Stará Kastília

Stará Kastília (po španielsky Castilla la Vieja) bolo od 18. storočia do roku 1983 oficiálne územie (pôvodne formálne kráľovstvo) v rámci krajín kastílskej koruny, resp. Španielska. Dnes je rozdelené medzi autonómne spoločenstvá Kantábria, Kastília-León a La Rioja.

Stará Kastília:

     18. storočie

     Pridané v roku 1833

     Odobraté v roku 1855

Hlavným mestom Starej Kastilie, ktorej územie bolo jadrom stredovekého kráľovstva Kastília, bol Burgos.

Vytvorené bolo v 18. storočí. Kráľovským dekrétom z 30. novembra 1833 bolo územie tejto historickej provincie rozdelené medzi provincie Ávila, Burgos, Logroño (dnes La Rioja), Palencia, Santander (dnes Kantábria), Segovia, Sória a Valladolid. Ďalším kráľovským dekrétom z 30. novembra 1855 boli provincie Palencia a Valladolid pričlenené k León.

Podľa Kastílskeho federálneho paktu z 3. júna 1869 sa územie Starej Kastílie a Leónu malo premeniť na štát Starú Kastíliu, ktorý mal byť spolkovým štátom federatívnej prvej Španielskej republiky. Tento zámer bol po obnovení monarchie v Španielsku odsúdený na nezdar.

V roku 1983 bola väčšina území Starej Kastílie (bez vtedajších provincií Santander a Logroño, ktoré sa stali autonómnymi spoločenstvami Kantábria a La Rioja) zlúčená s Leónom do autonómneho spoločenstva Kastília-León, vybaveného rozsiahlou autonómiou.