Stredoveký realizmus
Stredoveký realizmus je smer v stredovekej scholastike, podľa ktorého všeobecné pojmy (univerzálie) reálne existujú.
Stredoveký realizmus nadväzoval na Platonovu koncepciu vzťahu pojmov a sveta, všeobecného a jednotlivého. Najvýznamnejší predstavitelia: Anselm z Canterbury, Viliam zo Champeaux, Tomáš Akvinský.[1]
Krajný stredoveký realizmus upraviť
Je stredoveká koncepcia spôsobu existencie univerzálií, podľa ktorej sú to všeobecné entity, ktoré sú odlišné a existujúce nezávisle od jednotlivín. Predstaviteľom krajného/radikálneho stredovekého realizmu je napríklad Ján Scotus Eriugena.[2]
Umiernený stredoveký realizmus upraviť
Je filozofický smer. Ide o pozícia v spore o univerzálie, ktorú reprezentoval napr. Tomáš Akvinský. Umiernený realizmus uznáva popri jestvovaní univerzálií mimo alebo pred vecami aj jestvovanie univerzálií vo veciach (universalia in rebus).[3]