Spišské Hanušovce

obec na Slovensku v okrese Kežmarok

Spišské Hanušovce (poľ. Hanuszowce) sú obec na Slovensku v Zamagurí, v okrese Kežmarok.

Spišské Hanušovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Zamagurie
Vodný tok Rieka
Nadmorská výška 620 m n. m.
Súradnice 49°20′05″S 20°20′40″V / 49,334722°S 20,344444°V / 49.334722; 20.344444
Rozloha 14,3 km² (1 430 ha) [1]
Obyvateľstvo 770 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 53,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1278
Starosta Jozef Pazera[3] (nezávislý)
PSČ 059 04
ŠÚJ 523861
EČV (do r. 2022) KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Spišské Hanušovce 97
059 04
Telefón 418 1421
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Spišské Hanušovce
Webová stránka: spisskehanusovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Farský kostol sv. Ondreja - Spišské Hanušovce

Obec sa nachádza v severnej časti Spišskej Magury, v údolí potoka Rieka. Prechádza ňou dôležitá cesta II/542, spájajúca Spišskú Belú a Spišskú Starú Ves.

Spišské Hanušovce patria medzi najstaršie Zamagurské obce, založenej na starej obchodnej ceste do Poľska údolím Dunajca. Prvé písomné správy o osade Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ sa nachádzajú v kanonickej vizitácii farnosti, ktorú previedol spišský prepošt Ján Figray. Podľa nej obec jestvovala už pred rokom 1278, kedy sa spomína dodnes stojaci kostolík, vystavaný rehoľníkmi z Lendackého kláštora. Tí spravovali Hanušovce i po založení miestnej farnosti, čo dokladá kanonická vizitácia z roku 1700, kedy bol tu farárom Adrianus Novolský, rehoľník uvedenej rehole.

Majiteľmi Hanušoviec sa neskôr stali potomkovia rodiny Horváth de Palocsa, sídliaci na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola.

Historické pamiatky

upraviť

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Andreja apoštola z roku 1278, kaplnka sv. Barbory z roku 1803 a Panny Márie Nanebovzatej z roku 1815. V obci sa nachádza aj čiastočná ľudová architektúra.

Písomných prameňov o histórii Hanušoviec je veľmi málo a najviac informácii ponúkajú kanonické vizitácie, z ktorých najstaršia sa datuje k roku 1700. V nej sa uvádza, že v obci je murovaný kostol z obdobia už okolo roku 1200 (iný zdroj uvádza až rok 1314). Jeho pôvodná podoba je čiastočne viditeľná na veži a svätyni. Vchod do kostolíka bol zo západnej strany pod vežou od potoka, pod vežou bola predsieň kostola /tzv. babinec/ a do vlastného kostola sa vošlo vchodom, ktorý aj dnes vidieť za terajším hlavným oltárom. Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom.

K väčšej oprave došlo až v roku 1831, kedy sa odstránili i pozostatky škôd po požiari v roku 1787, kedy vyhorel kostol i fara. Medzi rokmi 1758 až 1763 bola ku pôvodnému kostolíku pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s financovaním rehoľníkov z Miechovienského Konventu. Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa.

25. augusta 1801 bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce barónovi Horváth de Palocza /z Plavča/. V roku 1873 bola prestavaná sakristia a podlaha kostola, v r. 1874 bol opravený orgán a o dva roky neskôr strecha. Súčasný oltár pochádza z roku 1893.

Kaplnka sv. Barbory stojí od roku 1803 na mieste staršej drevenej kaplnky. Terajšia kaplnka má tri oltáre: sv. Barbory, P. Márie a sv. Vojtecha. Vnútorné zariadenie bolo prevzaté zväčša zo starej drevenej kaplnky.

Za dedinou smerom na Reľov bola roku 1815 postavená kaplnka P. Márie Nanebovzatej.

O školskej výchove v obci je málo správ. Prvá zmienka o zriadení školy pochádza z 18. júna 1810, kedy bola uzavretá dohoda medzi občanmi Hanušoviec a Jezerska s Jozefom Janosfym ako inšpektorom ľudových škôl. Koncom 19. storočia bola postavená nová väčšia budova pre 80 detí s "patričnými potrebami" ako lavice, tabule, mapy, glóbus atď. Žiaci si školu pochvaľujú a na svoju dedinu sú patrične hrdí.

Pohromy a nešťastia

upraviť

Posledné dve storočia boli pre Hanušovčanov pomerne bohaté na rôzne pohromy a nešťastia. Zvlášť vynikajú cholera, požiare, povodne a hlad.

  • 1787 (1788) - obrovský požiar, ktorý zničil takmer celú dedinu
  • 20. júla 1818 vypukol v Hanušovciach ďalší požiar
  • 27. septembra 1841 tretí požiar pohltil veľa domov a faru
  • 1848 potlačenie nepokojov (ruským) cárskym vojskom
  • 1849 obec vyrabovali ruskí cárski kozáci
  • 1831 a 1873 epidémie cholery, druhá si vyžiadala 105 obetí
  • 19. októbra 1873 zhorelo pri požiari 16 domov
  • 19. marca 1877 ďalší požiar zničil 6 domov s hospodárskymi budovami (dom Pavla Kostku bol podpálený)
  • 17. augusta 1845 a 3. júla 1880 spôsobila prietrž mračien veľké povodne
  • 10. februára 1887 požiar zničil 20 domov, nasledujúci (28. septembra 1890) postihol 30 domov i faru
  • 9. decembra 2012 - požiar reštaurácie "U kamenára". Zhorela celá reštaurácia a priľahlé hospodárske budovy.

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.