizmus, národná ľavica
Jazykslovenský
Cena3,50€ / 21€ (ročné predplatné)
ISSN1335-7786
Kontaktné údaje
AdresaGrösslingová 2310/23
Webwww.slovenskepohlady.sk
Titulný list slovenského periodika Slovenské pohľady z r. 1932
Titulný list slovenského periodika Slovenské pohľady z r. 1928.
Titulný list slovenského periodika Slovenské pohľady z r. 1924

Na začiatku vychádzal s podnázvom Časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku, od roku 1886 s podnázvom Illustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politku. Neskôr, od roku 1890 s podnázvom Časopis zábavno-poučný, od roku 1922 Časopis pre literatúru a umenie (v tom čase prešlo periodikum pod gesciu Matice slovenskej). Časopis vychádzal každý druhý mesiac v Martine v zošitoch, od roku 1886 každý mesiac, tlačou Kníhtalčiarsko-učastinárskeho spolku v Martine.

Od roku 2024 majú zaregistrovanú vlastnú oficiálnu doménu slovenskepohlady.sk.[3]

Dejiny časopisu upraviť

V rokoch 1881 až 1889 bol hlavný redaktor Svetozár Hurban Vajanský (ten podľa R. Chmela povzbudzoval k tvorbe také mená ako Pavol Országh Hviezdoslav či Martin Kukučín[4]), v rokoch 1890 až 1916 Jozef Škultéty (za Škultétyho v časopise vychádzali Vansová, Šoltésová, Podjavorinská, Krasko, Roy, Timrava, Rázus), pričom vychádzal do vojny v roku (1916).

Obnovené boli v roku 1922 (šéfredaktormi boli Andrej Mihál, Štefan Krčméry, Andrej Mráz a Stanislav Mečiar). Jozef Škultéty v zložitej novej situácii odovzdal Slovenské pohľady Štefanovi Krčmérymu, ktorý vo svojom programe napísal: "Pre seba nevidíme určitejšej úlohy, ako držať kontinuitu medzi včerajším a zajtrajším dňom a rozvíjať sa ďalej s rozvojom Slovenska a jeho života literárneho."[4] Ku kmeňovým autorom patrili za Krčméryho Beniak, Smrek, Lukáč, Rolko, Haľamová, Jége, Hronský, Alexy či Gašpar; zo svetových autorov publikovali Puškina, Byrona, Wildea, Rimbauda Jesenina či Rollanda.[4] V tomto čase sa tradicionalisticky ladené Slovenské pohľady dostávajú do sporu s čechoslovakistami (polemika Krčméryho s Albertom Pražákom), ako aj s modernistami, ktorí sa paradoxne len o pár rokov neskôr (keď Krčméryho vystrieda Andrej Mráz), stanú pravidelnými prispievateľmi časopisu.

Šéfredaktor Andrej Mráz zblížil pôvodne tradicionalistické Slovenské pohľady aj s modernou literatúrou

Po prevzatí redakcie Andrejom Mrázom v roku 1932 dostávajú priestor v Slovenských pohľadoch okrem spisovateľov, ktorú publikovali za Krčméryho aj ďalší autori ako Kráľ, Novomeský, Ondrejov, Hečko, Dilong, Andrej Žarnov, Hlbina, Gráf, Kavec, Haranta, Hlbina, Chrobák, Figuli, Zguriška, Reisel či Barč Ivan. V tom čase, všíma si Chmel, sa stali Pohľady v dôsledky prehlbovania politickej, estetickej a ideovej diferenciácie strešným orgánom rôznych kultúrnych časopisov (Prúdy, Kultúra, Elán, Slovenské smery, Luk, Pero, Dav). V 30. rokoch teda Slovenské pohľady rozširujú svoju pôsobnosť do sféry moderny (davisti, lyrizovaná próza, nadrealizmus).[4]

K stagnácii dochádza podľa R. Chmela za politicky angažovaného Stanislava Mečiara, ktorý sa už v tridsiatych rokoch stal terčom kritiky pre deformované ideologizovanie z pera Novomeského, Pištúta, Felixa, Bakoša, Matušku a iných. V tom čase publikovali texty Polakoviča, Hanusa, Hrušovského, Cincíka, ale aj Dilong, Hečko, Kostra, Lukáč, Prídavok, Plávka, Silan, Bodenek, Barč-Ivan, Gacek, Švantner, Tatarka, Hronský, Plávka, Horov, Reisel či Figuli. Túto ideologickú rôznorodosť autorov zdôvodňuje Chmel Mečiarovou snahou vytvoriť "aspoň zdanie reprezentatívnosti", čo chápe ako prehru celku (časopisu) a kontinuitu v jednotlivcoch. Proti vtedajšej ideologickej línii v samotnom časopise publikovali Tatarka, Rampák, Kusý a Marták, avšak výraznejšia kritika sa objavila v Smrekovom Eláne a Tvorbe. [4]

Po Druhej svetovej vojne ho viedli Ján Bodenek (1945 –⁠ 1948), Ivan Kusý (1949 –⁠ 1951) a Karol Rosenbaum (1951 –⁠ 1952). Ján Marták v povojnovom období prehlásil, že Pohľady bolo treba obnoviť a rehabilitovať ich novým obsahom. V prvých povojnových vydaniach s Jánom Bodenekom spolupracovali ako redaktori časopisu Andrej Mráz, Bunčák, Kusý a Rampák, pričom programový článok uviedol Mráz (za cieľ si dal skoncentrovať všetkých, ktorí sú svojou tvorbou živou a rozvoj tvoriacou zložkou literárnej prítomnosti) a číslo uvádzala báseň Povstanie od Vladimíra Reisela.[4] V tomto čase píše už do Pohľadov aj Karol Rosenbaum, Jozef Félix či Ján Boor. V povojnových Slovenských pohľadoch sú publikované aj state či recenzie na zahraničných autorov ako Mathesius, Gorkij, H. G. Wells, London, Apollinaire, Rimbaud, Prévert, Majakovskij, Pasternak, Katajev, Bagrjanova, Tuwim, Iswasziewicz, Maksimovićová, Tzara či Cocteau.[4] V tomto čase sú publikované v časopise aj články tvrdo kritické voči Vladimírovi Mináčovi (najmä od I. Kusého), ktorý sa o niekoľko rokov neskôr stáva vedúcim redakcie.

V roku 1953, sa časopis stal orgánom Zväzu slovenských spisovateľov a začal vychádzať v Bratislave. V zložitom období 50. rokov pokračoval pod vedením takých osobností ako napríklad Alexander Matuška (1953 –⁠ 1958), na chvíľu prebral vedenie redakcie v tom čase budúci dlhoročný predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč (1958 –⁠ 1959), dlhšiu dobu bol šéfredaktorom Milan Ferko (1961 – ⁠1969), kratšie Ján Števček (1970 –⁠ 71), Ján Škamla (1972), dlhodobo sa venoval vedeniu redakcie Vladimír Reisel (1973-1987) a od roku 1988 neskorší minister kultúry Rudolf Chmel, uvádza R. Žgrada.[5]

Na základe uznesenia valného zhromaždenia Matice slovenskej, konaného v auguste 1992 v Martine bolo uložené Výboru Matice slovenskej, aby žiadal vládu Slovenskej republiky v rámci reštitúcie matičného majetku aj prinavrátenie Slovenských pohľadov. Novovzniknutý Spolok slovenských spisovateľov súhlasil. Od roku 1993 ho opäť vydáva Matica slovenská v Martine.

Druhým šéfredaktorským obdobím v deväťdesiatych rokoch Milan Ferko (1993 –⁠ 1995) pozdvihol časopis na európsku úroveň a priblížil svetu a pritom neodklonil od národnej línie a orientácie časopisu, zachovával kontinuitu v duchu svojich predchodcov. Rovnako sa k tejto tradícii hlásili aj jeho nástupcovia na šéfredaktorskom poste Štefan Moravčík (1995 –⁠ 2011), Bystrík Šikula (2012 –⁠ 2023), ako aj súčasná redakcia, uvádza R. Žgrada.[5]

Dejiny Slovenských pohľadov (do roku 1948) spracoval Rudolf Chmel v knihe Dejiny v dejinách,[4] ostatný vývoj súčasný šéfredaktor Radoslav Žgrada.[5]

Význam pre slovenskú literatúru a kultúru upraviť

Na poste šéfredaktorov sa vystriedali významné osobnosti slovenskej kultúry ako Svetozár Hurban-Vajanský, Jozef Škultéty, Žigmund Pauliny-Tóth, Štefan Krčméry, Andrej Mráz, Karol Rosenbaum, Vladimír Mináč, Milan Ferko, Vladimír Reisel, Alexander Matuška a ďalší.[5]

V časopise doposiaľ publikovalo celé spektrum slovenských spisovateľov a literárnych kritikov ako Hviezdoslav, Kukučín, Tajovský, Rázus, Roy, Jesenský, Hečko, Chrobák, Žarnov, Barč-Ivan, Daniel Okáli, Fraňo Kráľ, Ladislav Novomeský, Jégé,[4] Peter Jaroš, Peter Holka, Ľubomír Feldek, Ladislav Ballek, či ženské autorky Šoltesová, Gregorová, Timrava, Podjavorínska, Rothmayerová, Farkašová.[6]

Od februára 2023 vedú Slovenské pohľady Radoslav Žgrada (šéfredaktor, riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej) a Lukáš Perný (zástupca šéfredaktora a kreatívny konzultant, vedecký pracovník Slovenské literárneho ústavu Matice slovenskej a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov).

Svetový kontext upraviť

Slovenské pohľady patria vôbec k najstarším európskym periodikám popri Letopise Matice srpskej. Pohľady nezabúdali na preklady svetovej literatúry a oboznamovanie slovenskej kultúrnej obce so svetovým kontextom (ruskí autori Gogoľ, Turgenev, Lermontov, Tolstoj, Bulgakov, maďarskí autori Petőfi, Jókai, Madách, poľskí autori Mieckiewicz, Sienkiewicz, juhoslovanskí autori Njegošč, Aškerc, Lazarevic, Leskovar, Radičevič, Trifkovič; svetoví autori Hugo, Zola, Shakespeare, Wells, London, Goethe, Schiller, Byron, Rimbaud, Mallarmé, Ibsen, Bjørnson).[4]

V roku 2023 sa súčasná redakcia zúčastnila slávnostnej delegácie v Novom Sade s účelom rozšírenia medzinárodnej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom.[5]

Zodpovedný redaktor upraviť

Vydavateľ upraviť

Periodicita upraviť

  • 1881 - I. roč. - 6 zošitov - 576 s.
  • 1882 - II. roč. - 6 zoš. - 592 s.
  • 1883 - III. roč. - 6 zoš. - 592 s.
  • 1884 - IV. roč. - 6 zoš. - 588 s.
  • 1885 - V. roč. - 6 zoš. - 570 s.
  • 1886 - VI. roč. - 12 zoš - 284 s.
  • ...
  • 1889 - IX. roč. - 6 zoš. - 576 s.
  • 1890 - X. roč. - 12 zoš. - 600 s.
  • ...
  • 1895 - XV. roč. - 12 zoš. - 760 s.
  • ...
  • 1900 - XX. roč. - 12 zoš. - 604 s.
  • ...
  • 1905 - XXV. roč. - 12 zoš. - 764 s.
  • ...
  • 1910 - XXX. roč. - 12 zoš. - 768 s.
  • ...
  • 1915 - XXXV. roč. - 12 zoš. - 616 s.
  • 1916 - XXXVI. roč. - 12 zoš. - 584 s.
  • 1919 - XXXVII. roč. - 3 čísla - 194 s.
  • 1922 - XXXVIII. roč. - 12 čís. - 728 s.
  • ...
  • 1925 - XLI. roč. - 12 čís. - 776 s.
  • ...
  • 1930 - XLVI. roč. - 12 čís. - 840 s.
  • ...
  • 1935 - LI. roč. - 12 čís. - 724 s.
  • 1936 - LII. roč. - 12 čís. - 712 s.
  • 1937 - LIII. roč. - 12 čís. - 720 s.
  • 1938 - LIV. roč. - 12 čís. - 664 s.

Časopis v elektronickej podobe upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ AKTUALITY.SK. Slovenské pohľady majú 170 rokov [online]. Aktuality.sk, 2016-10-04, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  2. ↑ Predseda Matice srbskej prof. Dragan Stanić: Ročenka Matice srbskej ako jedinečný, neopakovateľný, svetový kultúrny fenomén | Slovenské pohľady [online]. [Cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Slovenské pohľady [online]. 2024-04-17, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j CHMEL, Rudolf: Dejiny v dejinách. K storočnici Slovenských pohľadov. Slovenský spisovateľ, 1981
  5. ↑ a b c d e f g h i j k l m n ADMIN. Slovenské pohľady [online]. [Cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
  6. ↑ Vášáryová zaútočila na matičné noviny [online]. Pravda.sk, 2013-12-12, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
  7. ↑ Doplnené na základe publikácie: LAUČEK, A.: Slovenské pohľady v službe totalitnej moci I. (1948-1951). Žilina, 2013, s. 10 - 21.

Literatúra upraviť

  • SLOVENSKÉ POHĽADY. In: Bibliografia slovenských novín a časopisov do roku 1918. Zost. Michal Potemra. Martin : Matica slovenská, 1958. 145 s.
  • LAUČEK, Anton: Slovenské pohľady v službe totalitnej moci I. (1948-1951). Žilina : EDIS, vydavateľstvo Žilinskej univerzity, 2013. 78 s. ISBN 978-80-554-0770-8
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenské_pohľady_(1881)&oldid=7837039“