Starý most (Bratislava)

most cez Dunaj v Bratislave

Starý most (do roku 1990 nazývaný Bratislavský most alebo Most Františka Jozefa) je most cez Dunaj v Bratislave. Pôvodný Bratislavský most bol v roku 1945 zhodený nacistickým nemeckým vojskom, a nasledovne, na rozkaz Maršála Koňeva bol znovu postavený inžiniermi červenej armády v spolupráci s Priemyselným podnikom Československej republiky. Na jeho stavbe sa denne podieľalo približne sto pracovníkov. Nová výstavba sa skončila v roku 1946.

Starý most
most
Starý most po rekonštrukcii
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré mesto
Súradnice 48°08′17″S 17°07′02″V / 48,1381°S 17,1173°V / 48.1381; 17.1173
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pilier Starého mosta
Demontáž posledného mostného pola Starého mosta (29.4.2014)

V roku 2014 (29.4.2014) sa začala jeho rekonštrukcia a v januári 2016 sa uskutočnila kolaudácia jeho novej podoby. Rekonštrukcia pozostávala zo zloženia a demontáže jeho vrchnej časti ktorá sa dodnes používa na iných mostoch, a nasledovného postavenia novej hornej časti, na pôvodných pilieroch.

Staršie názvy upraviť

Pôvodný názov: Most Františka Jozefa / (nem.) Franz-Josephs-Brücke / (maď.) Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne: Štefánikov most, po druhej svetovej vojne: Most Červenej armády.

Dopravné spojenie upraviť

1889 – 1945: Most Františka Jozefa, Štefánikov most upraviť

Odhliadnuc od krátkodobo existujúceho mosta v 15. storočí bol prvým mostom v Bratislave pontónový most Karolíny Augusty, ktorý bol postavený roku 1825 a nachádzal sa na dnešnom Námestí Ľ. Štúra oproti kaviarni Berlinka. Postavili ho potom, ako rôzne drevené mosty neodolali neustálym škodám spôsobeným plávajúcim ľadom. Tento pontónový most vydržal do roku 1891.

Nový most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, atď. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Nachádzal sa na železničnej trati Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. V čase prvej česko-slovenskej republiky sa volal Štefánikov most a viedla cezeň železničná trať cez Wolfsthal do Viedne (tzv. Viedenská električka), ktorej koľaje boli usadené na cestnej časti mosta a v centre zdieľala trate s bratislavskými mestskými električkami.

Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený.

1945 – 2013: Most Červenej armády, Starý most upraviť

Po oslobodení Bratislavy vojskami 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci v priebehu pol roka most, ktorý bol uvedený do prevádzky začiatkom roku 1946 a dostal pomenovanie Most Červenej armády. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, keďže mu predpovedali životnosť 15 rokov, používal sa tento most až do 2. decembra 2013. Na cestnej časti mosta boli počas výstavby uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom pri Sade Janka Kráľa a budovy Divadla Aréna. Po tejto obnovenej trati začala premávať električka až od roku 1951 a plánovalo sa trať predĺžiť až do centra vtedajšej Starej Petržalky, z plánov však nakoniec zišlo a električka premávala po Sad Janka Kráľa až do zastavenia premávky v roku 1961, z dôvodu pomaly sa zhoršujúceho stavu mosta, uplynutia jeho 15-ročnej lehoty, obmedzenia premávky vozidiel s hmotnosťou nad 12 ton a postupného zahusťovania dopravy na dovtedy jedinom dunajskom moste na území vtedajšieho Česko-Slovenska. Zrušenie električky malo byť iba dočasné, avšak doprava sa nakoniec neobnovila. Električkové koľaje boli odstránené z vozovky až na jar 1968, keď sa začala prvá výrazná oprava mosta. Električkovú trať na petržalskej strane iba zaliali vrstvou cestného asfaltu. Status jediného dunajského mosta platil až do roku 1972, keď bol uvedený do prevádzky Most SNP.

 
Demontáž mosta

Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mosta slúžila až do roku 1983, keď boli vlaky presmerované na Prístavný most. Pri rekonštrukcii mosta v roku 1984 bola postupne odstránená železničná trať najprv na petržalskej strane, avšak na moste bola zachovaná kvôli pôvodne plánovanej rýchlodráhe, ktorá mala pokračovať po pôvodnej železničnej trati po vtedy zrušenú vlakovú stanicu Bratislava-Nivy. Pri rekonštrukcií mosta sa na cestnej časti vymenila pôvodná mostovka za betónovú a vymenili sa pôvodné mostné polia na staromestskej a petržalskej strane z roku 1890 za nové. V 80. rokoch postupne odstránili na staromestskej strane zvyšnú časť trate od mosta až po miesto bývalej stanice Bratislava-Nivy. Po politickom prevrate v novembri 1989 bol most v roku 1990 premenovaný na súčasný názov – Starý most.

V priebehu nasledujúcich rokov bol most priebežne udržiavaný vo využívateľnom stave, ale výmena pôvodnej mostovky v roku 1984 za novú betónovú sa stala pre most osudným, keďže pod náporom hustej dopravy začal výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bol uzavretý pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od 15. mája 2010 sa most pre kritický stav uzavrel aj pre MHD a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých bola vykonaná sanácia mostných pilierov a bola odstránená betónová mostovka z roku 1984 vážiaca 28 ton. V roku 2011 bola vzhľadom na odľahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia čast mosta pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, v dôsledku čoho bol most 2. decembra 2013 uzatvorený pre všetku dopravu.

