Stanislav III. Turzo

Gróf Stanislav III. Turzo z Betlanoviec (* 24. júl 1576, Bojnice – † 1. máj 1625, Levoča) bol uhorský palatín a spišský župan.

Stanislav III. Turzo
uhorský palatín a spišský župan
Stanislav III. Turzo
Narodenie24. júl 1576
Bojnice, Habsburská monarchia
Úmrtie1. máj 1625 (48 rokov)
Levoča, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Stanislav III. Turzo
Rodový erb

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa 24. júla 1576 v Bojniciach ako syn Alexeja Turzu a jeho manželky Barbory Zrínskej. Bol vzdelaný, študoval v zahraničí (v Augsburgu, dva roky v Padove, v Benátkach a v Ríme). V roku 1594, po otcovej smrti, prerušil štúdia a prevzal správu majetkov (hrady a panstvá Spiš, Bojnice a Hlohovec) i funkciu spišského dedičného župana a dal sa na vojenský život – vstúpil do služieb Mateja, brata cisára Rudolfa II.

Zúčastnil sa mnohých bojov proti Turkom, a to pri dobýjaní Novohradu, v roku 1595 pod velením generála Mansfelda pri dobytí Ostrihomu, potom Vyšehradu a Vacova, v roku 1596 pod velením generála Mikuláša Pálfiho pri pokuse o dobytie Jágru, v roku 1598 pri dobytí Rábu, Taty, Pápy a Vesprému, o rok na to pri dobývaní Hatvanu a viacerých hradov v okolí Szolnoku, pri dobývaní Nagykanizse, v roku 1601 pri dobytí Stoličného Belehradu. Pretože sa ako vojenský veliteľ naďalej chcel zúčastňovať na bojoch s Turkami, v roku 1603 sa vzdal funkcie dedičného spišského župana v prospech svojho mladšieho brata Krištofa, no po jeho smrti v roku 1614 sa stal opätovne hlavným spišským županom s postavením kráľovského pohárnika.

Spočiatku sa staral o povznesenie evanjelického školstva, v Hlohovci založil gymnázium a mnohých študentov vysielal na univerzitné štúdium do Nemecka. Bojnice sa za jeho spravovania stali v roku 1610 sídlom najväčšej superintendantúry pre Nitriansku, Tekovskú a Bratislavskú župu. S jeho menom sa viaže aj konanie evanjelickej synody v Šintave v roku 1622.

V čase neustálych vojen a povstaní sa najprv pridal na stranu Gabriela Betlena a v Bojniciach hostil jeho posádku, no potom prebehol na stranu cisára (niekde sa uvádza, že pod vplyvom arcibiskupa Petra Pázmaňa konvertoval na katolícku vieru). V roku 1622 na sneme v Šoporni ho zvolili za palatína a v roku 1624 vymohol od kráľa právo pre Spišskú stolicu používať červený vosk pri pečatení listín.

Palatín Stanislav III. zomrel 1. mája 1625 počas liečenia v piešťanských kúpeľoch. Pochovali ho v Levoči, kde je v krstnej kaplnke chrámu sv. Jakuba renesančný figurálny epitaf od Weinhardta.

Manželstvo a potomkoviaUpraviť

Oženil sa s Annou Rozáliou Listovou z Kopčian, ktorá bola známa ako druhá Alžbeta Bátorička – týrala a vraždila staré a mladé ženy. S ňou mal 7 detí :

DielaUpraviť

  • Anno 1623 Stanislai Thurzo Palatini Diarum
  • Diarum Tractatus

Iné projektyUpraviť

LiteratúraUpraviť