Otvoriť hlavné menu

Staré Město (okres Uherské Hradiště)

Staré Město je mesto v Česku v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji. Archeologické nálezy sem lokalizujú Veligrad (Velehrad) - hlavné mesto a mocenské centrum Veľkomoravskej ríše.

Staré Město
mesto
Staré Město (UH), stará škola.jpg
Vlajka Starého Města u Uherského Hradiště.gif
Stare Mesto UH CZ CoA.jpg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Uherské Hradiště (CZ0722)
Obec s rozš. pôs. Uherské Hradiště
Poverená obec Staré Město
Historická krajina Morava
Rieka Morava
Nadmorská výška 205 m n. m.
Súradnice 49°04′38″S 17°26′30″V / 49,077222°S 17,441667°V / 49.077222; 17.441667
Rozloha 20,83 km² (2 083 ha)
Obyvateľstvo 6 807 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 326,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1131
Starosta Josef Bazala
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 686 02 až 686 03
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 6
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0722 550752
Adresa mestského
úradu
Město Staré Město
Náměstí Hrdinů 100
686 03 Staré Město
E-mailová adresa meusm@staremesto.uh.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Staré Město (Uherské Hradiště District)
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.staremesto.uh.cz/urad/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1131. V rokoch 1954-1960 a 1972-1990 bola spolu s obcou Kunovice súčasťou mesta Uherské Hradiště. Od roku 1961 do 31. decembra 1995 bol jej oficiálny názov „Staré Město u Uherského Hradiště“. V roku 1997 bola obec oficiálne povýšená na mesto.

Územie Starého Města bolo osídlené už od praveku, čo dokazujú archeologické nálezy doby kamennej, bronzovej i železnej. Zo staršej bronzovej doby sa potvrdilo osídlenie ľudom únětickej kultúry v lokalite Zahrádky, zo strednej bronzovej doby v lokalitách Špitálky a Čertův kút. V mladšej bronzovej dobe obýval ľud velatickej kultúry lokalitu Špitálky, no až 11 lokalít patrilo zástupcom ľudu lužickej kultúry. V nasledujúcom období staršej doby železnej, tzv. halštatskej doby obýval ľud platěnickej kultúry Čertův kút a Padělky a sídlo Keltov z laténskej doby je potvrdené v lokalite Zadní Kruhy.

Z rímskej doby a doby sťahovania národov sa predpokladá germánske sídlisko v lokalite Čertův kút, no rímske nálezy sa našli aj v lokalitách Špitálky a Na dědině. Na prelome 6. a 7. storočia sa v lokalite Na Valách trvalo usídľujú Slovania, neskôr pribúdajú sídliská Na Špitálkách, Na Zerzavici, Za Radnicí a Za Zahradou. Niekedy v polovici 8. storočia bola na sídlisku Na Valách vybudovaná hradba s priekopou, čím vzniklo opevnené hradisko.

Veľkomoravská dobaUpraviť

V polovici 9. storočia bol Na Valách postavený murovaný kostol, čím začal rozkvet staroměstskej akropoly, ktorá dosiahla v nasledujúcich desaťročiach svoj vrchol[2]. Založením ďalších sídlisk v tesnej blízkosti vznikol rozsiahly opevnený útvar mestského typu, dnes označovaný termínom „aglomerácia“, na vtedajšie pomery s mimoriadnou koncentráciou obyvateľstva. Tu postupne vzniklo centrálne pohrebisko, čím zaniklo prvotné hradisko a časť obyvateľov sa presunula do susedných lokalít. Aglomerácia sa skladala z účelových areálov, zameraných na remeselnú výrobu (mocenský areál Na Dědině, výrobné areály Na kostelíku, U Víta, Na Špitálkách a Nad Haltýři, tržný areál Salaška, centrálna nekropola Na Valách, sídelné okrsky Za Zahradou, Na Špitálkách a Rybárny, centrálny cirkevný areál Sady a i.). Aglomeráciu chránilo niekoľko druhov opevnení.