Pred prestavbou v roku 2016 most pozostával zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Bol dlhý 460 m. Bol na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračovala na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Po jeho demontáži bol na jeho mieste vybudovaný nový most, ktorý využíva niektoré z pilierov Starého mosta, ktoré sú však nadstavené. Nový most slúži električkovej, cyklistickej a pešej doprave.

2014 – 2016: Prestavba upraviť

2. decembra 2013 o 8.15 sa most pre verejnosť definitívne uzavrel a započala sa demontáž mosta a dvoch pôvodných pilierov, ako aj výstavba nového piliera. Pôvodný termín ukončenia demontáže, naplánovaný na jar 2014, nebol splnený, keďže na dne Dunaja sa našli objekty, ktoré boli predbežne vyhodnotené ako munícia. V záujme bezpečnosti si preto hlavné mesto objednalo podrobnejší sonarový prieskum dna rieky v oblasti pilierov Starého mosta. Ten však odhalil, že kovové objekty nie sú nevybuchnutými mínami, a tak sa na demontáži mohlo pokračovať. Pôvodný plán sa však neúnosne natiahol a s búraním dvoch pilierov sa začalo až v septembri 2014. Táto skutočnosť čelila obrovskej kritike verejnosti, podľa ktorej došlo k výraznému časovému sklzu, ktorý mohol ohroziť plánované dokončenie stavby mosta a spojazdnenia trate do Petržalky v stanovenom termíne. Koncom januára 2015 stavba meškala už 10 týždňov, a tak mestu hrozilo, že 70-miliónové náklady bude musieť hradiť samo. 85 % rozpočtu pochádzalo z Kohézneho fondu Európskej únie.[5]

S vysúvaním novej konštrukcie mosta sa začalo v marci 2015 z petržalskej strany a most súbežne dostával aj šedo-zelený náter. Predbežný plán dokončenia mosta bol plánovaný na október 2015. Nový most slúži električkovej doprave a v prípade potreby ho môžu využiť aj záchranné zložky. Električková trať je na súčasnú sieť napojená na Šafárikovom námestí (zároveň je zdvojkoľajnená existujúca trať na Štúrovej), na petržalskej strane je vedená v prvej etape po Jantárovú cestu, neskôr sa plánuje predĺženie do Janíkovho dvora na juhu Petržalky. Električková trať je vybudovaná ako tram-train s dvomi rozchodmi a v budúcnosti by mala umožniť podľa potreby aj prevádzku duálnych vozidiel, ktoré by mohli prechádzať z električkovej siete na železničnú a naopak.

Oficiálne práce na moste sa skončili už 15. decembra 2015, ale na moste sa pracovalo ešte aj potom. Práce na viac než stovke objektov mali byť podľa mesta ukončené 21. januára 2016. Do toho dňa sa začala kolaudácia a uskutočnila sa dynamická skúška mosta.[6] V polovici februára prešla v rámci kolaudácie mostom prvá električka.[7] Most bol otvorený pre verejnosť 19. mája 2016. Sprístupnený bol však zatiaľ iba pre pešiu a cyklistickú dopravu. Električky začali premávať po Starom moste 8. júla 2016.

2016 – súčasnosť upraviť

Od 1. septembra 2021 premáva po moste aj prípadná náhradná autobusová linka   v prípade výluky električiek a od 26. marca 2022 aj nočná autobusová linka  .[8][9] Do budúcnosti sa uvažuje aj o linke  , ktorá po uzavretí mosta premáva do Petržalky po Moste Apollo a do Starého Mesta po Moste SNP.[10]

Referencie upraviť

  1. Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  2. Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2022-04-08].
  3. Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  4. Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  5. Bratislava má problém. Stavba Starého mosta mešká, EÚ ho nemusí preplatiť [online]. Perex, 27.01.2015, [cit. 2015-01-29]. Dostupné online.
  6. KONÍK, Juraj. Ľudí na Starý most ešte nepustia, musia počkať na kolaudáciu [online]. N Press, 2016-01-19, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.
  7. DUGOVIČ, Matej. Starým mostom už prešla električka, jazdiť tam bude možno až v lete [online]. N Press, 2016-02-16, [cit. 2016-02-28]. Dostupné online.
  8. Dopravný podnik Bratislava plánuje využiť. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-16. Dostupné online [cit. 2021-08-16]. ISSN 1339-844X.
  9. Zmeny v organizácii MHD (od 26.3.2022). imhd.sk (Bratislava: mhd.sk), 2022-03-11. Dostupné online [cit. 2023-04-13].
  10. https://imhd.sk/ba/doc/sk/20738/Po-Starom-moste-bud%C3%BA-prem%C3%A1va%C5%A5-aj-autobusy-n%C3%A1hradnej-dopravy

Literatúra upraviť

  • BEŇOVÁ, Jana. Flanérova košeľa : 8½ bratislavských ulíc. 1. vyd. Bratislava : OZ Brak, 2020. 335 s. ISBN 978-80-89921-32-4. Kapitola Starý most a Jantárová cesta, s. 173 – 201.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť