Správcovská spoločnosť

Správcovská spoločnosť (na Slovensku do roku 1999 a v Česku dodnes nazývaná investičná spoločnosť; približný ekvivalent v práve EU: management company) je v slovenskom práve akciová spoločnosť (založená na účel podnikania so sídlom na území Slovenska), ktorej predmetom činnosti je vytváranie a spravovanie podielových fondov[1] na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Zapisuje sa do obchodného registra. Jej činnosť upravuje zákon o kolektívnom investovaní.[2]

Činnosť upraviť

Náplňou činnosti správcovskej spoločnosti je:

Správcovská spoločnosť môže vydávať akcie len ako zaknihované kmeňové akcie na meno.

Správcovská spoločnosť je limitovaná zákonom v týchto prípadoch:

  • a) Nesmie počas svojej existencie meniť predmet činnosti a právnu formu. Za zmenu predmetu činnosti sa nepovažuje zmena povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti schválená Národnou bankou Slovenska,
  • b) nesmie zmeniť podobu a formu vlastných akcií
  • c) nesmie sa rozdeliť
  • d) nesmie sa zlúčiť s inou právnickou osobou, ako je správcovská spoločnosť

Klientela upraviť

Správcovská spoločnosť vykonáva jednotlivé činnosti pre:

  • privátnych investorov
  • inú správcovskú spoločnosť
  • zahraničnú správcovskú spoločnosť
  • zahraničnú investičnú spoločnosť

Vykonáva ich, ak jej tieto činnosti boli zverené na základe zmluvy a ak sú splnené podmienky dotknutého zákona.

Druhy a tvorba fondov správcovských spoločností upraviť

Správcovská spoločnosť vyvíja svoju činnosť hlavne tvorbou fondov. Fondy môžu mať tieto formy podľa zákona o spoločnom investovaní:

  • Otvorený podielový fond - Tento je tvorený vytváraním podielových listov, ktorých majitelia sa nazývajú podielnici. Každý podielnik má právo, aby mu na jeho žiadosť správcovská spoločnosť vyplatila jeho podielové listy. Peňažné prostriedky a iný majetok získané vydávaním podielových listov sú spoločným majetkom podielnikov. Na tento majetok v otvorenom podielovom fonde sa nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o spoluvlastníctve. Jeho trvanie môže byť na dobu neurčitú. Podielnici môžu uplatňovať svoje majetkové práva voči správcovskej spoločnosti samostatne. Súčasťou názvu fondu musí byť obchodné meno správcovskej spoločnosti, ktorá ho spravuje. Musí obsahovať aj slová "otvorený podielový fond" alebo skratku "o.p.f.". Jeho názov nesmie používať iná fyzická ani právnická osoba, ak tento zákon neustanovuje inak. Jeho názov nesmie obsahovať iné zavádzajúce označenia a nesmie byť zameniteľný s iným názvom o.p.f.
  • Zatvorený podielový fond - Zákon stanovuje, že súčasťou názvu zatvoreného podielového fondu musí byť skratka „u.p.f.“ a názov správcovskej spoločnosti. Tieto označenia nesmú byť zameniteľné v slovenskom jazyku. Jeho názov nesmie poskytovať ani zavádzajúcu predstavu o jeho zameraní a cieľoch investičnej stratégie. Zákon zakazuje jeho delenie, splynutie s iným fondom, premenu uzavretého fondu na špeciálny podielový fond. Najdôležitejší rozdiel medzi otvoreným a zatvoreným podielovým fondom je ten, že zatvorený fond môže byť vytvorený maximálne na dobu desať rokov, ak sa potom nepremení na otvorený podielový fond, zanikne zo zákona.
  • Špeciálny podielový fond je podielový fond, ktorého podielové listy nemôžu byť verejne ponúkané na území členského štátu EÚ. Jeho trvanie stanovuje zákon na desať rokov, ak sa potom nezmení na zatvorený podielový fond, zanikne. Tento fond má svoje ďalšie formy:
    • Rizikový špeciálny podielový fond - môže mať max. 50 podielnikov alebo musí obmedziť vydávanie podielových listov v hodnote nad 40 000€ (alebo má byť taká počiatočná hodnota podielového listu).
    • Diverzifikovaný špeciálny podielový fond - Na tento fond sa nevzťahuje obmedzenie uzavretosti či otvorenosti. Počet podielnikov a podielových listov možno obmedziť len v zmysle schváleného štatútu národnou bankou.
    • Špeciálny podielový fond nehnuteľností - môže byť ako otvorený alebo zatvorený fond nehnuteľností. Jeho majetok môže pozostávať najmä z nehnuteľností a ich príslušenstva, majetkových účastí v realitných firmách a iných aktív, z ktorých podstaty vyplýva úzke prepojenie s trhom nehnuteľností. Majetok doňho vložený musí byť schopný prinášať pri riadnom hospodárení zisk.

