Otvoriť hlavné menu

Smižany

obec na Slovensku

Smižany (nem. Schmögen, maď. Smizsány) je spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta (8 717 obyvateľov k 31.12.2018).

Smižany
obec
Smižany kostol.jpg
Smizany erb.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Rieky Hornád, Brusník
Nadmorská výška 485 m n. m.
Súradnice 48°57′30″S 20°31′04″V / 48,958403°S 20,517653°V / 48.958403; 20.517653
Rozloha 45,7 km² (4 570 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 717 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 190,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254[1]1246[2]
Starosta Miroslava Szitová[3] (KDH, SaS, OĽaNO)
PSČ 053 11
ŠÚJ 560154
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Námestie Matúša Pajdušáka 50
053 11 Smižany
Telefón 443 14 83
Fax 443 11 32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Smižany
Webová stránka: www.smizany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

V blízkosti obce sa nachádzajú obce Arnutovce, Iliašovce, Letanovce, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Mlynky, Dedinky a Stratená. Obec sa rozkladá neďaleko národného parku Slovenský raj. Čingov sa nachádza dva kilometre juhozápadne od obce. Dominantami mesta sú pôvodný gotický rímskokatolícky kostol, eklektický evanjelický kostol a malý kaštieľ (bývalý soľný úrad a sklad).

Na 4570 hektárovom priestore sa nachádza 22 ulíc a 2 187 domácností.[4] Väčšina obce si zachovala svoj pôvodný ráz a dá sa povedať, že predstavuje modernú dedinu 21. storočia, panorámu obce avšak kazí architektonicky necitlivá radová panelová výstavba z 80. rokov 20.storočia. Vo vonkajšom obvode obce, tj. za traťou sa nachádza rómska osada. Štandard bývania v osade je síce vyšší ako je priemer podobných kolónií na východe Slovenska, avšak i tak časť osady pôsobí zúboženo. Peniaze z umožnili postaviť na mieste pôvodných príbytkov nové bytové jednotky.

GeografiaUpraviť

 
Vodná nádrž Klauzy
 
Pohľad na Smižany z Čingovského hradiska

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Počtom obyvateľov sa obec ide o dedinu s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku. Obec je priamou bránou do NP Slovenský raj. V katastri obce sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja. Významným turistickým strediskom je Čingov nachádzajú sa tu reštaurácie chaty a penzióny. Sú tu rôzne krasové úkazy ako je Zelená Lávka, Prielom Hornádu a Kláštorná roklina. V blízkosti obce sa nachádza známy Tomášovský výhľad.

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád, Brusník, Smižiansky potok a Čingovský potok.V katastri sa nachádza vodná nádrž Klauzy, ktorá je súčasťou NP Slovenský raj.

DejinyUpraviť

Najstaršie dejinyUpraviť

V období mladšej doby kamennej sa v povodí tokov Hornád a Brusník usadzovali najmä pestovatelia a zberači. V neskorej dobe kamennej (cca. 2500 rokov pred Kristom) v miestnom regióne možno badať vznik štruktúrovaných sídlisk a opevnených hradísk napr. Hradisko na Čingove. Na územie čiastočne zasahovala aj otomanská kultúra.

V čase 1400 rokov pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká, medzi nimi ľud púchovskej kultúry, ktorá na území pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.[5]

Koncom 7. storočia na územie začali prenikať slovanské kmene. Slovania podobne ako predchádzajúce etniká videli strategický význam v Čingoskom hradisku, ktoré ďalej rozširovali, avšak nakoniec bolo zničené pravdepodobne útokom alebo silným požiarom.

Smižany pravdepodobne vznikli ako jedna z mnohých osád patriacich k Hradisku na Čingove. Výstavba obce sa formovala hlavne na západnom brehu Brusníka, juhovýchodne od románsko-gotického kostola.[6]

StredovekUpraviť

Prvýkrát sa Smižany spomínajú v listine kráľa Bela IV. z roku 1254 pod názvom "Sumugh a Villa Canis i Villa caniferorum", (t.j obec vodičov loveckých psov). Z listiny vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo vykonávalo pre kráľa a zástupcov na Spišskom hrade služby pri poľovačkách. V roku 1293 uhorský kráľ Ondrej III. Smižanom udelil výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované mestá. Oslobodil ich od poddanskej služby voči Spišskému hradu a zrušil súdnu kompetencie spišského župana nad obyvateľmi obce. Daň obyvatelia odovzdávali priamo kráľovi, čo vyvolalo konflikty s ostatnými členmi v Spoločenstve spišských Sasov.

