Strečniansky tunel je súbor troch železničných tunelov medzi Strečnom a Vrútkami na trati Žilina – Košice.[1]

Strečniansky tunel
(Strečno I., II. a III.)
železničný tunel
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Trať Žilina – Košice
Prechod cez Strečniansku úžinu
Nadmorská výška 380 m n. m.
Súradnice 49°10′01″S 18°52′39″V / 49,1669°S 18,8776°V / 49.1669; 18.8776
Tunel I. 318 m
 - Tunel II. 593 m
 - Tunel III. 546 m
Počet tubusov 2 + 1
Začiatok výstavby 1870
 - Otvorenie III. 8. december 1871
 - Otvorenie I. a II. 1939
Správca ŽSR
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha tunela v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Názov Dĺžka Otvorenie Poloha
Strečno I 318 m 1939 49°9′36.24″S 18°53′6.21″V / 49,1600667°S 18,8850583°V / 49.1600667; 18.8850583
Strečno II 593 m 1939 49°10′11.08″S 18°52′36.43″V / 49,1697444°S 18,8767861°V / 49.1697444; 18.8767861
Strečno III 524/546 m 1871 49°10′11.13″S 18°52′32.88″V / 49,1697583°S 18,8758000°V / 49.1697583; 18.8758000

História

upraviť
Strečno III (Starý Strečniansky tunel)

Rakúsko-Uhorsko veľmi rýchlo poznalo význam železnice pre rozvoj krajiny, preto malo veľký záujem o budovanie dôležitých dopravných trás. Bankrot monarchie výstavbu zastavil, no vďaka prísunu súkromného kapitálu sa postupne rozvoj siete rozbehol. Kľúčovou traťou pre územie Slovenska bola Košicko-bohumínska železnica, ktorá viedla údolím Kysuce, Váhu a Hornádu. Náročný horský terén s úzkymi údoliami si vyžiadal výstavbu 5 tunelov, medzi ktorými bol aj Strečniansky (dnes Strečno III.) s dĺžkou 524 metrov, ktorý prekonával masív Baniska. Zdvojkoľajnenie trate si pred II. svetovou vojnou vyžiadalo predĺženie tunela III, úpravu trasy a vybudovanie dvoch nových tunelov.[2]

Pre skapacitnenie trate bolo realizované jej zdvojkoľajnenie a práve tunely boli problematickým miestom. Zúžený priestor Strečnianskej úžiny, ktorou okrem železničnej trate a cesty viedlo koryto Váhu, limitoval možnosti výstavby. Pôvodný tunel bol dlhý 524 metrov, no pri jeho východnom portáli bolo úrovňové priecestie, komplikujúce tak železničnú, ako aj cestnú dopravu. Preto bolo vybudované premostenie, čím sa starý tunel predĺžil o ďalších 22 metrov.[3]

Strečno II

Druhý tunel bol vybudovaný ako jednokoľajný tunel počas zdvojkoľajňovania trate v rokoch 1937 – 1939. Má dĺžku 593 metrov, nachádza sa 20 až 80 metrov severne od tunela Strečno III a vedie popod vrch Banisko.[4] Od žilinskej strany sa pred vjazdom do tunela II aj III nachádza most ponad Váh.

Strečno I

Dvojkoľajný tunel Strečno I prechádza pod Košariskami a má dĺžku 318 metrov. Bol vybudovaný počas budovania druhej koľaje v rokoch 1937 – 1939 z dôvodu narovnania trasy.[5]

Poškodenie tunelov

upraviť

Počas II. svetovej vojny bol priestor Strečnianskej úžiny dôležitým strategickým miestom. Počas povstania i koncom vojny prebiehali v okolí silné boje a železničná trať bola opakovane poškodená. Pokým povstalci tunely zatarasili vlakmi, pričom poškodili najmä koľaje, ustupujúci Nacisti značne poškodili tunely i mosty ponad Váh. Oprava strategickej trate začala hneď po skončení vojny a v plnom rozsahu bola doprava obnovená až v roku 1946.

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Tunely na koľajových tratiach na Slovensku [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
  2. Tunely na trati Košice - Žilina [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
  3. Starý Strečniansky tunel (dnes Strečno III) [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
  4. Strečno II [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.
  5. Strečno I [online]. rail.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online.