Otvoriť hlavné menu

Sremska Mitrovica (historický slovenský názov Sriemska Mitrovica, srb. Сремска Митровица, chorv. Srijemska Mitrovica, maď. Szávaszentdemeter, v staroveku sa jeho časť volala Sirmium (po slovensky aj Sriem, Srem, Srjem), je mesto na severozápade Srbska. Leží v regióne Sriem v autonómnej provincii Vojvodina. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.

Sremska Mitrovica
(Сремска Митровица)
Mesto
Sremska Mitrovica Center 1.JPG
Centrum mesta
Grb sremska mitrovica.svg
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Vojvodina
Okres Sriemsky obvod
Obec Sremska Mitrovica
Nadmorská výška 82 m n. m.
Súradnice 44°58′21″S 19°36′26″V / 44,97250°S 19,60722°V / 44.97250; 19.60722
Rozloha 762 km² (76 200 ha)
Obyvateľstvo 39 084 (2002)
Hustota 51,29 obyv./km²
Primátor Branislav Nedimović
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 22000
Tel. predvoľba (+381) 22
EČV SM
Poloha mesta v Srbsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Srbsku
Wikimedia Commons: Sremska Mitrovica
Webová stránka: www.www.sremskamitrovica.org.rs
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

DejinyUpraviť

Starovek a stredovekUpraviť

Mesto existuje už od čias Rímskej ríše, kedy bolo ako Sirmium hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom kresťanstva a konalo sa tu niekoľko cirkevných koncilov. V 6. storočí mesto obsadili Avari, o niekoľko storočí neskôr Bulhari. Od roku 1521 patrilo Osmanskej ríši a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.

Rímski cisáriUpraviť

V meste a jeho okolia sa narodilo desať cisárov:

Posledný cisár zjednotenej ríše Theodosius I. (378 – 395) bol v meste korunovaný.

NovovekUpraviť

Od roku 1718 sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského Rakúska, ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku 1881 sa stalo centrom Sriemskej župy a v 20 storočí sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie.

Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou fašistického Chorvátska a okupovali ju nemecké vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti srbskému obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca Červená armáda 1. novembra 1944. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky Vojvodina a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.

Osobnosti mestaUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sremska Mitrovica na českej Wikipédii.