Poveľkomoravská dobaUpraviť

Po oslabení postavenia a postupnom zániku Veľkomoravskej ríše stratila aglomerácia svoje mocenské postavenie, čoho dôsledkom sa hradisko premenilo na trhovú osadu s názvom Veligrad (villa Veligrad). Čiastočný vzostup osady nastal až začiatkom 13. storočia (v roku 1205), kedy moravský markgróf Vladislav Jindřich založil v blízkosti Veligradu cisterciánsky kláštor. Přemysl Otakar II. založil v roku 1257 Nové Město, od 14. storočia známeho ako Hradiště, od 17. storočia Uherské Hradiště. Veligrad sa naposledy spomína v listine českého kráľa Jána Luxemburského z 2. marca 1315, po tomto dátume sa osada spomína už len ako Staré Město.

Úpadok mesta v dôsledku husitských vojen v polovici 15. storočia spôsobil zástavu Starého Města susednému Uherskému Hradišťu a v 16. storočí sa stalo jeho majetkom. Od polovice 19. storočia sa zmenil poľnohospodársky charakter obce, keď v roku 1841 bola vybudovaná a spojazdnená Severná železnica cisára Ferdinanda, ktorá spojila Staré Město s Viedňou a priemyselnými oblasťami na severe Moravy a v Sliezsku. V roku 1868 tu bol založený cukrovar a výstavba ďalších priemyselných podnikov spôsobila rozvoj pôvodne čisto poľnohospodárskej oblasti.

V roku 1990 sa na základe referenda Staré Město osamostatnilo od Uherského Hradišťa a v roku 1997 bolo povýšené na mesto. V tom istom roku zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá zničila 93 domov, no zároveň tak umožnila archeologický prieskum lokality.

Archeologické výskumyUpraviť

Veľkomoravská aglomerácia, pokrývajúca lokality Starého Města, Uherského Hradišťa a ich širšieho okolia vzbudzuje trvalý záujem archeológov už od polovice 19. storočia. Prvé archeologické výkopy v Starom Měste uskutočnili v 70. a 80. rokoch 19. storočia archeológ Julius Jeroným Christin, František Přikryl, Julius Vychodil, Jan Nevěřil, Arnošt Matzenauer, Josef Homola, F. Koželuh a František Myklík, ktorých nálezy zaujali popredného archeológa Inocenca Ladislava Červinku. K ďalším bádateľom patrili Ignác Tkáč, Martin Kříž a Bartoloměj Hanák.

V druhej etape archeologického bádania tu pracovali amatérsky archeológ Antonín Zelnitius, následne aj významný slavista a univerzitný profesor Lubor Niederle, Karel Buchtel, Jaroslav Böhm a napokon aj americkí bádatelia V. J. Feroks a R. V. Ehrich.

Tretia etapa archeologického výskumu sa začala v roku 1948 pod vedením V. Hrubého, ktorý v lokalite Na Valách už po roku objavil významnú stavbu - sálový kostol s podkovitou apsidou, ktorá sa stala prvou stavbou svojho druhu z doby Veľkej Moravy na Morave. Posledné výskumy sú spojené s menom Luďka Galušku. V priestore veľkomoravskej aglomerácie boli odkryté základy murovaných kostolov v lokalitách Na Dědině, Na Valách, Špitálky u Christinova valu, Na Kostelíku (U Víta), na ostrove sv. Jiří a v Sadoch.

Okrem stavieb sa tu našlo množstvo typických veľkomoravských zlatých, strieborných či bronzových šperkov (náušnice, záušnice, prstene, náhrdelníky, gombíky, rolničky, nákončia a i.), zbraní (sekery, meče, nože, hroty oštepov), ostrohov, náradia (dláta, zlomky vrtákov, píly, rydlá), poľnohospodárskych nástrojov, keramiky, nádob (hrnce, hrnčeky, džbány, čutory, amfory, vedierka, pokrievky), taviacich i pekárskych pecí a iných artefaktov (hrivny a tzv. lupy, olovené krížiky s obrazom ukrižovaného, strmeň, plaketa, britvy, ocieľky, kliešte, kľúče, podkovy, ihly, ihlice, šidlá, klince, okovy, kovania, píšťalky, kresadlá, príbor, nožnice, hladidla, rukoväte, hrebene, gombíky, korálky, zvyšky plátna a koží, tehly, dlabané člny a iné).

ObyvateľstvoUpraviť

1. januára 2012 tu žilo 6 838 obyvateľov, z toho 3 326 mužov a 3 512 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,5 roka (muži 40,3 roka, ženy 42,6 roka).

ŠportUpraviť

Kedysi tu pôsobil klub SK Staré Město (dnes 1. FC Slovácko).

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť