Spišské Vlachy
Spišské Vlachy (nem. Wallendorf) sú mesto ležiace v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Spišské Vlachy | ||
| mesto | ||
 Námestie Slovenského Národného Povstania
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Spišská Nová Ves | |
| Región | Spiš | |
| Vodné toky | Hornád, Branisko | |
| Nadmorská výška | 389 m n. m. | |
| Súradnice | 48°56′59″S 20°47′50″V / 48,949722°S 20,797222°V | |
| Rozloha | 42,21 km² (4 221 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 326 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 78,8 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1243 | |
| Primátor | Vladimír Baloga[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 053 61 | |
| ŠÚJ | 543594 | |
| EČV (do r. 2022) | SN | |
| Tel. predvoľba | +421-53 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Spišské Vlachy SNP 34 053 61 Spišské Vlachy | |
| E-mailová adresa | msuspv@spisskevlachy.sk | |
| Telefón | 053 417 42 12 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Spišské Vlachy | ||
| Webová stránka: www.spisskevlachy.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis upraviť
Mesto leží na sútoku Hornádu s riečkou Branisko, na hranici Volovských vrchov a Braniska. Spišská Nová Ves leží 20 km západne, Krompachy 7 km juhovýchodne a Spišské Podhradie 8 km severne. Mestom prechádza cesta II/547 a II/536, južným okrajom vedie železničná trať Žilina – Košice a západným okrajom lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.
Susedné obce upraviť
Bystrany, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Olcnava, Oľšavka, Slatvina, Slovinky, Spišské Podhradie, Vojkovce, Žehra
Miestne časti upraviť
Dobrá Voľa a Spišské Vlachy.
Ulice upraviť
Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova; Tajovského a Lipová.
Vodné toky upraviť
Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď.
Vodné plochy upraviť
Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti Zahurou
Symboly obce upraviť
Obyvateľstvo upraviť
- Vývoj obyvateľstva od roku 1880
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1880 | 2 477 | 461 |
| 1890 | 2 338 | 431 |
| 1900 | 2 666 | 464 |
| 1910 | 2 413 | 460 |
| 1921 | 2 424 | 469 |
| 1930 | 2 578 | 499 |
| 1950 | 2 874 | 551 |
| 1961 | 3 391 | 627 |
| 1970 | 3 613 | 761 |
| 1980 | 3 513 | 818 |
| 1991 | 3 368 | 788 |
| 2004 | 3 550 | |
| 2009 | 3 661 |
- Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 3 163 | 89,9 |
| Gréckokatolícka cirkev | 37 | 1,1 |
| Pravoslávna cirkev | 21 | 0,6 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 58 | 1,6 |
| Bez vyznania | 143 | 4,1 |
| Ostatné a nezistené | 96 | 2,7 |
- Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 3 441 | 97,8 |
| maďarská | 2 | 0,1 |
| rómska | 673 | 31,2 |
| rusínska | 1 | 0,0 |
| ukrajinská | 3 | 0,1 |
| česká | 15 | 0,4 |
| ostatné a nezistené | 3 | 0,1 |
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1434.[4] Stojí na mieste staršej románskej stavby, ktorá vznikla po mongolskom vpáde, a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory klenieb presbytéria. V 17. storočí bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol upravený interiér kostola v duchu baroka. V roku 1832 bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku 1875, keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu rokokový hlavný oltár s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. Rokoková je aj kazateľnica. Bočné oltáre sv. Kríža a Panny Márie sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Michala je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická krstiteľnica z roku 1497 a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku 1520.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa
-
Detail veže
-
Detail presbytéria
-
Interiér kostola
-
Gotická krstiteľnica
- Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z 15. storočia. V stredoveku vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.[6] Reštaurovaním prešiel v roku 1886. Nachádza sa tu Kaplnka nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku 1500, z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku 1900.[7] Fasády objektu majú nárožnú bosáž. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, renesančná má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou.
-
Radnica a tzv. Malý kostol
-
-
-
-
Detail portálu
- Katolícka fara, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L, z 15. storočia. Úpravami prešla v 17. storočí, keď vznikla jej súčasná renesančná fasáda. Obnovou prešla v 20. storočí. Na prízemí a v suteréne sú dochované gotické lomené portály.[8] Fasády fary sú členené profilovanými osteniami s nadokennými rímsami. Na fasáde sú umiestnené slnečné hodiny.
