Wikipédia

Slovenské vzdušné zbrane

Toto je článok o vzdušných silách vojnového Slovenského štátu. O vzdušných silách súčasnej Slovenskej republiky pozri Vzdušné sily Slovenskej republiky.

Slovenské vzdušné zbrane (skratka: SVZ) boli leteckou zložkou Brannej moci Slovenskej republiky (1939 – 1945). Existovali od marca 1939 do augusta 1944. Ich úlohou bola obrana vzdušného priestoru Slovenska, ale zúčastnili sa aj vojenských operácií proti Červenej armáde na východnom fronte. Prvé bojové akcie uskutočnili v tzv. „Malej vojne“ a vo vojne proti Poľsku.

Slovenské vzdušné zbrane
Krajina Slovenský štát
Existencia1939 – 1944
Vznik14. marec 1939
Zánik31. august 1944
Veliteliapozri Velitelia Slovenských vzdušných zbraní
Nadradené jednotkyBranná moc Slovenskej republiky
Účasť
VojnyMalá vojna
druhá svetová vojna
Insígnie
Znak

23. jún 1939 – 10. september 1939

10. september 1939 – 15. október 1940

1941 – 1944

Lietadlá pre výcvik poskytlo Nemecko a Taliansko (tiež aj česko-slovenská zbrojovka Brno). K obrane slovenského vzdušného priestoru boli používané stroje Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Avia B.534 a ďalšie stíhacie lietadlá. S obranou samozrejme pomáhali aj jednotky Luftwaffe dislokované v oblasti.

Keď 29. augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, vzniklo aj s pomocou niekoľkých ukoristených lietadiel slovenské povstalecké letectvo.

História upraviť

Prvé bojové nasadenie upraviť

Krst ohňom prekonalo slovenské letectvo hneď v marci 1939, kedy maďarská armáda vnikla po zabratí Podkarpatskej Rusi (16. marca) na územie východného Slovenska. Proti maďarským vzdušným silám boli nasadené 45. a 49. stíhacia letka s dvadsiatimi lietadlami B.534 a 12. a 13. pozorovacia letka, vyzbrojená asi dvadsiatimi lietadlami Š.328, operujúce z letiska v Spišskej Novej Vsi. Ich protivník nasadil do akcie stíhaciu letku 1/1 „Íjász“, vybavenú talianskymi stíhačkami Fiat CR.32. Hneď v prvý deň operácií (23. marca) stratili Slováci dve B.534, zasiahnuté protilietadlovou paľbou. 26. marca bolo podpísané prímerie; počas štyroch dní bojov však Slovensko stratilo deväť lietadiel Avia B.534 a štyri Letovy Š.328, sedem pilotov bolo zabitých a jeden zajatý.

Invázia do Poľska upraviť

Svoju úlohu zohralo slovenské letectvo aj pri invázii do Poľska. Nasadilo pritom 39. a 45. stíhaciu letku a 16. pozorovaciu letku. Hlavnou úlohou stíhacích letiek bolo sprevádzanie nemeckých strmhlavých bombardérov Junkers Ju 87 pri útokoch na poľské pozície. Pri vykonávaní týchto akcií stratili Slováci dve svoje lietadlá (pravdepodobne B.534). 16. pozorovacia letka potom zhadzovala ľahké bomby a letáky, a podieľala sa na kuriérskej službe.

Boje v Sovietskom zväze upraviť

Dňa 22. júna 1941 prekročila nemecká armáda hranice Sovietskeho zväzu, ktorému Tretia ríša vzápätí vyhlásila vojnu. V ten istý deň Slovensko prostredníctvom prezidenta a ministra zahraničných vecí vyjadrilo tomuto ťaženiu podporu, čo o dva dni neskôr potvrdilo vyslaním bojových jednotiek na východný front. Na fronte bolo okrem pozemného vojska nasadené aj slovenské letectvo. Napriek nedostatkom vo výzbroji a výcviku si slovenskí letci viedli pomerne úspešne a na zastaraných dvojplošníkoch získali množstvo vzdušných víťazstiev. Legendárna letka 13, prezbrojená na Messerschmitty Bf 109, pokračovala v boji po boku Luftwaffe aj po stiahnutí väčšiny ostatných slovenských jednotiek. Najúspešnejším pilotom bol Ján Režňák s 32 potvrdenými zostrelmi.

Obrat vo vojne na východnom fronte však čoskoro demoralizoval aj letectvo, rovnako ako u pozemného vojska aj tu dochádzalo k prípadom dezercie a po vypuknutí Slovenského národného povstania sa niektorí letci pridali na stranu povstalcov. Povstalecké letectvo využívalo viacero strojov bývalých Slovenských vzdušných zbraní (Avia B.534, Letov Š.328, Messerschmitt Bf 109 (verzie E a G), Focke-Wulf Fw 189 a ďalšie). Jeho hlavnou oporou však bol 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk, ktorý priletel na povstalecké územie zo ZSSR a operoval na sovietskych strojoch Lavočkin La-5FN.

Organizácia upraviť

Vznik upraviť

Slovenské letectvo vzniklo na základe česko-slovenského Leteckého pluku 3 "Generála-letca Milana Rastislava Štefánika", ktorý ako jediný zo šiestich česko-slovenských leteckých plukov bol umiestnený na Slovensku. Po vzniku Slovenskej republiky, v marci 1939, prevzali novovzniknuté Vzdušné zbrane jeho leteckú výzbroj a organizačnú štruktúru. Veliteľom letectva sa stal pplk. Ján Ambruš, veliteľom pluku mjr. Karol Sojček. Letectvo sa v tej dobe potýkalo hlavne s nedostatkom pilotov a zastaranosťou leteckého parku.

