Spišská župa (Česko-Slovensko)

Spišská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Spišskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 3 459 km² a jej správnym centrom bola Levoča.

Spišská župa
Župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Levoča
Rozloha 3 459 km² (345 900 ha)
Obyvateľstvo 159 277 (1919)
Hustota 46 obyv./km²
Vznik 30. októbra 1918
Zánik 1. januára 1923
Počet okresov 8 (1919)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Historický vývoj

upraviť

Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Spišská župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Spišskej župy.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2] Sídlo župy sa nachádzalo v Levoči[1] a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3] Pri ňom bolo územie Spiša začlenené do Podtatranskej župy.

Geografia

upraviť

Spišská župa sa nachádzala na severozápade východného Slovenska, v regióne Spiša, v okolí riek Poprad a Hornád. Na západe hraničila s Liptovskou župou, na juhozápade s Gemersko-malohontskou župou, na juhu s Abovsko-turnianskou župou, na východe so Šarišskou župou a na severe s Poľskom.[4]

Administratívne členenie

upraviť

V roku 1919 sa Spišská župa členila na osem slúžnovských okresovGelnica, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišská Sobota, Spišská Stará Ves, Spišské Podhradie a Stará Ľubovňa a osem miest so zriadeným magistrátom (Poprad, Kežmarok, Spišská Belá, Gelnica, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie), ktoré boli na úrovni okresov.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
  2. Volko–Kiš, s. 29.
  3. Volko–Kiš, s. 37–38.
  4. Volko–Kiš, príloha 4.
  5. TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.

Pozri aj

upraviť