Stalinskije vysotki

Stalinskije vysotki (rus. Сталинские высотки, niekedy aj Sedem sestier) je skupina siedmich mrakodrapov postavených v ruskom meste Moskva od konca 40. rokov 20. storočia do 50. rokov. Patria medzi ne:

• Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach
• Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj
• Gostinica «Ukraina»
• Zdanie Ministerstva inostrannych del
• Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi
• Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot»
• Gostinica «Leningradskaja»

Mapa Siedmich sestier
Zo severu na juh:
Triumf-Palas; Gostinica «Leningradskaja»; Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot»; Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi; Gostinica «Ukraina»; Zdanie Ministerstva inostrannych del; Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj; Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach

Porovnanie architektúry stalinistických (Gostinica «Ukraina», vpredu) a moderných mrakodrapov (Moskva-Siti, v pozadí)

História

Manhattan Municipal Building

Na návrh J. V. Stalina bolo 13. januára 1947 Radou ministrov ZSSR rozhodnuté postaviť v Moskve niekoľko výškových budov. Spočiatku bolo plánovaných osem budov, čo malo symbolizovať 800. výročie najstaršej písomnej zmienky o Moskve. Stavba ôsmej budovy na mieste zničenej oblasti Zariade rajónu Kitaj-gorod bola po Stalinovej smrti zastavená a neskôr na jej mieste bol postavený hotel Gostinica Rossija. Podľa spisovateľa A. Vaskina boli Stalinskije Vysotki len začiatok veľkého architektonického projektu, ktorého cieľom bolo vybudovať výškové budovy po celej Moskve.

Autorom projektu moskovských výškových budov sa podarilo vytvoriť originálne architektonické riešenie. Architektonický štýl, v ktorom boli Stalinskije vysotki postavené, sa začal nazývať Stalinskij ampir (rus. Сталинский ампир, slov. Stalinov empír) alebo Sovetskij monumentaľnyj klassicizm (rus. Советский монументальный классицизм). Niektoré prvky sú požičané z amerických mrakodrapov; tie by však nemali byť považované ako predchodcovia stalinistických mrakodrapov, pretože napr. neoklasicistická budova Manhattan Municipal Building v New York City postavená v rokoch 1909 – 1914 podľa plánov architekta W. Kendalla len odráža architektonické trendy tej doby,

Výstavba budov prilákala najlepších odborníkov tej doby, ako napríklad V. A. Saprykina.

Architektúra

Výškové budovy sú vrcholom povojnovej sovietskej Art Deco architektúry.

Podobným spôsobom boli navrhnuté a postavené podobné budovy v Rige, vo Varšave v Bukurešti a v Kyjeve. Kvôli nariadeniam bol upravený návrh hlavnej budovy univerzity Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet. Jej výstavba sa začala v roku 1952 a bola zastavená v roku 1957, vtedy len so 7 poschodiami. Rekonštrukcia podľa pôvodného návrhu prebehla v roku 2004.

V roku 1939 navrhol architekt Dmitrij Nikolajevič Čečulin pavilón na VDNCh, ktorého vzhľad pripomínal budúce mrakodrapy.

Prehľad budov

Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach

Hlavná budova Moskovskej štátnej univerzity

55°42′11″S 37°31′49″V
Pred dokončením budov Triumf-Palas, Bašňa na Naberežnoj a Gorod Stolic bola hlavná budova moskovskej univerzity najvyššou budovou v meste. Celková výška budovy je 240 m, je v nej 36 poschodí a výstavba prebiahala v rokoch 1949 – 1953. Architektmi budovy boli Lev Vladimirovič Rudnev, Sergej Egorovič Černyšov, Pavel Vasilevič Abrosimov, Alexandr Fiodorovič Chriakov a Vsevolod Nikolajevič Nasonov. Je centrom komplexu Moskovskej štátnej univerzity, ktorá mala pôvodne 27 budov.

V hlavnej časti budovy sú umiestnené fakulty mechaniky a matematiky, geológie a geografie, knižnica, múzeum a konferenčná sála pre 1500 ľudí. V bočných krídlach je ubytovňa pre študentov a byty členov fakulty.

