Otvoriť hlavné menu

Služobník Boží je označenie používané v katolíckej cirkvi pre zosnulú osobu, u ktorej bol začatý kanonizačný proces, ktorý doteraz nebol ukončený ani udelením najnižšieho stupňa („ctihodný“).

DefiníciaUpraviť

Používanie označenia upravuje inštrukcia Kongregácie pre kauzy svätýchSanctorum Mater[1] z roku 2008, ktorá uvádza (čl. 4, § 2): „Kresťan, ktorého proces blahorečenia a svätorečenia bol začatý, sa nazýva Služobník Boží.“ Predtým, než biskup začne proces blahorečenia, musí overiť, či sa kandidát teší povesti svätosti, mučeníctva alebo povesti zázračných znamení (príhovornej moci).

  • Povesť svätosti (fama sanctitatis) je názor, ktorý sa rozšíril medzi veriacimi, o čistote a bezúhonnosti života kandidáta a o tom, že žil heroickým spôsobom všetky kresťanské čnosti;
  • Povesť mučeníctva (fama martyrii) je názor, ktorý sa rozšíril medzi veriacimi, že kandidát obetoval svoj život za vieru alebo za cnosť spojenú s vierou;
  • Povesť zázračných znamení (fama signorum) je názor, ktorý sa rozšíril medzi veriacimi, o milostiach získaných od Boha na príhovor kandidáta.

Začatiu konania tiež musí predchádzať „Nihil Obstat“ čiže vyjadrenie vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých, že nič nebráni tomu, aby sa začalo konanie (čl. 45, § 2).

Príklady služobníkov BožíchUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Sanctorum Mater – Instruction for conducting Diocesano or eparchial Inquiries in the causes of saints, Dostupné online

Pozri ajUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Služebník Boží na českej Wikipédii.