Spišské Bystré

obec na Slovensku v okrese Poprad

Spišské Bystré alebo zriedkavo Kubachy[4] (iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišská obec na východnom Slovensku v Prešovskom kraji, v okrese Poprad. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Hranovnica, Kravany, Vernár a Poprad. Obec sa rozkladá na hraniciach neďalekých národných parkov Nízke Tatry a Slovenský raj. Dominantou obce je neogotický Kostol svätého Michala. 2. augusta 1948 sa aj Kubachy premenovali podľa miestneho potoka na Spišské Bystré.

Spišské Bystré
Kubachy
obec
Spišské Bystré.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Východoslovenský
Vodný tok Bystrá
Nadmorská výška 673 m n. m.
Súradnice 48°59′33″S 20°14′34″V / 48,992417°S 20,242797°V / 48.992417; 20.242797
Rozloha 37,95 km² (3 795 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 553 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 67,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Starosta Marián Luha[3] (nezávislý)
PSČ 059 18
ŠÚJ 523852
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Michalská 394
E-mailová adresa obec@spisskebystre.sk
Telefón +421 52/7792101, +421 52/7892861
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Spišské Bystré
Webová stránka: spisskebystre.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

GeografiaUpraviť

Hornádska kotlina preniká do oblasti medzi Kozími chrbtami a severovýchodnými svahmi Nízkych Tatier v nadmorskej výške 620 – 800 m, dlhým úzkym výbežkom Vikartovskou priekopou. V nej, na úpätí výbežkov Prednej hole v nadmorskej výške 674 m, v údolí Hornádu v západnej časti chráneného územia Slovenský raj, leží Spišské Bystré. Približne 10 km severne leží mesto Poprad, s ktorým je spojené cestou III. triedy 3075, cez Hranovnicu vedie pripojenie na cestu I/66 z Pustého Poľa na Poprad. Západným smerom cesta 3074 pokračuje cez Vikartovce do Čiernovážskej doliny a Liptovskej Tepličky. Južne od obce sa nachádza lyžiarske stredisko.[5]

Vodné tokyUpraviť

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornádu, priamo obcou preteká potok Bystrá a Kubašok.[6]

PolitikaUpraviť

Symboly obceUpraviť

Obec radí medzi svoje symboly ešte štandardu starostu a logo obce.[7]

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu. Na striebornej čepeli vodorovne položeného meča sú závesné váhy s miskami. Meč symbolizuje moc a silu. Jeho sila môže byť ničivá alebo obranná. Váhy sú symbolom spravodlivosti, presnosti a vyrovnanosti.[7]

Pečať obce bola vyrobená v roku 1525 s kruhopisom S : KUNIGES : BACH : 1525. V roku 1736 si obec objednala novú pečať s kruhopisom SIGILLUM : PAGI KUBACH 1736. Súčasná pečať obce má okrúhly tvar s kruhopisom SPIŠSKÉ BYSTRÉ a uprostred sa nachádza erb obce.[7]

Vlajka obce má podobu piatych pozdĺžnych pruhov vo farbe modrej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je cípmi.[7]

DejinyUpraviť

Najstaršie dejinyUpraviť

Región stredného Spiša bola osídlená od praveku, čoho dôkazom sú archeologické nálezy v širšom okolí obce. Archeologický výskum v tejto oblasti Hornádskej kotliny nebol úplne hotový. Východná časť širokého údolia, bola v praveku husto osídlená. Bola tu sústava hradísk z rôznych období na Čingove a v okolí Spišskej Novej Vsi. Veľké hradisko v Machalovciach a na Myšej Hôrke pri Spišskom Štvrtku.[8]

Na pôvodnom katastri obce sa nachádzalo hradisko. Dnes je toto územie nad Kvetnicou známe ako Zámčisko a v súčasnosti patrí do katastra mesta Poprad.

StredovekUpraviť

Po zániku Veľkomoravskej ríše na konci 9. storočia sa začína šíriť ďalej na sever, severovýchod aj do horských kotlín severných Karpát moc uhorskej dynastie Arpádovcov. Posúvajú sa severné hranice a budujú oporné body. Hraničné strážne oddiely sa usídľovali v opevnených osadách. Skutočnosť, že patrónom obce a kostola je od stredoveku svätý Michal Archanjel (patrón bojovníkov), podporuje domnienku, že už v tej dobe mohla oblasť dnešnej obce slúžiť ako strážna osada. Blízko dnešnej Hranovnice totiž viedla jedna z významných cestných spojníc juhu so severom cez Vernársky priesmyk.

Koncom 12. storočia existovali mnohé z obcí v Hornádskej kotline, no husto zalesnená oblasť Vikartovskej brázdy bola neobývaná. Založenie osady „Villa Cubach“ je späté so založením kláštora v Spišskom Štiavniku. Jeho vznik povolil v roku 1223 na žiadosť spišského župana Dionýza kráľ Ondrej II., s čím súviselo aj darovanie rozsiahlych území, ich využívanie a osídľovanie. Následne bolo založený hospodársky dvor opátstva v lokalite Ugovské, neďaleko dnešnej obce. Po stagnácii, zapríčinenej vpádom mongolských nájazdníkov v roku 1241 – 1242, nastal postupný prílev nemeckých kolonistov a rozvoj regiónu. Cisterciáni prideľovali časti územia ľuďom (šoltýsom), ktorí na danom území založili osady a priľahlú pôdu obhospodarovali. Odmenou osadníkom bolo priznanie privilégií a odpustenie povinnosti platiť poddanské dávky a poplatky na určitý čas. Dvor v Ugovskom spravoval Helebrand z obce Stojany, ktorá v stredoveku zanikla. Na územie pritiahol okolo roku 1270 ľudí slovenského i nemeckého pôvodu a popri kúrii vybudovali mlyn, pivovar a rybník. V tomto období tu bol postavený aj murovaný románsky kostol s gotickým charakterom.[9][8]

Prvá písomná zmienka o osade „villa Cubach“ pochádza z 20. marca 1294. Listina potvrdzuje dohodu Helebranda so spišským županom Baldom, stanovujúca rozdelenie moci a príjmov zo založených osád. Vtedajší názov Cubach objasňuje pôvod od nemeckých slov Kuh - krava a Bach - potok, čo potvrdzuje význam poľnohospodárstva a chovu dobytka pre kolonistov. Zmiešané obyvateľstvo dokladajú zachovalé miestne názvy, ako napr. slovenské - Bystrá, Harb, Breziny, Breh, Krivé, Pecúch, Brod, ako aj nemecké - Kachenberg, Hobštat, Habland, Gleisafi, Glaz alebo Gerwald. V roku 1332 a opakovane v roku 1398 sa spomína Kostol svätého Michala. Keď štiavnický kláštor v roku 1433 spustošili husiti, vypálili susednú Liptovskú Tepličku a je pravdepodobné, že rovnaký osud postihol aj Kubachy.[9]

NovovekUpraviť

Po bitke pri Moháči, v ktorej padol uhorský kráľ Ľudovít II., začal boj o trón, do ktorého sa zapojil spišský rodák Ján Zápoľský. Ten dal v roku 1530 miestne opátstvo do zálohu Hieronymovi Laskému z Poľska, čím sa Kubachy dostali do majetku svetských zemepánov spoza hraníc. Zo súpisu majetku z roku 1553 sa dozvedáme, že v obci, ktorú vlastnil Albert Laski, bolo v tom čase 9 sedliackych usadlostí, z toho štyri boli opustené a 6 želiarskych obydlí nemalo vlastné polia. Predpokladá sa, že v cca 15. domoch bývalo približne 80 obyvateľov.[10]

Od roku 1571 bolo opátstvo v majetku Jána Ruebera, ktorý ho v roku 1579 postúpil trnavskému kupcovi Šebastiánovi Tökölymu. V roku 1603 stálo v Kubachoch 18 domov, v roku 1635 už 24 sedliackych a 16 želiarskych domov, z toho však až 17 opustených. V čase rekatolizácie na Spiši bol v roku 1673 kostol odovzdaný katolíkom, no už o tri roky neskôr bola obec obsadená a vypálená kuruckými oddielmi. Na konci 17. storočia už opátstvo s okolitými majetkami patrilo Jezuitom z Jágra, ktorí ho vlastnili až do roku 1773. Počas ich pôsobenia sa v roku 1700 spomína v Kubachoch fara, ktorá mala svoje filiálky v Kravanoch a Vikartovciach. V tom čase bol murovaný kostol dobre udržiavaný a obec obývalo okolo 400 obyvateľov. Keď bol v roku 1705 kostol vrátený evanjelikom, bol pomer katolíkov a evanjelikov približne rovnaký. Už o rok neskôr obec i kostol vyhorela a podľa zachovaných listín tu bolo 66 gazdovských a želiarskych hospodárstiev a richtárom bol Michal Martalus. Ťažké obdobie pokračovalo hladomorom v roku 1710, ktorý vyhladil približne polovicu obyvateľstva Spiša. V tom čase v obci žilo 497 obyvateľov.[10]

Jezuiti pôsobili v miestnej škole, kde systematicky vyučovali deti i dospelých a v roku 1746 prešlo na katolícku vieru posledných 33 Kubašanov. Pri požiari v roku 1768 zhorela fara a o tri roky neskôr bol zostavený druhý urbár, kde sa povoľuje obyvateľom páliť alkohol. Pôda bola málo úrodná, sialo sa žito, jačmeň a ovos, využívali sa lúky, pasienky a lesy. V tom období v obci žilo 130 gazdov, ktorí z lúk za rok zviezli 90 fúr sena. V roku 1774 v obci pôsobila škola s 50 žiakmi, pričom o desaťročie neskôr v Kubachoch žilo v 147 domoch 198 rodín a 1138 obyvateľov. Ďalšou ranou pre obec bol požiar, ktorý 15. marca 1819 okrem troch domov zničil všetky obydlia, vrátane uskladnených zásob a dobytka. Zhorel aj kostol, preto už o rok neskôr vysvätili základný kameň nového chrámu a už v septembri 1821 bol nový kostol vysvätený. Bola postavená nová fara a škola bola premiestnená do obecného domu, ktorý ako jeden z mála nezhorel. V tom období populácia dosahovala 1288 obyvateľov, no tú už v roku 1831 zdecimovala epidémia cholery. Ďalšia vlna cholery si v roku 1855 vyžiadala 200 obetí a tretia epidémia v roku 1873 stála život 97 ľudí.[10]

Komasácia, ktorá bola vyvolaná zánikom feudalizmu v polovici 19. storočia, upravila vlastníctvo pôdy, ktorá dovtedy patrila Spišskému biskupstvu. V roku 1869 stálo v obci 174 domov s 370 domácnosťami, kostol a 3 chatrče, osada Ugovské mala 4 domy. Súpis majetku spomína obecný dom, biskupský a obecný mlyn, starobinec, dve krčmy, kováčsku vyhňu, školu i dve horárne Zotty a na Visovej. Z remeselníkov sa spomínajú 9 kováči, 2 krčmári, 3 obuvníci, 2 debnári, kolár a kožušník. Zlepšenie podmienok na život viedlo k nárastu populácie, čo si vyžadovalo viac zdrojov. Preto sa v 70. rokoch 19. storočia spustila vlna vysťahovalectva do Ameriky, no aj napriek tomu mali Kubachy v roku 1880 už 1580 obyvateľov, z toho 1415 Slovákov, 12 Nemcov, 5 Maďarov a 36 Rómov.[10]

Moderné dejinyUpraviť

Predaj kvalitného a cenovo dostupného tovaru a vlastných výrobkov podporil vznik Kubašského spotrebného a odbytového družstva v roku 1905. Pri vzniku malo 85 členov, v roku 1918 ich bolo už 204. Družstvo, pôsobiace v Kubachoch i susedných Kravanoch, sa v roku 1921 premenovalo na „Potravné družstvo v Kubachoch“ a napokon zaniklo po 2. svetovej vojne spojením s Jednotou. Začiatkom 20. storočia sa časť gazdov spojila do spolku Ivan a spol. s cieľom efektívnejšie obrábať pôdu, vzájomne si pomáhať a tiež zarobiť si sezónnou prácou v okolí. Z takto získaných zdrojov si v lučivnianskom chotári zakúpili 450 ha pôdy, ktorú využívali na získavanie sena a pasenie dobytka. Po vyvlastnení okolo roku 1930 bolo práve na časti týchto pozemkov vybudované firmou Baťa mestečko Svit. Do I. svetovej vojny odišlo mnoho mužov z obce, čo zhoršilo hospodársku situáciu obyvateľstva, no veľkou ranou bol ďalší požiar, ktorý v roku 1916 zasiahol celú dedinu. Za jeho obeť padlo 140 domov s hospodárskymi objektami, kostol i časť úrody.[11][12]

Po skončení vojny bola v obci bieda, ktorú sa snažili znížiť najmä navrátivší muži. Ťažkú situáciu potvrdzuje aj veľmi pozvoľný nárast populácie, ktorá predvojnový stav dosiahla až v roku 1948. V roku 1921 bola prebudovaná škola, o 4 roky neskôr sa začal prestavovať kostol a v roku 1927 bolo založené Úverové družstvo. Druhá svetová vojna sa v obci skončila príchodom Červenej armády 28. januára 1945. Povojnová averzia voči Nemcom priniesla zmenu všetkých pôvodných názvov nemeckého pôvodu a tak 2. augusta 1948 sa aj Kubachy premenovali podľa miestneho potoka na Spišské Bystré. V tom istom roku bola obec elektrifikovaná a do Popradu začal premávať autobus, v roku 1950 bolo založené menšinové a v roku 1957 riadne JRD. Kultúrny dom s kinom a obecný rozhlas boli odovzdané do užívania v roku 1957, v roku 1960 bola dokončená nová škola, o tri roky neskôr obchodný dom s reštauráciou, cukrárňou a dom služieb. Od roku 1969 prebiehala oprava fary a kostola, ktorý bol v roku 1978 pokrytý medenou krytinou. Od roku 1982 bola budovaná kanalizácia a na konci bývalého režimu bola dokončená telocvičňa.[11]

NázovUpraviť

  • latinský názov: Villa de Cubach
  • nemecký názov: Kuhenbach
  • maďarský názov: Hernádfalu
  • 1294: Kuhbach
  • 1850: Kubach
  • 1910: Hernádfalu
  • 1930: Kubachy
  • 1948: Spišské Bystré

PamiatkyUpraviť

Kostol svätého MichalaUpraviť

 
Kostol svätého Michala

Kostol sa spomína už v roku 1332 a bol zasvätený svätému Michalovi. Pravdepodobné je že bol postavený už v 13. storočí okolo roku 1294, kedy sa prvýkrát uvádza písomná zmienka o obci. Bol to jednoduchý murovaný kostol, na miernom vyvýšenom mieste. Okolo kostola bol vybudovaný múr, ktorý pravdepodobne mal splniť obranu funkciu pre prípadne plienenie a pochovávanie mŕtvych okolo kostola. Kostol mal jednoduchú jednu loď a svätyňu s gotickým oknami a trámový strop. Pôvodný gotický portál na južnej strane lodi bol zamurovaný, okolo stien v lodi boli vybudované štyri chóry. Na jednom sa nachádzal registrový orgán. V 15. storočí bol kostol vyplienený a zničený husitmi, ale už v roku 1450 bol aj s vežou znovu opravený a prestavaný. V roku 1676 kúpila obec strieborný kalich od majstra Martina Szolcsanyiho za 36 zlatých. V roku 1693 boli v kostole 4 oltáre (hlavný oltár svätého Michala, bočné oltáre svätého Mikuláša, Panny Márie a svätého Kríža neskôr svätého Jána Nepomuckého). V roku 1705 získali kostol evanjelici a v roku 1706 zhorela celá obec s kostolom. V roku 1710 sa znova vrátil do vlastníctva katolíkov. Po opravách bol znovu vysvätený hlavný oltár (obraz Najsvätejšej Trojice, nad ním je socha svätého Michala a po stranách sochy svätého Petra a Pavla) a dva bočné oltáre so sochami svätého Mikuláša a Panny Márie. Chór bol postavený v roku 1772 a na ňom bol umiestený registrový orgán. 31. marca 1778 udelil pápež Pius VI. kostolu sedemročné odpustky. V roku 1816 bol kostol veľmi poškodený a v roku 1819 vyhorela obec aj s kostolom. Vežové hodiny a zvony zachránil učiteľ Ján Kolárovič.[13]

Spišské biskupstvo sa rozhodlo postaviť nový kostol. Plán vypracoval J. Pollák a základný kameň posvätil kňaz Jakub Šeliga v roku 1820. Na výstavbe kostola sa podieľal kamenársky majster z Levoče. Oltár zhotovil rezbár Bielopotocký z Levoče, obrazy namaľoval levočský maliar Jozef Czauczik. Stavba bola dokončená v roku 1821. Kostol slúžil až do výstavby dnešného kostola v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1824 kostol dostal nový organ so 7 registrami.  Na omietke veže pod strechou bol nápis (Ladislaus Episcopus 1821), ktorý v roku 1924 bol už nečitateľný. Významnou udalosťou v obci bola prestavba kostola. Farský kostol ešte nebol riadne opravený po požiari v roku 1916. Na začiatku roka 1925 kňaz Ján Dorník zvolal pred kostol verejné ľudové zhromaždenie, aby sa obyvatelia vyjadrili, či chcú mať nový kostol namiesto starého, ktorý je už malý a ktorý beztak potrebuje vnútorné opravy. Farníci sa rozhodli požiadať biskupa Jána Vojtaššáka, aby dal kostol vystavať. Biskup Vojtaššák s prispením občanov, ale najmä rodákov z Ameriky, dal v rokoch 1925 – 1926 v novogotickom slohu zväčšiť a opraviť tento chrám. Projekt na prestavbu vyhotovil architekt L. Urínyi zo Spišskej Novej Vsi. Išlo o nadstavbu starého kostola a o prístavbu bočnej lode, ktorá vnútorný priestor kostola značne zväčšila. Súťaž o výstavbu vyhral Jozef Šašinka z Popradu. Odstránené bolo staré sanktuárium, chór, piliere, klenba. Staré múry boli nadstavené o 3 metre, múry veže o 5 metrov. Na miesto pôvodného sanktuária sa postavil transept. Týmto sa kapacita kostola strojnásobila, vyhotovilo sa aj nové vnútorné zariadenie. Vyhotovil sa nový kamenný oltár, do ktorého boli vložené pozostatky svätého Andreja/Svorada a Benedikta. Hlavný oltár bol vyhotovený v Banskej Štiavnici spolu s kazateľnicou. Zhotovili sa nové lavice, na nich boli viditeľné „litery", vlastnoručne ich vyrezával a farbil kňaz Ján Dorník. Od neho tiež pochádzal nápis na hlavnom oltári. Kúpil sa aj nový organ od firmy Rieger s 18 registrami, 2 manuálmi a jedným pedálom za 80 000 Kč. Zo starého kostola zostala len veža. Stavebné práce sa skončili za 5 a pol mesiaca. Opravy stáli takmer 400 000 Kč, zariadenie v kostole stálo 181 000 korún. 29. septembra 1926 biskup Ján Vojtaššák vysvätil kostol. Ostal len starší mobiliár z kostola: cibórium z roku 1734, pozlátený medený kalich s nápisom A. R. D. Paul Vitkay, Part. Hrádok, E. Kubach obtulit. Kostol bol vymaľovaný v roku 1937 a znovu v 1969. Do kostola boli pridané bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie, tým sa rozšíril ich kult. V roku 1978 bol kostol pokrytý medenou strechou, dovtedajší eternit, bol značne poškodený, pôvodným eternitom zostala pokrytá len veža. V roku 1985 farár Jozef Jarab dal vyrobiť nový oltár a vyzdobil vnútro kostola novými cennými reliéfmi od Petra Hložníka a v roku 1987 aj sochou svätého Michala Archanjela od akademického maliara Hudzíka. Svätostánok a drevorezbu Goglota vytvoril sochár Martin Barnáš v rokoch 2009 – 2010 z Kežmarku, podľa návrhu kňaza Jozefa Šipoša. Svätostánok bol požehnaný a po eucharistickej pobožnosti bolo doň slávnostne uložené cibórium s Eucharistiou dňa 12. septembra 2008. V roku 2017 boli nainštalované okná s vitrážami s motívmi archanjelov:  svätého Michala a Gabriela, svätého Rafaela a Anjela strážcu. Autor návrhu bol Andrzej Cwilewicz z Krakova, autor konštrukcie bol Artur Kuczek a autor vitráži bol Maciej Kauczynski taktiež z Krakova. Náklady za návrh, konštrukciu a maľbu tvorili sumu 14 800 €. Od 3. apríla 2018 do 13. mája 2018 prebiehala oprava fasády veže kostola firmou ToSeLi s.r.o. zo Šváboviec.[13]

