Otvoriť hlavné menu

Smižany (nem. Schmögen, maď. Smizsány) je spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta (8 717 obyvateľov k 31.12.2018).

Smižany
obec
Smižany 1.JPG
Smizany erb.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Rieky Hornád, Brusník
Nadmorská výška 485 m n. m.
Súradnice 48°57′30″S 20°31′04″V / 48,958403°S 20,517653°V / 48.958403; 20.517653
Rozloha 45,7 km² (4 570 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 717 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 190,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254[1]1246[2]
Starosta Miroslava Szitová[3] (KDH, SaS, OĽaNO)
PSČ 053 11
ŠÚJ 560154
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Námestie Matúša Pajdušáka 50
053 11 Smižany
Telefón 443 14 83
Fax 443 11 32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Smižany
Webová stránka: www.smizany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce. Dominantami mesta sú pôvodný gotický rímskokatolícky kostol, eklektický evanjelický kostol a malý kaštieľ (bývalý soľný úrad a sklad).

Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností.[4] Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce avšak kazí architektonicky necitlivá radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady pôsobí zúboženo. Peniaze z umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.

GeografiaUpraviť

 
Vodná nádrž Klauzy
 
Pohľad na Smižany z Čingovského hradiska

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Počtom obyvateľov sa obec ide o dedinu s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku. Obec je priamou bránou do NP Slovenský raj. V katastri obce sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov nachádzajú sa tu reštaurácie chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad.

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.

DejinyUpraviť

Najstaršie dejinyUpraviť

V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra.

V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.[5]

Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingoskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom.

Smižany pravdepodobne vznikli ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.[6]

StredovekUpraviť

Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom "Sumugh a Villa Canis i Villa caniferorum", (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.

V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypalené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.

NovovekUpraviť

V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov (Csákyovcov), ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obcnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Csákovcom vznikla železiareň - "maša", ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.

V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.[6]

Moderné dejinyUpraviť

V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež Futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.

V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.[7] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 20072011 prebiehala rekonštrukcia smižianskeho kaštieľa.

Symboly obceUpraviť

 
Pečať Smižian

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.

Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.

Farby obce sú biela a modrá.

Názov obceUpraviť

  • 1246: Micha
  • 1254: Sumugh (lat. Villa Canis / Villa caniferorum = t.j obec vodičov loveckých psov)
  • 1282: Simigium
  • 1293: Sumugy
  • 1345: Somogy
  • 1570: Smizsán
  • 1651: Smizany
  • nemecký názov: Schmögen, Schmegen
  • maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg

PamiatkyUpraviť

Ranogotický katolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža

Kostol bol postavený v druhej polovice 13. storočia. V roku 1436 bol kostol vyplienený husitmi. Loď kostola bola pôvodne jednoloďová, dnes je loď je budovaná vyššie a je zaklenutá na stredný polygonálny pilier, čím vzniklo tzv. pseudodvojlodie. Loď má štyri polia krížovej rebrovej klenby s klinovými rebrami. Bočné oltáre boli zasvätené Panne Márii a sv. Uršule. Začiatkom 16. storočia sa v kostole nachádzal gotický oltár sv. Kríža z dielne levočských rezbárov, ktorý sa ale nezachoval. V roku 1519 bola severná stena lode vyzdobená freskami Anjelské pozdravenie, Navštívenie Panny Márie, Narodenie a Očisťovanie. V 17. storočí bol kostol znovu vylúpený Bočkayovými vojakmi (1605). V roku 1726 bol otvorený nový vchod do kostola. Pri južnom portáli bola postavená predsieň a vznikla tak lurdská kaplnka.

Po požiari v 20. storočí získal kostol nová strechu. Strecha veže dostala dnešný ihlanovitý tvar. V roku 1927 bola pristavaná kaplnka Krista Kráľa z ľavej strany. Po druhej svetovej vojne bola fasáda kostola silne poškodená od výbuchov a detonácií. Oprava poškodeného kostola v roku 1948 už nepočítala s barokovou výzdobou.

V roku 1906 vyhotovil rezbár František Repčík nový hlavný oltár do sochami Ježiša Krista a sochami uhorských kráľov sv. Štefana I.  a sv. Ladislava. V máji 1932 bola posvätená Krížová cesta od akademického maliara Rudolfa Wencela z Reichenau. Umelci taktiež spolupracovali na bočnom oltári Krista Kráľa a na obraze sv. Terezky.[8]

Kostol evanjelický augsburského vyznania

Eklektický kostol s prvkami neorománskeho a neoklasicistického slohu postavený po roku 1928. Na vypracovaní návrhu kostola sa podieľal Ing. Alexander Spengel z Levoče. Sieňovitá budova s predstavanou vežou a jednopodlažnými prístavbami po oboch jej stranách.

Kaštieľ

Nie je známe kto a kedy dal kaštieľ postaviť. Prvýkrát sa zmienka o kaštieli v písomných prameňoch objavuje v 18. storočí, keď budova slúžila ako soľný sklad, resp. soľný úrad. V sklade bola uskladňovaná soľ z poľskej soľnej bane Wieliczka. Rod Čákiovcov budovu úradu prestaval na jágerňu a v roku 1840 bol kaštieľ rozšírený Antonom Vincentom Csákim o štyri izby. Vtedajšiu podobu si kaštieľ zachoval do dnešných dní. Pred kaštieľom sa dodnes nachádzajúcu tri historické gaštany, vysadené v období keď tu sídlili Čákiovci V roku 1892 získal správu nad kaštieľom zemiansky rod Máriášovcov z Markušoviec. V 50. rokoch v kaštieli sídlila základná škola a neskôr odborné poľnohospodárske učilište. V rokoch 19662014 tu fungovala materská škola. Po rozsiahlej rekonštrukcii slúži kaštieľ už iba ako kultúrno-osvetovú činnosť.

Pamätný dom Kpt. Jána Nálepku (Nálepkova ulica 87)

Rodný dom kpt. Ján Nálepka, hrdinu SNP, na dome je umiestnená pamätná tabuľa.

Národopisné múzeum

Budova z čias socializmu sa nachádza v blízkosti centra. V súčasnosti je budova neupravená a chátra, no napriek tomu, sa v jej priestoroch organizujú výstavy.

Šport a kultúraUpraviť

 
Základná umelecká škola

V obci sa nachádza dedinské futbalové ihrisko, kde sa konajú majstrovské zápasy domáceho družstva. V jeseni roku 2007 bola slávnostne otvorená úplne nová tribúna so šatňami a prípravnými priestormi. Okrem toho je v areáli TJ Smižany priestor, na ktorom pri dostatočne studenej zime vzniká klzisko, ktoré slúži na verejné korčuľovanie a hokej. Hneď vedľa ihriska sa nachádza ZŠ Komenského, ktorá poskytuje multifunkčné ihrisko s umelou trávou a telocvičňu. V obci sa nachádza aj lezecká stena.

V obci sa konajú rôzne umelecké akcie (výstavy v kaštieli), festivaly, remeselné trhy. Výnimočné sú slávnosti otvorenia letnej sezóny a každoročná odpustová slávnosť (tzv. Smižiansky kermeš)

DopravaUpraviť

 
Železničná zastávka Smižany

Obcou vedie železničná trať (stoja tu osobné vlaky smer Žilina a smer Košice). V obci sa nachádza taktiež mestská hromadná doprava (Spišská Nová Ves a späť).

Automobilová doprava – obec leží na trase do Košíc, leží mimo hlavného ťahu, napriek tomu, ale cez centrum obce denne prejde niekoľko tisíc osobných áut a niekoľko sto nákladných áut. V minulosti boli vyvíjané snahy na zmenu tohto stavu (vznikla aj štúdia odklonenia takejto dopravy cez stred dediny). Mesto Spišská Nová Ves plánovalo severný objazd s ktorým obec Smižany nesúhlasila a presadzovala svoj južný objazd obce. Časť severného objazdu bol realizovaný, ale pre nezhody bol postavený iba na území mesta Spišská Nová Ves, končiac na tamojšom sídlisku Západ.

Významné firmyUpraviť

  • MIREA – Zákazkové šitie – výroba a predaj štátnych, obecných a historických zástav, kostýmov a iných odevov šitých na mieru
  • RUPKKI s.r.o. – najväčší poskytovateľ internetu v okrese
  • Herba Drug s.r.o. – výroba čistiacich a kozmetických prípravkov
  • AutoVMV s.r.o. – predaj, dovoz a servis vozidiel značiek Fiat a Alfa Romeo
  • Miva s.r.o. – veľkoobchod s kancelárskymi potrebami.
  • Lovo s.r.o. – výroba Spišských zemiakových lupienkov

PolitikaUpraviť

Starostovia obceUpraviť

Obecné zastupiteľstvoUpraviť

ObyvateľstvoUpraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869[10]
 
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 6 817 86,9
Gréckokatolícka cirkev 122 1,6
Pravoslávna cirkev 12 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 232 3,0
Bez vyznania 508 6,5
Ostatné a nezistené 156 2,0
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
Počet obyvateľov %
slovenská 6 982 90,0
maďarská 4 0,1
rómska 650 8,6
rusínska 4 0,1
ukrajinská 1 0,0
česká 31 0,4
ostatné a nezistené 64 0,8

ŠkolstvoUpraviť

Základné školy

V obci sa nachádzajú tri materské škôlky, dve základné školy, jedna základná umelecká škola a dve Centrá voľného času.

  • Základná škola Povýšenia Sv. Kríža – Smreková 38
  • Základná škola – Komenského 3
  • Základná umelecká škola – Art School – Nám. M. Pajdušáka 2

OsobnostiUpraviť

  • Jozef Brandobur (* 1908 – † 1976) pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ, prekladateľ
  • Štefan Hoza (* 1906 – † 1982), slovenský operný spevák, libretista, dramaturg, režisér, hudobný publicista a historik, pedagóg, herec, zberateľ ľudových piesní
  • Ján Nálepka (* 1912 – † 1943), partizánsky veliteľ
  • Vladimír Durdík ml. (* 1949 – † 2003), slovenský herec
  • Pavol Suržin (* 1939 – † 1992), slovenský spisovateľ
  • PhDr. Anton Kret CSc. (* 1930 – † 2019), dramaturg, publicista
  • František Hossa (* 1954), bývalý tréner slovenského reprezentačného družstva v ľadovom hokeji
  • ThDr. Michal Lapšanský (* ? - † 2010) kňaz Spoločnosti Božieho Slova, misionár
  • Matúš Pajdušák (*1871, Bobrov – † 1950, Smižany ) dekan, farár, historik
  • Dr. Ing. Dezider Eugene Slavoj  (*1914 – † 2012) univerzitný profesor, inžinier v odbore zememeračstva, odborník na fotogrametriu a leteckú typografi u, člen ACSM, CLSA, prezident ASP, nositeľ vyznamenania ACCM, FELLOW, zakladateľ Nadácie Dezidera Slavoja Štraucha a mecenáš Základnej umeleckej školy v Smižanoch
  • prof. Štefan Šmálik (* 1908 – † 1991) historik, pedagóg a rímskokatolícky kňaz
  • Mgr. Klaudia Dernerová (*1971) operná speváčka – sopranistka, sólistka Opery Slovenského národného divadla, stredoškolská a vysokoškolská pedagogička
  • Ing. Ladislav Vrana (*1935) prvý starosta po osamostatnení obce v roku 1990, elektrotechnický inžinier, spisovateľ, zostavovateľ a prekladateľ
  • Ing. Peter Lacko (*1930 – † 2004) kultúrny a spoločenský činovník, zakladateľ a 1. predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Smižanoch po roku 1989, spoluzakladateľ spolku MO Živena, zostavovateľ a prekladateľ
  • Ing. Vojtech Skyva (*1925 – † 2016) reprezentant Československa a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, futbalový tréner
  • Mgr. František Skyva (*1929 – † 2010) pedagóg, reprezentant Slovenska a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, člen slovenskej trénerskej rady, futbalový tréner
  • Anton Ján Vaško (*1913 – † 2009) učiteľ, hokejový tréner a  rozhodca, funkcionár rozhodcovskej komisie, rozhodcovský metodik, člen pravidlovej komisie LIHG (dnešnej IIHF), priekopník zavedenia funkcie hokejových delegátov
  • Jozef Petrulák (*1936 – † 2002) reprezentant československých futbalových klubov, futbalový tréner, učiteľ[11]

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

Informácie som čerpal aj z oficiálnych stránok obce a výrazne poopravil a zrevidoval

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Základné údaje [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  5. Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  6. a b Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  7. O škole | Základná umelecká škola [online]. zussmizany.edupage.org, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  8. Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  9. OSO 2014 - Definitívne výsledky volieb [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  10. Počet obyvateľov podľa pohlavia - SR, oblasti, kraje, okresy, mesto, vidiek (ročne) [om7102rr] - IBM Cognos Viewer [online]. statdat.statistics.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  11. Osobnosti obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smižany