Slovenský prestolný prosbopis

Slovenský prestolný prosbopis alebo prestolný prosbopis[1] je prvé verejné politické vystúpenie slovenského národného hnutia a jeho prvých požiadaviek.[2] Bol podpísaný viac ako dvesto evanjelickými osobnosťami, prevažne inteligencie a vzdelancov. Podpísali ho superintendent Pavol Jozeffy, ktorý viedol delegáciu odovzdávajúcu prosbopis, a Ján Seberini. Delegácia odovzdala prosbopis 5. júna 1842 vo Viedni. Bol adresovaný panovníkovi Ferdinandovi V.[3]

Obsah Slovenského národného prosbopisuUpraviť

Slovenský prestolný prosbopis bol napísaný v nemeckom jazyku. Neobsahoval ani raz slovo „Slovensko“, pretože ho vnímali ako zemepisné územie obývané Slovákmi.[4] Dokument obsahoval sťažnosti proti útlaku národov a maďarizácií. Tvrdil, že Slováci sa ochotne budú učiť maďarský jazyk a uznal aj rečové zákony. Odmieta rozširovanie maďarského jazyka podľa zákona na miesta, kde to nie je potreba. Odmieta používanie maďarského jazyka počas evanjelických bohoslužieb. Ohradzovali sa aj proti útokom v maďarskej tlači za odmietanie písania v maďarskom jazyku. Platilo to pre časopisy ako Jelenkor, či Pesti Hírlap. Žiadali vymenovať slovensky hovoriacich cenzorov.[5] Požadovali, aby sa mohli založiť katedry slovenskej reči a literatúry nachádzajúce sa na univerzitách, aby cirkevné matriky zostali v latinčine.[3]

Dôsledky Slovenského národného prosbopisuUpraviť

Na generálnom konvente cirkvi s ostrou kritikou Slovenského prestolného prosbopisu vystúpil Ľudovít Košut, vďaka čomu bol aj dokument odsúdený. Bolo iba pár aristokratov, ktorí obraňovali požiadavky slovenského národa. Patril k nim aj gróf Juraj Majlát.[5] Dôsledky prosbopisu mali za výsledok odvolanie Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka. Nepriamo urýchlili potrebu kodifikácie slovenského jazyka, ktorý bol kodifikovaný v roku 1843.[3]

ReferencieUpraviť

  1. prestolný prosbopis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 525.
  2. HORVÁTH, Pavel. Zbytočný pokus o revíziu autorstva slovenských národných obrán z rokov 1821- 1834. Historický časopis, 1990, roč. 38, čís. 1, s. 57. ISSN 0018-2575.
  3. a b c ŠKVARNA, Dušan. Slovenský prestolný prosbopis. História. Revue o dejinách spoločnosti, 2003, roč. 3, čís. 4, s. 41. ISSN 1335-8316.
  4. ULIČNÝ, Ferdinand. Toponymum Slovensko – pôvod a obsah názvu. Historický časopis, 2014, roč. 62, čís. 3, s. 550.
  5. a b KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. 787 s. ISBN 978-80-89628-59-9. S. 539.

Ďalšia literatúraUpraviť

  • RAPANT, Daniel. Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842. Zväzok 1, Úvod. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1943. 304 s.
  • RAPANT, Daniel. Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842. Zväzok 2, Dokumenty. Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius, 1943. 630 s.