KaplnkyUpraviť

Kaplnka Božieho milosrdenstva bola postavená z iniciatívy manželov MVDr. Pavla a MUDr. Kataríny Šimonovičových v roku 1996. 21. decembra 1997 ju posvätil spišský pomocný biskup Andrej Imrich. V kaplnke je uložená relikvia svätej Faustíny, ktorú im daroval kardinál a krakovský arcibiskup F. Macharski. Kaplnka Panny Márie bola postavená v 19. storočí za dedinou, v súčasnosti na ulici SNP. Kaplnka svätej Barbory bola postavená 19. storočí, pri ceste k Hranovnici. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého bola postavená v 18. storočí pri kostole v centre obce. Kaplnka svätého Jozefa bola postavená 19. storočí a kaplnka svätého Kríža sa nachádza pri ceste smerom na Kravany.[14][13]

KrížeUpraviť

Kríže sa nachádzajú pri ceste do Hranovnice, ku Kravanom, vedľa futbalového ihriska. Potom na Visovej a Kamenci.[14][13]

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

ŠkolstvoUpraviť

V obci sa nachádza jedna materská škôlka a základná škola.

  • Základná škola s materskou školou

Šport a kultúraUpraviť

Športovú činnosť najvýraznejšie zastupuje futbal, no obľúbené je lyžovanie, ktorému slúži areál Kubašok, otvorený v roku 1982. V obci sa zachovali tradície a kultúrny život prekvitá aj vďaka práci miestnych učiteľov. Aktívnych je niekoľko spolkov a organizácií, významný podiel pri ich podpore zohrával kultúrny dom a kino. Bohatú históriu má aj hasičský zbor, využívajúci modernú požiarnu zbrojnicu, v ktorej je uložená aj historická hasičská technika. Ľudová kultúra v podobe zvykov a obyčajov sa zachováva, čo ovplyvňuje aj spoločenský život, živé zostávajú aj remeselná zručnosť, ľudový odev, nárečie a celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby.

OsobnostiUpraviť

  • Eliáš Mlynarových (* 1670 – † 1720), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ
  • Pavol Vitkai senior (* 1779 – † 1842, pôvodne Pavol Vitko), rímskokatolícky kňaz a botanik, napísal dielo Flora Arvensis roku 1822: prvá súborná botanická štúdia Oravy a čiastočne Liptova, dnes národná kultúrna pamiatka
  • Pavol Vitkai junior, pôvodne Pavol Vitko Kubičko (* 1780 – † 1835 ), rímskokatolícky kňaz, kaplán, administrátor, zastával funkciu dištriktuálneho tajomníka, finančne podporoval opravu kostola v obci. Kostolu daroval aj pozlátené cibórium.
  • Ing. František Králik (* 1938 – † 1998), generálny riaditeľ Tatravagónky (Poprad)
  • plk. Franišek Chmura (* 1919 – † ?), pilot, príslušník síl RAF počas druhej svetovej vojny
  • pplk. Andrej Lopúch (* 1930 – † ?), radista, príslušník síl RAF počas druhej svetovej vojny
  • Jozef Bukovinský (* 1949), bývalý česko-slovenský hokejista (obranca) a tréner
  • Peter Stašák (* 1950), spevák, textár a moderátor

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Praktické informácie - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  5. Poloha obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  6. Geológia a vodstvo - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  7. a b c d Symboly obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  8. a b Pred založením obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  9. a b História opátstva - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  10. a b c d 14. – 19.storočie - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  11. a b Povojnový vývoj - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  12. Počas ČSR - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  13. a b c d Farský kostol - farnosť Spišské Bystré | Moja Komunita [online]. spisskebystre.fara.sk, [cit. 2020-10-10]. Dostupné online.
  14. a b Pamiatky - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť