Spišské Vlachy
Spišské Vlachy (nem. Wallendorf) sú mesto ležiace v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Spišské Vlachy | ||
| mesto | ||
 Námestie Slovenského Národného Povstania
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Spišská Nová Ves | |
| Región | Spiš | |
| Vodné toky | Hornád, Branisko | |
| Nadmorská výška | 389 m n. m. | |
| Súradnice | 48°56′59″S 20°47′50″V / 48,949722°S 20,797222°V | |
| Rozloha | 42,21 km² (4 221 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 326 (31. 12. 2022) [2] | |
| Hustota | 78,8 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1243 | |
| Primátor | Vladimír Baloga[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 053 61 | |
| ŠÚJ | 543594 | |
| EČV (do r. 2022) | SN | |
| Tel. predvoľba | +421-53 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Spišské Vlachy SNP 34 053 61 Spišské Vlachy | |
| E-mailová adresa | msuspv@spisskevlachy.sk | |
| Telefón | 053 417 42 12 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Spišské Vlachy | ||
| Webová stránka: www.spisskevlachy.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
PolohopisUpraviť
Mesto leží na sútoku Hornádu s riečkou Branisko, na hranici Volovských vrchov a Braniska. Spišská Nová Ves leží 20 km západne, Krompachy 7 km juhovýchodne a Spišské Podhradie 8 km severne. Mestom prechádza cesta II/547 a II/536, južným okrajom vedie železničná trať Žilina – Košice a západným okrajom lokálna trať Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.
Susedné obceUpraviť
Bystrany, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Olcnava, Oľšavka, Slatvina, Slovinky, Spišské Podhradie, Vojkovce, Žehra
Miestne častiUpraviť
Dobrá Voľa a Spišské Vlachy.
UliceUpraviť
Železničná, Komenského, Včelná, Záhradná, Spišská, Hornádska, 9. mája, Vajanského, Sládkovičova, Fabiniho, Mlynská, Slovenská, Kostolná, Jarná, Okolie, Štúrova, Slnečná, 1. mája, Cintorínska, Partizánska, Slobody, SNP, Požiarnicka, Kukučínova, Hviezdoslavova; Tajovského a Lipová.
Vodné tokyUpraviť
Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď.
Vodné plochyUpraviť
Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti Zahurou
Symboly obceUpraviť
ObyvateľstvoUpraviť
- Vývoj obyvateľstva od roku 1880
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1880 | 2 477 | 461 |
| 1890 | 2 338 | 431 |
| 1900 | 2 666 | 464 |
| 1910 | 2 413 | 460 |
| 1921 | 2 424 | 469 |
| 1930 | 2 578 | 499 |
| 1950 | 2 874 | 551 |
| 1961 | 3 391 | 627 |
| 1970 | 3 613 | 761 |
| 1980 | 3 513 | 818 |
| 1991 | 3 368 | 788 |
| 2004 | 3 550 | |
| 2009 | 3 661 |
- Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 3 163 | 89,9 |
| Gréckokatolícka cirkev | 37 | 1,1 |
| Pravoslávna cirkev | 21 | 0,6 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 58 | 1,6 |
| Bez vyznania | 143 | 4,1 |
| Ostatné a nezistené | 96 | 2,7 |
- Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 3 441 | 97,8 |
| maďarská | 2 | 0,1 |
| rómska | 673 | 31,2 |
| rusínska | 1 | 0,0 |
| ukrajinská | 3 | 0,1 |
| česká | 15 | 0,4 |
| ostatné a nezistené | 3 | 0,1 |
Kultúra a zaujímavostiUpraviť
PamiatkyUpraviť
- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1434.[4] Stojí na mieste staršej románskej stavby, ktorá vznikla po mongolskom vpáde, a z ktorej sa dochoval víťazný oblúk a priľahlé prípory klenieb presbytéria. V 17. storočí bol kostol evanjelický. V 18. storočí bol upravený interiér kostola v duchu baroka. V roku 1832 bol doplnený o vežu. Obnovou prešiel v roku 1875, keď vznikli súčasné okná s kružbami. Interiér kostola je zaklenutý gotickými sieťovými rebrovými klenbami. Nachádza sa tu rokokový hlavný oltár s mladším obrazom sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. Rokoková je aj kazateľnica. Bočné oltáre sv. Kríža a Panny Márie sú neskorobarokové z polovice 18. storočia, podobne oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Michala je rokokový z rovnakého obdobia. Oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia. Nachádza sa tu ďalej bronzová neskorogotická krstiteľnica z roku 1497 a neskorogotické stallá, barokovo upravené. Súčasťou zariadenia je aj neskorogotický polychrómovaný krucifix z obdobia okolo roku 1520.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kružbami a lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Detail veže
Detail presbytéria
Interiér kostola
Gotická krstiteľnica
- Radnica a tzv. Malý kostol, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse štvorca s vežou, pôvodne z 15. storočia. V stredoveku vznikla súčasná západná časť objektu a veža. V 17. storočí bola rozšírená do súčasných rozmerov, čím objekt získal štvorcový pôdorys.[6] Reštaurovaním prešiel v roku 1886. Nachádza sa tu Kaplnka nanebovstúpenia Panny Márie s neskorogotickým oltárom z obdobia okolo roku 1500, z ktorého sa dochovala oltárna skriňa a pohyblivé krídla. Doplnený bol v roku 1900.[7] Fasády objektu majú nárožnú bosáž. Stredoveká časť má okná s lomeným oblúkom, renesančná má ostenia. Každá časť má vlastnú vysokú valbovú strechu. Veža je členená kordónovou rímsou, na nárožiach má bosáže. V hornej časti je slepá arkáda s hodinami, priebežná ochodza a ukončená je barokovou helmicou s laternou.
Radnica a tzv. Malý kostol
Detail portálu
- Katolícka fara, dvojpodlažná pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L, z 15. storočia. Úpravami prešla v 17. storočí, keď vznikla jej súčasná renesančná fasáda. Obnovou prešla v 20. storočí. Na prízemí a v suteréne sú dochované gotické lomené portály.[8] Fasády fary sú členené profilovanými osteniami s nadokennými rímsami. Na fasáde sú umiestnené slnečné hodiny.
Katolícka fara
Detail slnečných hodín
- Mariánsky stĺp, baroková socha Panny Márie na stĺpe z roku 1728. Obnovou prešiel v roku 1873. Nachádza sa na námestí, pred budovou radnice.[9]
Mariánsky stĺp
Detail sochy Panny Márie
- Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1787. Stojí na mieste dreveného kostola z roku 1694, ktorý v roku 1727 vyhorel. V polovici 19. storočia bola doplnená veža. Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár s obrazom Krista na mori od E. Paulyho a kazateľnica z rovnakého obdobia.[10] Fasády s nárožnými zaobleniami sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Južný portál má kamenné ostenie s páskou a vročením 1787 v klenáku. Veža je členená kordónovými rímsami, v hornej časti s pásovou rustikou a ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.
Evanjelický kostol
Detail portálu
Reliéf v tympanóne
- Súbor meštianskych domov, ide o dvojpodlažné radové objekty so sedlovými strechami paralelnými s uličnou čiarou. V jadre stredoveké a renesančné objekty z 15. a 16. storočia majú barokové a klasicistické fasády, trojosové alebo štvorosové. Vstup bol riešený prejazdom do dvora vo forme polkruhovo alebo segmentovo ukončenej brány s vrátami.[11]
Meštianske domy na námestí
Detail portálu
DivadloUpraviť
V súčasnosti sa divadelná sála využíva len príležitostne pri rôznych akciách, ako „Detská superhviezda“, „Deň matiek“ a pod.
MúzeáUpraviť
Galéria mesta
HudbaUpraviť
V meste je veľmi obľúbená zábava v šýle country, preto sa v lete často možno stretnúť s „outdoor“ zábavami so živou country hudbou (miestna skupina Zahuráci) ale aj s inými hudobnými štýlmi. „Strediskami“ týchto zábav sú Chata Sabinka Zahurou, Karčma za mostom, Atrium reštaurácie Nova a Rudoľová záhrada.
PomníkyUpraviť
Pamätník SNP, Fabiniho pomník na mestskom cintoríne, zaujímave židovské hrobky na mestskom cintoríne, busta P. O. Hviezdoslava v jednom z parkov, niekoľko pamätných tabúľ, medzi nimi aj jedna venovaná M. R. Štefánikovi.
ParkyUpraviť
V centre mesta zaujímavá sústava parkov, ktoré si však vyžadujú rekonštrukciu a úpravu.
Pravidelné podujatiaUpraviť
- Dni mesta Spišské Vlachy
- Dychfest
- Preteky vo western ridingu a rodeu
- Vianočné trhy
Občianska vybavenosťUpraviť
Farský úradUpraviť
- Rímskokatolícky - Jarná 1
- duchovný správca: ThDr. PaedDr. ICLic. Jozef Šimurdiak, PhD.
- kaplán: ICLic. Peter Pincel
ŠkolstvoUpraviť
Nachádzajú sa tu štyri základné školy a materská škola.
Základné školy:
- Základná škola svätého Jána Krstiteľa
- Základná škola Komenského 6
- Základná škola SNP 13 (1. - 4. ročník)
- Špeciálna základná škola.
ŠportUpraviť
- MŠK Tatran Spišské Vlachy – futbal – 4 liga JUH
- stolný tenis – ŠKST
- šach – šachový klub
- Zahura, časť Blatná, areál western ridingu a rodea
- rybolov
- motokros
- LTO MŠK Tatran Sp. Vlachy – lyžiarsky vlek Zahuráčik
- Lukostreľba SLK Spišské Vlachy
DopravaUpraviť
Križovatka ciest II. triedy č.546 (Košice - Spiš. Podhradie) a č.536 (Spišské Vlachy - Spiš. Štvrtok. Uzol železničných tratí č. 180 (Košice - Žilina) a č. 187 (Spiš.Vlachy - Spiš.Podhradie).
Osobnosti mestaUpraviť
RodáciUpraviť
- Ján Simonides (* 1648 - † 1708), evanjelický farár, spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy
- Pavol Vásárhelyi (* 1795 - † 1846), inžinier, zememerač
- František Tondra (* 1936 - † 2012), diecézny biskup spišskej diecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Partnerské mestáUpraviť
Pozri ajUpraviť
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Radnica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Mariánsky stĺp [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Spišské Vlachy – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spišské Vlachy
