Otvoriť hlavné menu

Socializmus s ľudskou tvárou

program zverejnený Alexandrom Dubčekom v januári 1968

Socializmus s ľudskou tvárou bol program zverejnený Alexandrom Dubčekom, potom čo sa stal predsedom ÚV KSČ v januári 1968. Udalosti, ktoré nasledovali po zverejnení tohto programu, sú známe ako pražská jar. Niektoré idey tohto programu vychádzajú z austromarxismu. Spoločne s protestami v NDR (17. júna 1953), politikou Imre Nagya v Maďarsku v roku 1956 a perestrojkou Michaila Gorbačova v ZSSR v rokoch 19861991 to bol jeden z pokusov o reformu (demokratizáciu) "reálneho komunizmu". Nepodaril sa, rovnako ako zvyšné menované: proces demokratizácie a politickej liberalizácie v ČSSR bol násilne prerušený v ranných hodinách 21. augusta 1968 vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. Po tejto zásadnej udalosti boli vedúci predstavitelia ČSSR odvlečení do Moskvy, kde podpísali (s výnimkou Františka Kriegla) tzv. moskovský protokol, ktorý umožnil následnú politickú, spoločenskú a kultúrnu "normalizáciu" krajiny.

Zameranie politikyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Predohra

V januári 1968 bol Antonín Novotný odvolaný z funkcie generálneho tajomníka a na jeho post bol zvolený Alexander Dubček. 30. marca 1968 bol za prezidenta zvolený Ludvík Svoboda. Predsedom vlády sa stal v apríli Oldřich Černík a predsedom národného zhromaždenia Josef Smrkovský. Voľby do predsedníctva KSČ prebehli po prvý krát ako tajné. S novými politikmi (tzv. progresívne sily) v najvyšších funkciách sa do popredia dostala zásadná otázka reformy režimu presadzovaná Dubčekom. Proces zahŕňal liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti. Od roku 1967 pripravovala komisia pod vedením Zdeňka Mlynára podklady pre reformy KSČ tohto typu.

Akčný program KSČ,[1] 32 stranový programový dokument, schválený a prijatý novým ÚV KSČ v apríli 1968, ktorý bol šírený ako „Československá cesta k socializmu“ predpokladal, že KSČ sa bude do istej miery deliť o moc s ďalšími partnermi, ale v tomto partnerstve jej zostane vedúca úloha. Bolo zakázané kumulovať vedúce stranícke, štátne a verejné funkcie do rúk jedinej osoby. Program kládol dôraz na občianske slobody a potvrdil právo na zhromažďovanie, vznik dobrovoľných organizácií, združení a spolkov. Zaručoval slobodu prejavu, vďaka ktorej bola prakticky zrušená cenzúra, slobodu pobytu spojenú s vycestovaním do zahraničia atď. V ekonomickej a sociálnej oblasti malo dôjsť k zvýšeniu platov a ekonomickej reforme (zrušiť výrobné ministerstvá; boli vytvorené podnikové rady pracujúcich, hospodárska spolupráca aj so zahraničnými / kapitalistickými podnikmi, koruna sa mala stať konvertibilnou menou, povolenie drobného súkromného podnikania). Súčasne s tým prebiehala v krajine aj federalizácia a naopak boli odložené voľby do Národných výborov, Národného zhromaždenia a SNR pre nespokojnosť s niektorými kandidátmi a plánmi na zmenu zákonov o voľbách.

Širšie súvislostiUpraviť

NázovUpraviť

Pokiaľ Československý rozhlas oznamoval akčný program KSČ ako "československú cestu k socializmu", zahraniční (západní) komentátori ho nazývali „socializmus s ľudskou tvárou“ akoby dovtedy mal socializmus "neľudskú tvár". Anglické zdroje [2] za prvého, kto použil slogan „socializmus s ľudskou tvárou“ označujú českého sociológa a filozofa Radovana Richtu, ktorý razil termín vedecko-technická revolúcia a s ním spojenú teóriu o náhrade fyzickej práce prácou duševnou. Jeho najvýznamnejšie projekt je kolektívna kniha "Civilizácia na rázcestí" z roku 1966 (v slovenčine vydalo Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry v roku 1968) avšak o humanizme písal v brožúre Komunismus a proměny lidského života (K povaze humanismu naší doby) , ktorú vydala v decembri 1963 Československá společnost pro šíření politických a vědeckých znalostí, pre svojich politických lektorov.

OponentiUpraviť

Socializmus s ľudskou tvárou bol program KSČ. Dvetisíc slov bol manifest, ktorý aktivizoval česko-slovenskej verejnosti proti zjavnému tlaku sovietskeho vedenia proti reformným zmenám v štáte. Napísal ho spisovateľ Ludvík Vaculík a text vyšiel 27. júna 1968 najprv v Literárních listech a potom aj inde. Vyzýva v ňom komunistov aby išli aj proti sovietskym záujmom keď je to v záujme reforiem.

Proti týmto tzv. reformným alebo "obrodným" procesom sa však stavala konzervatívna časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä Vasiľ Biľak, Drahomír Kolder či Oldřich Švestka. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ Leonidom Brežnevom, ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície komunistického bloku počas studenej vojny. Praktické požiadavky Brežneva boli smerované presne proti liberalizácii. Žiadal znovuzavedenie cenzúry, zákaz všetkých „nelegálnych“ organizácií pôsobiacich mimo rámec Národnej fronty.[3] Žiadal aj kádrové zmeny. Je zaujímavé, že Brežnev žiadal predovšetkým odvolanie Františka Kriegla z predsedníctva ÚV KSČ, ktorého v rozhovoroch v Čiernej nad Tisou nazýval haličský žid.[4]

LegacyUpraviť

Hovorca M. Gorbačova Gennadij Gerasimov, počas Gorbachevovej návštevy v Prahe v roku 1987 odpovedal na otázku aký je rozdiel medzi Pražskou jarou a perestrojkou, takto: „devätnásť rokov“. [5]

ReferencieUpraviť

  1. 1968, 5. duben, Praha. - Akční program KSČ [online]. Ústřední výbor KSČ, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online.
  2. LAZAROWITZ, Arlene; BINGHAM, Emily. Socialism With a Human Face: The Leadership and Legacy of the Prague Spring.. History Teacher, 2005-02-01, s. 273. Dostupné online. ISSN 0018-2745. DOI10.2307/1555723.
  3. AKTUALITY.SK. Kalendárium: Maďari nás v 68-om pred Brežnevom varovali, Dubček nechápal [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online.
  4. TERAZ.SK. I.Fíla:F.Kriegel bol jediný muž Pražskej jari, ktorého sa Sovieti báli [online]. TERAZ.sk, 1970-01-01, [cit. 2019-08-20]. Dostupné online.
  5. Jacques Levesque, The Enigma of 1989: The USSR and the Liberation of Eastern Europe (Berkeley-London: Berkeley, University of California Press, 1997), p. 62.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť