Solisko (vrch v Čergove)
Solisko (1 056,6 m n. m.[1][2]) je vrch v pohorí Čergov, krajinnom celku Východných Beskýd.[3] Leží nad obcou Kríže, približne 13 km juhozápadne od Bardejova.[4] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[5]
| Solisko | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okresy | Bardejov, Sabinov |
| Obce | Kríže, Olejníkov |
| Pohorie | Čergov |
| Povodia | Torysa, Topľa |
| Nadmorská výška | 1 056,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′45″S 21°07′32″V / 49,2126°S 21,1256°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Krížov
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti pohoria[3], v Prešovskom kraji, na hranici okresov Bardejov a Sabinov a zasahuje na katastrálne územie obce Kríže a Olejníkov.[6] Najbližšími sídlami sú severne situované Kríže a Livov, juhozápadne sa nachádza Olejníkov a východne obce Hervartov, Šiba a Hertník.[4]
Opis upraviť
Solisko leží v hlavnom hrebeni, medzi Dvoriskami (1 057 m n. m.) a Veľkou Javorinou (1 099 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Žobrák (921 m n. m.), Rusínov (808 m n. m.) a Hromadský vrch (832 m n. m.), západným Dvoriská (1 057 m n. m.), Hrašovík (1 009 m n. m.) a Babie (887 m n. m.), južným Škaredé (1 007 m n. m.), Trepeš (912 m n. m.) a Lysá (1 068 m n. m.) a východne sedlom Lysina oddelená Veľká Javorina (1 099 m n. m.), Čergov (1 050 m n. m.), Bukový vrch (1 019 m n. m.) a Panteliš (899 m n. m.).[2] Voda zo severovýchodných častí hrebeňa odteká potokom Solisko do rieky Topľa, zo západných ju odvádza potok Hrašov a z južných Tokáreň do Ľutinky v povodí Torysy. Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady upraviť
Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[7], ktorý umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Čergova, no tiež Busov, Vihorlatské a Volovské vrchy, Bachureň, Branisko, Levočské vrchy, ojedinele aj Kráľovu hoľu, vrcholy Vysokých Tatier a tiež vrchy v prihraničnej oblasti Poľska.[8]
Prístup upraviť
- po
modrej turistickej značke hlavným hrebeňom:
- od západu z Minčola cez sedlo Ždiare a Priehyby
- od východu z Veľkej Javoriny cez sedlo Lysina
- po
zelenej turistickej značke:
- od juhu z Olejníkova (Majdan) cez sedlo Lysina alebo Priehyby
- od severu z Livova cez sedlo Priehyby
- od severu z obce Kríže cez sedlo Lysina[4]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 43.
- ↑ a b Čergov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-12]. Dostupné online.