Streľba v Bratislave (1919)

Streľba v Bratislave (Krvavá streda) bola vyústením zrážok medzi nemeckým a maďarským obyvateľstvom Bratislavy a česko-slovenskými legionármi v ranej etape formovania česko-slovenského štátu.

V tom čase boli Slováci v meste menšinou a k ČSR bolo pripojené, aby boli zabezpečené jeho hospodárske záujmy. 3. februára 1919, deň pred príchodom vlády Vavra Šrobára, vypukol v Bratislave rozsiahly štrajk poštárov a železničiarov, ku ktorému sa neskôr pripojili aj zamestnanci elektrární aj iných závodov.[1] Štrajk začal kvôli sociálnym požiadavkám, bol však rýchlo spolitizovaný a spojený s požiadavkami národnostného charakteru. 12. februára sa štrajk rozšíril do Nitry, Nových Zámkov, Komárna, Lučenca a Zvolena. Ochromenie zásobovania a infraštruktúry malo podnietiť nepokoje proti formujúcemu sa štátu a zlikvidovať ho už v jeho zárodku. Protesty vyvrcholili 12. februára 1919, keď sa maďarskí nacionalisti pokúsili ovládnuť zhromaždenie zvolané Robotníckou radou. Okrem národnostných prejavov - vyvesovanie maďarských zástav a vyhlásenia o skorom znovuobsadení mesta maďarskou armádou, sprevádzala protesty streľba z oblokov a dav aktívne napadol legionárov kameňmi. Napadol aj talianskeho veliteľa posádky Riccardo Bareccu načo vypukol chaos a legionári rozohnali dav streľbou. Po streľbe zostalo na mieste 6 mŕtvych a 13 ťažko ranených, z ktorých traja na zranenia neskôr podľahli.[2] Tragédiu pripomína hrob na cintoríne v Slávičom údolí.

Zoznam obetí upraviť

  • Karol Albrecht (†21)
  • František Heringes (†37)
  • Karol Hubert (†14)
  • Juraj Kováts (†28)
  • Viliam Kubesch (†17)
  • Gustáv Luntzer (†19)
  • Angela Soósová (†37)
  • Jozef Skoda
  • Július Záborszký (†37)

Referencie upraviť

Zdroje upraviť

Súradnice: 48°08′38″S 17°06′35″V / 48,143919°S 17,109661°V / 48.143919; 17.109661