Fondy - ich výber investorom[3] upraviť

Vybrať si pre seba správny fond je možné dvoma spôsobmi:

  • cez banku, ktorá ponúka podielové listy len v niektorých fondoch
  • cez nezávislých sprostredkovateľov / obchodníkov, ktorí majú portfólio mnohých fondov. Treba však myslieť na to, že sprostredkovateľ dostáva za poskytnuté služby províziu a iné poplatky, ktoré významne môžu zvýšiť náklady.

Depozitár upraviť

Podľa paragrafu 81 zákona o kolektívnom investovaní musí mať správcovská spoločnosť zazmluvneného depozitára pre svoje podielové fondy. Depozitárom môže byť len bankový ústav, ktorý má povolenie na činnosť spočívajúcu v úschove alebo správe investičných nástrojov. Ak má správcovská spoločnosť otvorený podielový fond, jeho depozitárom môže byť len banka so sídlom na území Slovenska alebo zahraničná pobočka cudzej banky v rámci , ktorú si zriadila na území Slovenska. Zároveň, depozitárom nesmie byť správcovská spoločnosť, ktorá daný podielový fond spravuje. Ak spravuje viacero fondov, musia mať všetky toho istého depozitára.

Ochrana investorov upraviť

Správcovská spoločnosť je povinná zo zákona ochraňovať záujmy svojich klientov - investorov. Preto nesmie poskytovať verejnosti zavádzajúce informácie, zamlčovať určité skutočnosti, ponúkať výhody, ktoré nie sú zaručené, alebo uvádzať nesprávne údaje o jej personále, organizácii a inej činnosti. Toto zabezpečujú detailne ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní.

Bankový dohľad upraviť

Dohľad nad činnosťou správcovskej spoločnosti a ostatných súvisiacich inštitúcií vykonáva Národná banka Slovenska. Subjekty, ktoré podliehajú jej dohľadu sú:

  • správcovské spoločnosti
  • zahraničné správcovské spoločnosti na území Slovenska
  • investičné spoločnosti a investičné fondy
  • zakladajúci členovia správcovských spoločností
  • členovia predstavenstiev správcovských spoločností, dozorných rád a prokuristi
  • akcionári správcovských spoločností s kvalifikovanou účasťou na riadení
  • osoby, ktoré obstarávajú vydávanie a vyplácanie podielových listov, fondov a cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania
  • depozitári
  • nútení správcovia
  • likvidátori
  • osoby, ktoré vyvíjajú aktivity podľa § 25
  • vedúci pobočiek zahraničných investičných a správcovských spoločností a ich zástupcovia

Všetky podmienky dohľadu sú detailne stanovené v zákone o kolektívnom investovaní.

Zahraničná správcovská spoločnosť upraviť

Je to právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenska, ktorá vytvára a spravuje zahraničný subjekt kolektívneho investovania a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

Pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti upraviť

Je to organizačná zložka zahraničnej správcovskej spoločnosti umiestnená na území Slovenska. Všetky pobočky danej zahraničnej správcovskej spoločnosti ňou zriadené na území Slovenska so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať činnosti na území Slovenska za jednu pobočku.

Na správcovskú spoločnosť sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak „zákon o kolektívnom investovaní“ neustanovuje inak.

Slovenská asociácia správcovských spoločností upraviť

Táto asociácia (skratka: SASS) združuje správcovské spoločnosti zriadené na území Slovenska. Vznik SASS bol iniciovaný správcovskými spoločnosťami v roku 1998, ktoré pôsobili v oblasti kolektívneho investovania. Ich cieľom bolo spoločne riešiť mnohé problémy v oblasti legislatívy, účtovníctva, daní a informovania verejnosti – investorov o sektore kolektívneho investovania.[4]

Novelizácie a zmeny upraviť

Dokument Národnej rady Slovenskej republiky porovnáva znenia platných smerníc EÚ a znenia našich zákonov, je v tom zahrnutý aj Zákon o kolektívnom investovaní č. 203[5]. Porovnanie dáva obraz o tom, ako sa majú chápať smernice EÚ pri tvorbe a vykladaní našich zákonov, v čom je zahrnutý aj Zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý upravuje činnosť správcovských spoločností. Znenie danej najnovšej smernice, ktorá definuje úpravu pre implementáciu do zákonov členských štátov sa nachádza v úprave EP a Rady Európy č. 2009/65/ESz 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)[6].

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť

Pozri aj upraviť

Zdroje upraviť