Strážov (vrch)

vrch na Slovensku

Strážov (1 213,3 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Leží približne 15 km východne od Ilavy.[3]

Strážov
vrch
Pohľad na zasnežený Strážov z obce Zliechov
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Trenčiansky
Okresy Žilina, Ilava, Považská Bystrica
Obce Čičmany, Zliechov, Pružina
Časť Strážov
Pohorie Strážovské vrchy
Podcelok Zliechovská hornatina
Povodia Váh, Nitra
Nadmorská výška 1 213,3 m n. m.
Súradnice 48°57′18″S 18°27′47″V / 48,9549°S 18,463°V / 48.9549; 18.463
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z obce Zliechov
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Strážov (peak in Strážovské vrchy)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a jej časti Strážov.[4] Vrchol leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina a Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Čičmany a Zliechov.[5] Severná časť vrchu zasahuje na územie obce Pružina v okrese Považská Bystrica. Celý masív leží v CHKO Strážovské vrchy a v národnej prírodnej rezervácii Strážov.[3]

Opis upraviť

Dominantný vrch leží v najvyššej časti pohoria. Severovýchodným smerom vedie horský chrbát, v ktorom sa nachádza 1 068 m n. m. vysoký Čierny vrch, severne leží Sokolie s výškou 1 032 m n. m. Vrcholové časti Strážova sú bralnaté a umožňujú tak kruhový výhľad. Západnú časť odvodňujú prítoky Podhradského potoka, smerujúceho do Váhu, východné svahy v lokalite Zákľuka sú pramennou oblasťou Rajčanky a severnú časť odvodňuje Strážovský potok, ktorý ústi do riečky Pružinka. Z južného úpätia prúdi voda potokom Jasenina do rieky Nitra.[3]

Geológia upraviť

Strážov je tvorený rozsiahlymi príkrovovými telesami hronika ležiacimi na fatriku. Oblasť je tvorená hrubými vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov. V oblasti Strážova bol dávnejšie vyčlenený samostatný strážovský príkrov. Nové výskumy naznačujú že vrchol Strážova je súčasťou príkrovu Ostrej Malenice.[6]

Výhľady upraviť

Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec, ojedinele však i Kysucké Beskydy, Babiu horu či Ostredok.[7]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 55.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
  6. Hraško, Ľ., Kováčik, M. (eds.), Olšavský, M., Sentpetery, M., Pelech, O., Laurinc, D., Maglay, J., Németh, Z., Kronome, B., Nagy, A., Kováčik, M., Vlačiky, M. a Dananaj, I., 2021: Geologická mapa Strážovských vrchov (východná časť). ŠGÚDŠ, Bratislava.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť