Smrečiny (vrch v Západných Tatrách)

vrch v Západných Tatrách

Smrečiny[1] (2 068,2 m n. m.[2]; poľ. Smreczyński Wierch) sú vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Tichou dolinou nad Podbanským, približne 21 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3] Má dva vrcholy a je turisticky neprístupný.

Smrečiny
vrch
Smrečiny v popredí
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Žilinský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Pribylina, Kościelisko
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 068,2 m n. m.
Relatívna výška 164 m
Súradnice 49°12′14″S 19°52′52″V / 49,2039°S 19,8811°V / 49.2039; 19.8811
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupný
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Smreczyński Wierch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry, v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského a Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná časť masívu patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad, južná do katastra Pribyliny v okrese Liptovský Mikuláš[1] a severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské, severne sa v Poľsku nachádza Kościelisko a severovýchodne mesto Zakopané.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, no juhovýchodná časť hrebeňa je tiež súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]

Vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Smrečinským sedlom oddelenou Poľskou Tomanovou (1 977 m n. m.) na severovýchode a Hlinským sedlom oddelenou Veľkou Kamenistou (2 127 m n. m.) na juhovýchode. Severozápadným smerom vybieha rázsocha Skrajny Smerczyński Grzbiet, na juhovýchod je vysunutý krátky výbežok, ktorý je zovretý medzi Hlinský žľab a Široký žľab. Z východných a južných svahov vodu odvádza potok Hlina do Tichého potoka v povodí Váhu, zo západných a severných odteká Kirowou wodou do Čierneho Dunajca.[3]

Východne sa nachádza Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Hlina (1 495 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), západne Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.) a Ornak (1 854 m n. m.) a severne Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

upraviť

Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) a Oravské Beskydy.[7]

Prístup

upraviť

Táto časť Liptovských Tatier nie je voľne turisticky prístupná. Vrchol sa nachádza mimo značených turistických trás a pre turistov nie je prístupný. Najbližšie vedie hrebeňový chodník do Pyšného sedla a   žlto značená trasa Tichou dolinou.[3]

Referencie

upraviť
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť