Stročín

obec na Slovensku v okrese Svidník

Stročín je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Stročín
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 49°15′55″S 21°35′48″V / 49,2654°S 21,5966°V / 49.2654; 21.5966
Rozloha 8,66 km² (866 ha) [1]
Obyvateľstvo 568 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 65,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Stanislav Potoma[3] (SMER-SD)
PSČ 08901 (pošta Svidník)
ŠÚJ 527831
EČV (do r. 2022) SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stročín
Webová stránka: obecstrocin.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Stročín leží v Nízkych Beskydách v doline Ondavy. Povrch západnej časti chotára je rovinatý, na východe mierne zvlnený. Ondava vytvára v severnej časti úzku prelomovú dolinu. Západná časť chotára je odlesnená, les s porastom buka a hrabu je vo východnej časti.

Nadmorská výška v strede obce je 213 m, v chotári od 200 do 358 m.

Chotár obce zaoberá plochu 866 ha.

Symboly obce

upraviť

V striebornom štíte je zelený trojlístok so zlatými žilkami v strednom lístku. Erb bol vytvorený na základe odtlačku pečatidla obce z roku 1900. Jeho autormi sú León Sokolovský, Sergej Pančák a Peter Kónya. Erb bol prijatý na rokovaní obecného zastupiteľstva 13. septembra 1996 a je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod p. č. S-121/1996.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe zelená, žltá, zelená a biela. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Prvé písomné správy o obci Stročín pochádzajú z roku 1317, kde v historických dokumentoch je uvádzaný pod názvom Strachyna, v roku 1414 ho môžeme zaregistrovať pod názvom Oostrachina, v roku 1427 Struchina, roku 1618 Sztrocsin.

  • 1773 Sztrocsin, Strocžin,
  • 1786 Strocschin,
  • 1808 Sztrocsin, Stročín,
  • 1863 Sztrocsin,
  • 1873 – 1902 Szorocsin,
  • 1907 – 1913 Szorocsány,
  • 1920 – Stročín až do súčasnosti.

Je viac ako pravdepodobne, že pred rokom 1235 existovala dedina Stročín, ktorá vznikla koncom 12. storočia a je najstarším sídliskom na území hornej Ondavy. Územie obce s okolím patrilo feudálom Abovcom. Súčasťou jej územia bolo rovnomenné panstvo, ktoré siahalo až po riečku Chotčianku, ktorá je už v stropkovskom okrese. Bola to najsevernejšia obec niekdajšieho kráľovského komitátu Zemplín (Strachynna – Stratená – Soročyn – Stročín) a vznikla na zvykovom práve. Asi v polovici 13. storočia (v roku 1269) sa Stročín aj s jeho chotárom, dostal do závislosti dediny a majetku Smilno, ktorá dnes je v Bardejovskom okrese.

V roku 1317 skonfiškoval uhorský kráľ Karol Róbert majetky neverného feudála Petra Peteňa, ktorému patrilo aj územie Stročína a daroval ich magistrovi Mikčovi, synovi Machala, comesovi a kastelánovi na hrade Šariš. Obec v ktorej sa vyberalo myto je v roku 1317 už uvádzaná ako majetok magistra Mikča. V 13.–14. storočí bola významným strediskom panstva Stročín s trhom. Patrili k nemu obce Dubová, Duplín, Bokša, Chotča, Tisinec, Nižný Orlík a Svidník. Roku 1379 obce i panstvo získali Cudarovci a pričlenili ich k panstvu Makovica. Koncom 15. storočia existovali fara v Stročíne. Severná časť okresu, patriaca do Šarišskej stolice, bola územnosprávne spojená s makovickým panstvom.

Roku 1427 mal Stročín 48 port, v roku 1787 53 domov a 386 obyvateľov, roku 1828 mal Stročín 68 domov a 514 obyvateľov. V roku 1940 obec mala 63 domov a 384 obyvateľov. Začiatkom 17. storočia bola tu v prevádzke píla.

V 19. storočí patrili majetky Holländerovcom. Obyvateľstvo sa zaoberali chovom dobytka, povozníctvom a chodili na sezónne práce.

Obec bola pri prvej svetovej vojne v roku 1914-1915 a druhej svetovej vojne 1944 poškodená.

Za prvej ČSR si obyvatelia popri poľnohospodárstve vypomáhali prácou v lesoch. Jednotne roľnícke družstvo bolo založené v roku 1958 a v roku 1964 bolo zlúčené s JRD Nová Polianka.

Obec v histórii bola súčasťou Šarišskej župy a patrila do okresu Svidník. Po vzniku ČSR patrila do Prešovského kraja až do roku 1960. Po novom územnosprávnom členení v roku 1960 bola súčasťou Východoslovenského kraja a patrila do okresu Bardejov. Od roku 1968 znovu patrí do okresu Svidník. Je to historický najstaršia obec v okrese Svidník.

Obyvateľstvo

upraviť

Obec v roku 1869 mala 377 obyvateľov, v roku 1880 – 299, obyvateľov, v roku 1890 – 401 obyvateľov, 1900 – 324, v roku 1910 – 334 obyvateľov, v roku 1921 – 328 obyvateľov, v roku 1930 – 342 obyvateľov, v roku 1940 – 384 obyvateľov, v roku 1948 – 353 obyvateľov, 1961 – 424 obyvateľov, 1970 – 399 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice 15. storočia.[4] Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1443. Úpravami prešiel v roku 1700 a pred rokom 1818. Bol poškodený počas prvej svetovej vojny a obnovený v roku 1922. V tomto období bol rozšírený západným smerom a bola pristavaná veža. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Na južnej fasáde je prezentovaný zamurovaný kamenný gotický portál s profiláciou ukončený lomeným oblúkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, zo začiatu 20. storočia.[5] Úpravami prešiel v roku 1992 a obnovený bol v roku 2007. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená priebežnýmmi lizénami a ukončená korunnou rímsou a barokovou helmicou s laternou.[6]

Osobnosti obce

upraviť

Rodáci

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Stročín - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stročín

Externé odkazy

upraviť