Strana ľavého stredu

Strana ľavého stredu (aj Ľavicovo-stredná strana, Ľavý stred, alebo Stredoľavá strana, maď. Balközép Párt) bola politická strana v Uhorsku, ktorá vznikla z členov bývalej Rezolučnej strany. Obe strany viedol Koloman Tisa a boli programovo totožné. Hlavným cieľom strany bolo dosiahnuť politickými prostriedkami úplnú nezávislosť Uhorska.

Strana ľavého stredu
Základné informácie
Založenie1865
Rozpustenie1875
PredsedaKoloman Tisa

História strany upraviť

 
Koloman Tisa v roku 1865

V roku 1865 bolo Rakúsko v dôsledku neustálych vojenských neúspechov nútené opäť zvolať rokovanie uhorského snemu, ktorý bol rozpustený v roku 1861, aby sa predišlo ďalšej revolúcii.

Pri tejto príležitosti došlo k znovuobnoveniu činnosti strany prívržencov politiky 1848 roku, ktorej radikálne krídlo, tzv, Krajná ľavica kandidovala ako samostatná strana (rovnako ako v roku 1861).

Strana vedená Kolomanom Tisom po voľbách v roku 1865 prešla do opozície, takže v rokovaniach o novom štátoprávnom usporiadaní, ktoré vyústilo do rakúsko-uhorského vyrovnania zohrala vedľajšiu úlohu.

Neustále vnútorné napätia oslabovali Stranu ľavého stredu, najmä z dôvodu činnosti radikálnej frakcie, tzv. Krajnej ľavice, ktorá v rokoch 1861 a 1865 kandidovala ako samostatná strana. Až v roku 1868 sa jej predstavitelia rozhodli definitívne zo strany vystúpiť a vytvoriť novú stranu - Krajinskú osemaštyridsiatnickú stranu (maď. Országos 1848-as Párt).

Rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867) znamenalo pre stranu zásadný zlom, keďže podľa nového programu to znamenalo aj ustanovenie Uhorska ako "slobodnej a nezávislej, žiadnemu inému národu či štátu nepodriadenej krajiny." Hlavným cieľom sa stalo obraňovať túto nezávislosť. Ďalšími cieľmi bolo obnoviť územnú celistvosť krajiny (vyrovnaním sa s Chorvátskom), udržanie samosprávy žúp, rozšíriť slobodu tlače a zhromažďovania, dôraz na školstvo a vzdelanie, rozvoj dopravy a priemyslu a ustanovenie skutočnej uhorskej armády.[1]

Nový program znamenal približovanie sa k vládnucej Deákovej strane, s čím nesúhlasili mnohí straníci, ktorí ju v nasledujúcich rokoch priebežne opúšťali. Napr. spomínaná Krajná ľavica, tzv. Principiálny ľavý stred (maď. Elvhű Balközép), alebo skupina okolo Kolomana Gici, ktorí založili Stranu stredu.

Strana ľavého stredu nakoniec toto približovanie zavŕšila aj formálne v roku 1875, keď sa zlúčila s Deákovou stranou a spolu vytvorili Liberálnu stranu, ktorá bola schopná vládnuť v Uhorsku až do roku 1905 . Jej predsedom sa stal Koloman Tisa, ktorý v októbri 1875 bol vymenovaný za premiéra a novým predsedom Liberálnej strany sa stal Štefan Gorove.

Na území terajšieho Slovenska mala strana len malú podporu- jej kandidáti získavali iba 7 až 10% mandátov. K politike strany sa zo slovenských organizácií hlásila Stará škola slovenská, ktorej jediný poslanec zvolený do uhorského snemu (v rokoch 1869-72) Viliam Pauliny-Tóth bol členom jej poslaneckého klubu.

Výsledky volieb do uhorského snemu upraviť

Voľby Počet mandátov Pomer mandátov Parlamentná úloha
1865* 100 23 % opozícia
1869 116 30 % opozícia
1872 116 27,17 % opozícia

* Poznámka: Hoci bolo v tom čase ešte oficiálne súčasťou strany, radikálne krídlo kandidovalo vo voľbách samostatne pod názvom Krajná ľavica a získalo 20 mandátov.

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Balközép Párt na maďarskej Wikipédii.

  1. ED. LIPTÁK, Ľubomír. Politické strany na Slovensku 1860 - 1989. Bratislava : Archa, 1992. ISBN 8071150294 Chybné ISBN. S. 65,67.