V neskoršom období obec stratila svoju poľovnícku funkciu a obyvateľstvo sa živilo najmä roľníctvom, chovom dobytka a bežnými remeslami. V lesoch sa darilo aj železiarstvu, uhliarstvu a furmanstvu. Za vlády Žigmunda Luxemburského boli Smižany podobne ako celý Spiš plienené spanilými jazdami husitov z Poľska. Smižany boli v tomto období celé vypalené a obnova obce trvala dva roky. Starý románsky kostol bol prestavaný do gotického slohu. V roku 1465 sa Smižany stali dedičným majetkom rodu Zápoľských. Prvá obecná pečať pochádza pravdepodobne v 15. storočia. V jej poli bol dvojramenný kríž.

NovovekUpraviť

V prvej polovici 16. storočia sa Spišského hradu a okolitých panstiev násilne zmocnil Ondrej Báthory, avšak už v roku 1553 ich už získali Turzovci. Z prelomu rokov 1564/1565 pochádza urbár turzovských panstiev. Z urbáru vyplýva, že Smižany boli druhé najväčšie spišské mesto. Z nového urbáru (1583) vyplýva, že Smižany boli druhým najbohatším spišským mestom. V priebehu stavovských povstaní bola obec viackrát plienená. Prvýkrát bola obec sčasti vypálená počas Bočkajovho povstania a podobnému plieneniu sa Smižany neubránili ani v roku 1619 počas Bethlenovho povstania. V roku 1638 sa Smižany stali majetkom Čákiovcov (Csákyovcov), ktorí ich dostali vďaka manželskému zväzku z Turzovcami. V roku 1679 boli Smižany plienené tretíkrát Imrichom Tökölym. Smižany sa pre svoju obcnovu museli dokonca na čas založiť aj monštranciu z kostola. Urbár z roku 1771 svedčí o úpadku Smižian na úroveň väčšej poddanskej dediny. V tomto období tu vďaka Csákovcom vznikla železiareň - "maša", ktorá pretrvala do roku 1886. Niekedy od začiatku 18. storočia v Smižanoch existuje soľný sklad. Koncom 18. storočia slúžil aj ako sklad medi. V roku 1806 premiestnený do Spišskej Novej Vsi.

V roku 1831 pre neúrodné roky a epidémiu cholery vypuklo na Zemplíne Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré sa postupne rozšírilo sa na Šariš a Spiš. Najkrvavejšie vzbury sedliakov vypukli práve na Čákiovských majetkoch. Za účasť na vzbure odsúdených 35 mužov a dve ženy zo Smižian. V roku 1880 založený dobrovoľný hasičský spolok. V 19. storočí bola v obcou začala viesť železničná trať Košice - Bohumín, vďaka čomu sa zvýšila miestna zamestnanosť. V roku 1883 obec požiadala o zmenu názvu obce na "Szepes - Sűmegh", ktorý pretrval do prvej svetovej vojny.[6]

Moderné dejinyUpraviť

V poslednej štvrtine 20. storočia došlo značným zmenám, obci sa podobne ako iným obciam v regióne nevylo vysťahovalectvo. Zlú situáciu zhoršila aj prvá svetová vojna. Prvorepubliková pozemková reforma umožnila rozšíriť obec aj mimo jej stály chotár. V roku 1927 rozšírený bol rímskokatolícky kostol a v roku 1932 bol vystavaný evanjelický chrám. V tom istom roku vznikol taktiež Futbalový klub. V roku 1930 bola obec osvetlená elektrickým osvetlením. Smižany boli postihnuté dôsledkami II. svetovej vojny, zničením majetku, odvlečením Židov do koncentračných táborov a obeťami na životoch (deviati padli priamo v boji a pri náletoch prišli o život dvaja civilisti). Obec bola oslobodená vojskami IV. ukrajinského frontu a I. československého armádneho zboru 27. januára 1945.

V 50. rokoch v Smižanoch vzniklo jednotného roľníckeho družstvo. V máji 1965 bol otvorený nový Kultúrny dom a v roku 1966 sa začalo s výstavbou prvých družstevných bytov na Lenisku, ďalšia výstavba panelových domov pokračovala od roku 1986, keď bola obec pričlenená k mestu Spišská Nová Ves ako jej mestská časť, čo pretrvalo až do referenda o osamostatnení v auguste 1990.

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci bola vydaná kniha „Smižany na prahu tretieho tisícročia“. Budova novej Základnej umeleckej školy postavená v roku 2004 získala cenu Dušana Jurkoviča za rok 2004.[7] V roku 2007 začala svoju činnosť obecná polícia. V priebehu rokov 20072011 prebiehala rekonštrukcia smižianskeho kaštieľa.

Symboly obceUpraviť

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu a z na ňom umiestneného dvojitého konkávneho kríža s kratšími spodnými ramenami. Strieborný kríž je po bokoch sprevádzaný striebornými ružičkami.

Vlajka obce má podobu raz v jednej tretine od žrde štiepaného a dvakrát deleného listu striedavo modro-bielych farieb. Pomer jej strán je 2:3 a ukončená je troma cípmi.

Farby obce sú biela a modrá.

Názov obceUpraviť

  • 1246: Micha
  • 1254: Sumugh (lat. Villa Canis / Villa caniferorum = t.j obec vodičov loveckých psov)
  • 1282: Simigium
  • 1293: Sumugy
  • 1345: Somogy
  • 1570: Smizsán
  • 1651: Smizany
  • nemecký názov: Schmögen, Schmegen
  • maďarský názov: Smizsány, Smizsán, Szepessümeg

PamiatkyUpraviť

 
Ranogotický katolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža

Ranogotický katolícky Kostol Povýšenia sv. KrížaUpraviť

Kostol bol postavený v druhej polovice 13. storočia. V roku 1436 bol kostol vyplienený husitmi. Okolo kostola bol vybudovaný múr oválneho tvaru ktorý pravdepodobne mal splniť obranu funkciu pre prípadne plienenie v obci. Loď kostola bola pôvodne jednoloďová, dnes je loď je budovaná vyššie a je zaklenutá na stredný polygonálny pilier, čím vzniklo tzv. pseudodvojlodie. Loď má štyri polia krížovej rebrovej klenby s klinovými rebrami. Bočné oltáre boli zasvätené Panne Márii a sv. Uršule. Začiatkom 16. storočia sa v kostole nachádzal gotický oltár sv. Kríža z dielne levočských rezbárov, ktorý sa ale nezachoval. V roku 1519 bola severná stena lode vyzdobená freskami Anjelské pozdravenie, Navštívenie Panny Márie, Narodenie a Očisťovanie (dnes sú tieto fresky za maľované). Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. V 17. storočí bol kostol znovu vylúpený Bočkayovými vojakmi (1605). V roku 1726 bol otvorený nový vchod do kostola (dnes tu môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením). Pri južnom portáli bola postavená predsieň a vznikla tak lurdská kaplnka. Nachádzajú sa tu obrazy ako napr. Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne asi súčasťou hlavného oltára. Nájdeme tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej (olejomaľba z polovice 19. storočia,) tiež obraz Ukrižovaný Kristus z prvej polovice 19. storočia. interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.

 
evanjelický kostol

Po požiari v 20. storočí získal kostol nová strechu. Strecha veže dostala dnešný ihlanovitý tvar. V roku 1927 bola pristavená kaplnka Krista Kráľa z ľavej strany, čím vznikla nový typ na sakrálnu architektúru veľmi atypický, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne. Po druhej svetovej vojne bola fasáda kostola silne poškodená od výbuchov a detonácií. Oprava poškodeného kostola v roku 1948 už nepočítala s barokovou výzdobou.

V roku 1906 vyhotovil rezbár František Repčík nový hlavný oltár do sochami Ježiša Krista a sochami uhorských kráľov sv. Štefana I.  a sv. Ladislava. V máji 1932 bola posvätená Krížová cesta od akademického maliara Rudolfa Wencela z Reichenau. Umelci taktiež spolupracovali na bočnom oltári Krista Kráľa a na obraze sv. Terezky.[8]

Medzi farou a kostolom sa nachádza kaplnka Jána Nepomuckého.

Storočná kaplnka "Storočná kaplička"Upraviť

Kaplnka sa nachádza nad obcou pri starej ceste do Iliašoviec, ktorú dal postaviť gróf Štefan Csáky. Dekan a historik spomína v kronike obce že na pieskovcovú platňu dal gróf Štefan Csáky vytesať slová sv. Tomáša pri nohách Ježiša Krista „Mein Herr und mein Gott – Pán môj a Boh môj“. Na tomto mieste kedysi stál stĺp, na spôsob akejsi kaplnky so štyrmi obrazmi vo výklenkoch. Tento stĺp dal postaviť mäsiar zo Spišskej Novej Vsi ako pokutu za to že spáchal cudzoložstvo. Dnes cestu ku kaplnke dopĺňa krížová cesta a na vrchu v blízkosti kaplnky sa nachádza Kalvária.[9]

 
Kaštieľ (tiež zvaný ako Solitér)

Hradisko ČingovUpraviť

Hradisko je významné archeologické nálezisko slovanského osídlenia. Nájdené pamiatky na lokalite Hradisko potvrdzujú osídlenie z mladšej doby kamennej.[10] Názvom Hradisko bolo asi vápencové bralo, ktorého plošina je opevnená a kde sa dá predpokladať akési centrum (akropola), tú to oblasť celkovo nazývame Hradisko, teda aj okolie. Hradisko bolo zložené z „akropoly" na brale a z „podhradia či podhradí" na západnej a severovýchodnej časti. V niektorých publikáciách nájdeme túto lokalitu označovanú ako hradisko Čingov. Pri skúmaní hlavného areálu „podhradia" bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu. Daná lokalita je naďalej skúmaná archeologickými vykopávkami.[11]

Domy v blízkosti kostola Povýšenia sv. KrížaUpraviť

Domy na námestí vedľa kostola zachovajú pôvodne črty architektúry na Spiši. Zrekonštruovaný dom Soludus (dnes je to penzión), ako aj rodinné domy nesúce typické priezviská pôvodných obyvateľov Smižian (Karchňakovec, Ondrovec, Brandoburovec).[9]

Kostol evanjelický augsburského vyznaniaUpraviť

Eklektický kostol s prvkami neorománskeho a neoklasicistického slohu postavený po roku 1928. Na vypracovaní návrhu kostola sa podieľal Ing. Alexander Spengel z Levoče. Sieňovitá budova s predstavanou vežou a jednopodlažnými prístavbami po oboch jej stranách.

KaštieľUpraviť

 
Rodný dom kpt. Jána Nálepku

Nie je známe kto a kedy dal kaštieľ postaviť. Prvýkrát sa zmienka o kaštieli v písomných prameňoch objavuje v 18. storočí, keď budova slúžila ako soľný sklad, resp. soľný úrad. V sklade bola uskladňovaná soľ z poľskej soľnej bane Wieliczka. Odtiaľ sa rozvážala kamenná aj jedlá soľ do ďalších miest po Spiši, Oravu a Liptov. Na konci 18. storočia bol objekt využívaný aj na skladovanie a obchod s meďou. Od roku 1808 už len na meď, nakoľko sa soľný úrad presťahoval do Spišskej Novej Vsi.Rod Čákiovcov budovu úradu prestaval na jágerňu a v roku 1840 bol kaštieľ rozšírený Antonom Vincentom Csákim o štyri izby. Vtedajšiu podobu si kaštieľ zachoval do dnešných dní. Pred kaštieľom sa dodnes nachádzajúcu tri historické gaštany, vysadené v období keď tu sídlili Čákiovci. V roku 1879 sa sem presťahoval gróf Hilárius Csáky po sobáši s grófkou Annou Normann do Spišského Hrhova. V roku 1892 získal správu nad kaštieľom zemiansky rod Máriášovcov z Markušoviec. V 50. rokoch v kaštieli sídlila základná škola a neskôr odborné poľnohospodárske učilište, ktoré tu pôsobilo do roku 1965.. V rokoch 19662014 tu fungovala materská škola. Po rozsiahlej rekonštrukcii slúži kaštieľ už iba ako kultúrno-osvetovú činnosť.[5][9]

Pamätný dom Kpt. Jána Nálepku (Nálepkova ulica č.87)Upraviť

Rodný dom kpt. Ján Nálepka, hrdinu SNP, na dome je umiestnená pamätná tabuľa. Expozícia bola pre verejnosť sprístupnená až v roku 1971. V roku 1978 bola uskutočnená renovácia domu a hospodárskych častí a následná inštalácia expozície (poľnohospodárske náradie, stroje, vozy a ľudový nábytok, predmety zo života a protifašistického odboja kpt. Jána Nálepku).[5][12]

Národopisné múzeumUpraviť

Budova z čias socializmu sa nachádza v blízkosti centra. V súčasnosti je budova neupravená a chátra, no napriek tomu, sa v jej priestoroch organizujú výstavy.

Šport a kultúraUpraviť

 
Základná umelecká škola

V obci sa nachádza dedinské futbalové ihrisko, kde sa konajú majstrovské zápasy domáceho družstva. V jeseni roku 2007 bola slávnostne otvorená úplne nová tribúna so šatňami a prípravnými priestormi. Okrem toho je v areáli TJ Smižany priestor, na ktorom pri dostatočne studenej zime vzniká klzisko, ktoré slúži na verejné korčuľovanie a hokej. Hneď vedľa ihriska sa nachádza ZŠ Komenského, ktorá poskytuje multifunkčné ihrisko s umelou trávou a telocvičňu. V obci sa nachádza aj lezecká stena.

V obci sa konajú rôzne umelecké akcie (výstavy v kaštieli), festivaly, remeselné trhy. Výnimočné sú slávnosti otvorenia letnej sezóny a každoročná odpustová slávnosť (tzv. Smižiansky kermeš)

DopravaUpraviť

 
Železničná stanica Smižany

Obcou vedie železničná trať (stoja tu osobné vlaky smer Žilina a smer Košice). V obci sa nachádza taktiež mestská hromadná doprava (Spišská Nová Ves a späť).

Automobilová doprava – obec leží na trase do Košíc, leží mimo hlavného ťahu, napriek tomu, ale cez centrum obce denne prejde niekoľko tisíc osobných áut a niekoľko sto nákladných áut. V minulosti boli vyvíjané snahy na zmenu tohto stavu (vznikla aj štúdia odklonenia takejto dopravy cez stred dediny). Mesto Spišská Nová Ves plánovalo severný obchvat s ktorým obec Smižany nesúhlasila a presadzovala svoj južný obchvat obce. Časť severného obchvatu bol realizovaný, ale pre nezhody bol postavený iba na území mesta Spišská Nová Ves, končiac na tamojšom sídlisku Západ.

Významné firmyUpraviť

  • MIREA – Zákazkové šitie – výroba a predaj štátnych, obecných a historických zástav, kostýmov a iných odevov šitých na mieru
  • RUPKKI s.r.o. – najväčší poskytovateľ internetu v okrese
  • Herba Drug s.r.o. – výroba čistiacich a kozmetických prípravkov
  • AutoVMV s.r.o. – predaj, dovoz a servis vozidiel značiek Fiat a Alfa Romeo
  • Miva s.r.o. – veľkoobchod s kancelárskymi potrebami.
  • Lovo s.r.o. – výroba Spišských zemiakových lupienkov

PolitikaUpraviť

Starostovia obceUpraviť

Obecné zastupiteľstvoUpraviť

ObyvateľstvoUpraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869[14]

 

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)Upraviť

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 6 817 86,9
Gréckokatolícka cirkev 122 1,6
Pravoslávna cirkev 12 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 232 3,0
Bez vyznania 508 6,5
Ostatné a nezistené 156 2,0

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)Upraviť

Počet obyvateľov %
slovenská 6 982 90,0
maďarská 4 0,1
rómska 650 8,6
rusínska 4 0,1
ukrajinská 1 0,0
česká 31 0,4
ostatné a nezistené 64 0,8

ŠkolstvoUpraviť

Základné školy

V obci sa nachádzajú tri materské škôlky, dve základné školy, jedna základná umelecká škola a dve Centrá voľného času.

  • Základná škola Povýšenia Sv. Kríža – Smreková 38
  • Základná škola – Komenského 3
  • Základná umelecká škola – Art School – Nám. M. Pajdušáka 2

OsobnostiUpraviť

  • Jozef Brandobur (* 1908 – † 1976) pedagóg, rozhlasový pracovník, spisovateľ, prekladateľ
  • Štefan Hoza (* 1906 – † 1982), slovenský operný spevák, libretista, dramaturg, režisér, hudobný publicista a historik, pedagóg, herec, zberateľ ľudových piesní
  • Ján Nálepka (* 1912 – † 1943), partizánsky veliteľ
  • Vladimír Durdík ml. (* 1949 – † 2003), slovenský herec
  • Pavol Suržin (* 1939 – † 1992), slovenský spisovateľ
  • PhDr. Anton Kret CSc. (* 1930 – † 2019), dramaturg, publicista
  • František Hossa (* 1954), bývalý tréner slovenského reprezentačného družstva v ľadovom hokeji
  • ThDr. Michal Lapšanský (* ? - † 2010) kňaz Spoločnosti Božieho Slova, misionár
  • Matúš Pajdušák (*1871, Bobrov – † 1950, Smižany ) dekan, farár, historik
  • Dr. Ing. Dezider Eugene Slavoj  (*1914 – † 2012) univerzitný profesor, inžinier v odbore zememeračstva, odborník na fotogrametriu a leteckú typografi u, člen ACSM, CLSA, prezident ASP, nositeľ vyznamenania ACCM, FELLOW, zakladateľ Nadácie Dezidera Slavoja Štraucha a mecenáš Základnej umeleckej školy v Smižanoch
  • prof. Štefan Šmálik (* 1908 – † 1991) historik, pedagóg a rímskokatolícky kňaz
  • Mgr. Klaudia Dernerová (*1971) operná speváčka – sopranistka, sólistka Opery Slovenského národného divadla, stredoškolská a vysokoškolská pedagogička
  • Ing. Ladislav Vrana (*1935) prvý starosta po osamostatnení obce v roku 1990, elektrotechnický inžinier, spisovateľ, zostavovateľ a prekladateľ
  • Ing. Peter Lacko (*1930 – † 2004) kultúrny a spoločenský činovník, zakladateľ a 1. predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Smižanoch po roku 1989, spoluzakladateľ spolku MO Živena, zostavovateľ a prekladateľ
  • Ing. Vojtech Skyva (*1925 – † 2016) reprezentant Československa a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, futbalový tréner
  • Mgr. František Skyva (*1929 – † 2010) pedagóg, reprezentant Slovenska a československých futbalových klubov, trojnásobný majster Československa, člen slovenskej trénerskej rady, futbalový tréner
  • Anton Ján Vaško (*1913 – † 2009) učiteľ, hokejový tréner a  rozhodca, funkcionár rozhodcovskej komisie, rozhodcovský metodik, člen pravidlovej komisie LIHG (dnešnej IIHF), priekopník zavedenia funkcie hokejových delegátov
  • Jozef Petrulák (*1936 – † 2002) reprezentant československých futbalových klubov, futbalový tréner, učiteľ[15]

Partnerské mestáUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Základné údaje [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
  5. a b c Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  6. a b Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  7. O škole | Základná umelecká škola [online]. zussmizany.edupage.org, [cit. 2019-07-10]. Dostupné online.
  8. Dejiny obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  9. a b c Smižany [online]. www.muzeum.sk, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  10. SLOVENSKÝ RAJ - internetový portál o Slovenskom raji [online]. www.slovensky-raj.sk, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  11. Spišské Tomášovce [online]. [Cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  12. Rodný dom kpt. Jána Nálepku [online]. www.terraincognita.sk, 2015-06-18, [cit. 2019-10-31]. Dostupné online.
  13. OSO 2014 - Definitívne výsledky volieb [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  14. Počet obyvateľov podľa pohlavia - SR, oblasti, kraje, okresy, mesto, vidiek (ročne) [om7102rr] - IBM Cognos Viewer [online]. statdat.statistics.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  15. Osobnosti obce [online]. www.smizany.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • BÉREŠ, J.; JAVORSKÝ, J.; SLIVKA, F.. Spiš v 6.-13. storočí v archeologických prameňoch. Bratislava : [s.n.], 1987.
  • JAVORSKÝ, F.. Výsledky archeologického výskumu v Slovenskom raji.. Nitra : AVANS, 1976. Dostupné online. S. 153 - 156.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smižany

Externé odkazyUpraviť