Pôvodný návrh budovy mal namiesto veže pomník Michaila Vasilieviča Lomonosova. Namiesto neho však bola postavená veža, aby bola budova podobná ostatným Siedmim sestrám.

Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj

Obytná budova na Koteľničeskom nábreží

55°44′50″S 37°38′34″V
Budova na Koteľničeskom nábreží bola postavená v rokoch 1938 – 1940 a 1948 – 1952 s výhľadom na Kremeľ a ústie rieky Jauza. Architektmi budovy boli Dmitrij Nikolajevič Čečulin a Andrej Konstantinovič Rostkovskij. V budove je 32 poschodí a nachádza sa tu 700 bytových jednotiek, obchody, pošta, kino Ilľuzion a múzeum v izbe G. S. Ulanovej Muzej-kvartira G. S. Ulanovoj. Na stavbu dohliadal Lavrentij Pavlovič Berija.

Gostinica «Ukraina»

Hotel Ukrajina

55°45′05″S 37°33′55″V
Druhá najvyššia budova z mrakodrapov, nachádzajúca sa na adrese Kutuzovskij pr. 2/1, bola postavená v rokoch 1953 – 1957. Hlavným architektom bol Arkadij Grigorevič Mordvinov, na návrhu sa spolupodieľali aj Viačeslav Konstantinovič Oltarževskij a V. G. Kališa. V budove je 34 poschodí. V krídlach sa nachádza 254 bytov.

Po rozsiahlej rekonštrukcii bol hotel Gostinica «Ukraina» otvorený 28. apríla 2010 pod názvom Redisson Rojal (Redisson-Moskovskaja).

Zdanie Ministerstva inostrannych del

Ministerstvo zahraničných vecí

55°44′46″S 37°35′04″V
Budova na adrese Smolenskaja-Sennaja pl. 32/34 bola postavená v rokoch 1948 – 1953 a architektmi budovy boli V. Geľfrejch a M. Minkus. Výška budovy je 172 m a je v nej 27 poschodí. Je sídlom Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.

Charakteristickým znakom budovy je znak ZSSR, ktorý je umiestnený vo výške 114 m a pokrýva 144 m².

Pôvodný návrh budovy nezahŕňaľ špičku budovy na vrchole z neznámych dôvodov. Tá bola neskôr postavená z oceľového plechu pokrytého okrom. V súčasnosti má rovnakú farbu ako zvyšok budovy. Budova je jedinou zo Siedmich sestier, ktorá nemá na vrchole pätcípu hviezdu.

Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi

Obytná budova na Kudrinskom námestí

Administratívno-obytná budova na námestí Krasnye Vorota

Hotel Leningradskaja

55°45′32″S 37°34′50″V
Budova na adrese Kudrinskaja pl. 1 bola postavená v rokoch 1948 – 1954. Architektmi budovy boli Michail Vasilevič Posochin a Ašot Ašotovič Mndoianc.

Budova sa skladá z hlavnej časti (156 m, 24 poschodí) a bočných krídel (18 poschodí). Celkovo má 450 bytových jednotiek.

Na prvom poschodí a na prízemí boli pôvodne obchody a kino Plamia, v súčasnej dobe nefunkčné. V podzemných poschodiach sú podzemné garáže. V časti základne, ktorá bola prestavaná na kasíno, sa dnes nachádza bowlingový klub.

Administrativno-žiloje zdanie vozle «Krasnych vorot»

55°46′10″S 37°38′58″V
Komplex bol postavený v rokoch 1947 – 1952 a jeho architektmi boli Alexej Nikolajevič Duškin a Boris Sergejevič Mezencev. Skladá sa z hlavnej, 24-poschodovej 133 m vysokej budovy, ktorá slúžila ako sídlo Ministerstva dopravného staviteľstva (dnes tu sídli Transstroj) a dvoch obytných budov rôznej výšky (11 – 15 poschodí). V ľavom krídle sa nachádza materská škola. V pravom krídle je jeden z dvoch vestibulov stanice moskovského metra Krasnye vorota s výhľadom na ul. Kalančovskaja, obchody s potravinami a lekárne. Všetky tri budovy sú spojené spoločným suterénom.

Gostinica «Leningradskaja»

55°46′26″S 37°39′05″V
Architektmi budovy boli Leonid Michajlovič Poliakov a Alexandr Borisovič Boreckij a postavená bola v rokoch 1949 – 1954. S výškou 136 m a s 26 poschodiami je najmenšou zo Siedmich sestier. Nachádza sa na Komsomoľskaja pl. v blízkosti troch železničných staníc – Leningradskij vokzal, Jaroslavskij vokzal a Kazanskij vokzal. V roku 2008 bol premenený na Chilton Moskou Leningradskaja (angl. Hilton Moscow Leningradskaya Hotel).

Vyobrazenie Paláca Sovietov na dobovej pohľadnici

Nedokončené budovy

Palác sovietov

55°44′40″S 37°36′20″V
Myšlienka na vybudovanie tejto obrovskej stavby bola prednesená v roku 1922 na Zjazde Sovietov. V roku 1931 bola zorganizovaná súťaž na návrh Paláca sovietov. Aj napriek tomu, že súťaž nemala víťaza, nový Palác sovietov mal byť postavený podľa návrhu Borisa Iofana spolu s Vladimirom Šukom a Vladimirom Geľfreichom. Nová, 420 m vysoká budova mala byť najvyššou na svete. Po demolícii Chrámu Krista Spasiteľa v roku 1931 sa na jeho mieste v roku 1939 začala výstavba. Tá bola ukončená kvôli vojne a nikdy nebola znovu spustená. Tunajšia stanica metra "Palác sovietov" bola premenovaná na Kropotkinskaja a základová jama sa po zatopení stala otvoreným bazénom Moskva.

Administrativnoje zdanie v Zariade

55°45′5″S 37°37′44″V
Výstavba tzv. ôsmej sestry bola započatá na 800. výročie prvej písmonej zmienky o Moskve v roku 1947. Kvôli Stalinovej smrti nebola nikdy dokončená, ale práce na výstavbe stylobatu boli na jar 1953 takmer dokončené. V budove malo sídliť Ministerstvo ťažkého strojárstva ZSSR. Na dokončenom pódiu bol v rokoch 1964 – 1967 postavený hotel Gostinica Rossija.

Vyobrazenia budov na dobových známkach

• 
  Glavnoje zdanie MGU na Vorobiovych gorach
• 
  Žiloj dom na Koteľničeskoj naberežnoj
• 
  Zdanie Ministerstva inostrannych del
• 
  Žiloj dom na Kudrinskoj ploščadi
• 
  Gostinica «Leningradskaja»
• 
  Administrativnoje zdanie v Zariade
• 
  Palác sovietov

Ostatné budovy podobné Siedmim sestrám

Zo 40. a 50. rokov

• Hoteľ Ukrajina v Kyjeve - výstavba: 1955 – 1961, architekt: A. V. Doborovoľskij
• Palác kultúry a vedy vo Varšave - výstavba: 1952 – 1955, architekt L. V. Rudnev
• Casa Presei Libere v Bukurešti - výstavba: 1952 – 1957, architekt Horia Maicu
• Hotel Crowne Plaza Praha v Prahe - výstavba: 1952 – 1954, architekt František Jeřábek
• Latvijas Zinātņu akadēmija v Rige - výstavba: 1953 – 1956, architekt L. V. Rudnev
• Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet v Čeľabinsku - výstavba: 1952 – 1957, rekonštrukcia 2004

• 
  Hoteľ Ukrajina
• 
  Palác kultúry a vedy
• 
  Hotel Crowne Plaza Praha
• 
  Južno-Uraľskij gosudarstvennyj universitet

Moderné

Architektúra niektorých moderných výškových budov bola inšpirovaná práve Siedmimi sestrami.

• Triumf-Palas v Moskve - výstavba: 2001 – 2005, architekt TROMOS
• Edeľvejs v Moskve - výstavba: 2000 – 2003
• Triumf Astana v Astane - dokončenie stavby: 2006

• 
  Triumf-Palas
• 
  Edeľvejs

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stalinskije vysotki

Externé odkazy

• Mapa mrakodrapov

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Сталинские высотки na ruskej Wikipédii.