-
Katolícka fara
-
-
-
Detail slnečných hodín
- Mariánsky stĺp, baroková socha Panny Márie na stĺpe z roku 1728. Obnovou prešiel v roku 1873. Nachádza sa na námestí, pred budovou radnice.[9]
-
Mariánsky stĺp
-
-
Detail sochy Panny Márie
-
-
- Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1787. Stojí na mieste dreveného kostola z roku 1694, ktorý v roku 1727 vyhorel. V polovici 19. storočia bola doplnená veža. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár s obrazom Krista na mori od E. Paulyho a kazateľnica z rovnakého obdobia.[10] Fasády s nárožnými zaobleniami sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Južný portál má kamenné ostenie s páskou a vročením 1787 v klenáku. Veža je členená kordónovými rímsami, v hornej časti s pásovou rustikou a ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol
-
-
-
Detail portálu
-
Reliéf v tympanóne
- Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné radové objekty so sedlovými strechami paralelnými s uličnou čiarou. V jadre stredoveké a renesančné objekty z 15. a 16. storočia majú barokové a klasicistické fasády, trojosové alebo štvorosové. Vstup bol riešený prejazdom do dvora vo forme polkruhovo alebo segmentovo ukončenej brány s vrátami.[11]
-
Meštianske domy na námestí
-
-
-
-
Detail portálu
Divadlo upraviť
V súčasnosti sa divadelná sála využíva len príležitostne pri rôznych akciách, ako „Detská superhviezda“, „Deň matiek“ a pod.
Múzeá upraviť
Galéria mesta
Hudba upraviť
V meste je veľmi obľúbená zábava v šýle country, preto sa v lete často možno stretnúť s „outdoor“ zábavami so živou country hudbou (miestna skupina Zahuráci) ale aj s inými hudobnými štýlmi. „Strediskami“ týchto zábav sú Chata Sabinka Zahurou, Karčma za mostom, Atrium reštaurácie Nova a Rudoľová záhrada.
Pomníky upraviť
Pamätník SNP, Fabiniho pomník na mestskom cintoríne, zaujímave židovské hrobky na mestskom cintoríne, busta P. O. Hviezdoslava v jednom z parkov, niekoľko pamätných tabúľ, medzi nimi aj jedna venovaná M. R. Štefánikovi.
Parky upraviť
V centre mesta zaujímavá sústava parkov, ktoré si však vyžadujú rekonštrukciu a úpravu.
Pravidelné podujatia upraviť
- Dni mesta Spišské Vlachy
- Dychfest
- Preteky vo western ridingu a rodeu
- Vianočné trhy
Občianska vybavenosť upraviť
Farský úrad upraviť
- Rímskokatolícky - Jarná 1
- duchovný správca: ThDr. PaedDr. ICLic. Jozef Šimurdiak, PhD.
- kaplán: ICLic. Peter Pincel
Školstvo upraviť
Nachádzajú sa tu štyri základné školy a materská škola.
Základné školy:
- Základná škola svätého Jána Krstiteľa
- Základná škola Komenského 6
- Základná škola SNP 13 (1. - 4. ročník)
- Špeciálna základná škola.
Šport upraviť
- MŠK Tatran Spišské Vlachy – futbal – 4 liga JUH
- stolný tenis – ŠKST
- šach – šachový klub
- Zahura, časť Blatná, areál western ridingu a rodea
- rybolov
- motokros
- LTO MŠK Tatran Sp. Vlachy – lyžiarsky vlek Zahuráčik
- Lukostreľba SLK Spišské Vlachy
Doprava upraviť
Križovatka ciest II. triedy č.546 (Košice - Spiš. Podhradie) a č.536 (Spišské Vlachy - Spiš. Štvrtok. Uzol železničných tratí č. 180 (Košice - Žilina) a č. 187 (Spiš.Vlachy - Spiš.Podhradie).
Osobnosti mesta upraviť
Rodáci upraviť
- Ján Simonides (* 1648 - † 1708), evanjelický farár, spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy
- Pavol Vásárhelyi (* 1795 - † 1846), inžinier, zememerač
- František Tondra (* 1936 - † 2012), diecézny biskup spišskej diecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Partnerské mestá upraviť
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Radnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Mariánsky stĺp [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišské Vlachy