Letecký pluk „Generála-letca M. R. Štefánika“ (stav k marcu 1939)
  • 1. peruť
    • 9. pozorovacia letka (Vajnory, Letov Š.328)
    • 64. výzvedná letka (Vajnory, Letov Š.328)
  • 2. peruť
    • 12. pozorovacia letka (Spišská Nová Ves, Letov Š.328)
    • 13. pozorovacia letka (Spišská Nová Ves, Letov Š.328 a Aero AP.32)
    • 49. stíhacia letka (Spišská Nová Ves, Avia B.534)
  • 3. peruť
    • 37. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
    • 38. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
    • 39. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534 a Avia Bk.534)
    • 45. stíhacia letka (Piešťany, Avia B.534)
  • 4. peruť
    • 10. pozorovacia letka (Nitra, Letov Š.328)
    • 15. pozorovacia letka (Nitra, Letov Š.328, Letov Š.128, Letov Š.218, Letov Š.16, Aero A.230, Aero A.330 a Avia Ba.33)
    • 16. pozorovacia letka (Tri Duby, Letov Š.328 a Letov Š.16)
  • Náhradná letka (Piešťany, Avia Ba.33, Avia Ba.34 a Aero AP.32)
  • Cvičná letka (Vajnory, Nitra a Piešťany, Avia B.534, Letov Š.328, Praga E.39, Praga E.241, Avia Ba.122, Avia Bš.122, Aero A.100, Aero A.11, Aero A.200, Avia B.34, Letov Š.16, Aero A.211 a Dewoitine D.1)
  • Technická letka (Piešťany)
  • Letecký park a dielne (Nitra)
  • Letecká strelnica (Malacky-Nový Dvor)

Reorganizácia v roku 1939 upraviť

Na konci roku 1939 došlo k celkovej reorganizácii jednotiek. Kvôli stálemu nedostatku bojových pilotov bol zredukovaný počet letiek – z piatich stíhacích vznikli tri (11. a 12. v Piešťanoch a 13. v Spišskej Novej Vsi), zo siedmich pozorovacích tiež tri (1. v Žiline, 2. v Spišskej Novej Vsi a 3. v Nitre). Bola vytvorená nová letecká škola v Trenčianskych Biskupiciach, používajúca pôvodne lietadlá česko-slovenskej proveniencie, neskôr potom nemecké lietadlá. Došlo k zlúčeniu veliteľstva leteckého pluku s veliteľstvom letectva na Ministerstve národnej obrany. Navyše vznikli nové samostatné perute, podliehajúce jednotlivým veliteľstvám divíznych oblastí.

Slovenské vzdušné zbrane (stav k októbru 1939)
  • Peruť I (Nitra)
    • Letka 9
    • Letka 10
    • Letka 16
  • Peruť II (Spišská Nová Ves)
    • Letka 12
    • Letka 45
    • Letka 49 (rámcová)
  • Peruť III (Piešťany)
    • Letka 37
    • Letka 39
    • Letka 64
    • Letka 38 (rámcová)
  • Náhradná peruť (Piešťany)
  • Letecký park a dielne
Slovenské vzdušné zbrane (stav k januáru 1940)
  • Veliteľstvo Divíznej oblasti Trenčín (VDO 1)
    • Peruť III (Piešťany)
      • Letka 3 (Nitra)
      • Letka 11 (Piešťany)
      • Letka 13 (Piešťany)
    • Náhradná peruť (Piešťany)
    • Cvičná letka (Piešťany)
    • Školná letka (Piešťany)
    • Výcviková letka (Piešťany)
    • Spravodajská letka (Piešťany)
    • Oddiel vzdušného spravodajstva (Piešťany)
  • Veliteľstvo Divíznej oblasti Banská Bystrica (VDO 2)
    • Peruť I (Zvolen)
      • Letka 1 (Zvolen)
      • Letka 2 (Spišská Nová Ves)
  • Veliteľstvo Divíznej oblasti Prešov (VDO 3)
    • Peruť II (Spišská Nová Ves)
      • Letka 12 (Spišská Nová Ves)

Príslušníci Slovenských vzdušných zbraní upraviť

Velitelia Slovenských vzdušných zbraní upraviť

obdobie veliteľ[1]
1.10.1940 - 4.11.1940 plk. let. Július Smutný
4.11.1940 - 1.5.1942 gen. II. (I.) tr. Anton Pulanich
1.5.1942 - 1.1.1944 plk. gšt. (gen. II. tr.) Štefan Jurech
1.1.1944 - 21.8.1944 plk. gšt. Alojz Ballay
21.8.1944 - 15.9.1944 mjr. gšt. Ondrej Herblay

Významní piloti upraviť

 
Ján Režňák
 
Izidor Kovárik

Lietadlá Slovenských vzdušných zbraní upraviť

 
Označenie vojenských lietadiel Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945

Typy lietadiel a ich početné stavy k 14. marcu 1939[3] upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ KLUBERT, Tomáš. Slovenská armáda v druhej svetovej vojne slovom a obrazom. Bratislava : Perfekt a.s. a Ústav pamäti národa, 2016. 445 s.
  2. ↑ AVIA B 71 [online]. cs-letci.com, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
  3. ↑ RAJNINEC, Juraj. SLOVENSKÉ LETECTVO 1939-1944 (1.ZV). 1.vydanie. vyd. Bratislava : Magnet-Press Slovkia, 1999. ISBN 80-968073-2-3. S. 13-14.

Iné projekty upraviť

  Letecký portál
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenské_vzdušné_zbrane&oldid=7834973“