Suňogovci

uhorský šľachtický rod

Suňogovci (základný tvar Suňog, historické slovenské písanie Suneg, Sunek, po maďarsky Szunyogh) bol uhorský šľachtický rod. Delil sa na vetvu budatínsku, ktorej členovia sa zaradili do magnátskeho stavu a získali tituly barón a neskôr gróf, a vetvu jasenickú, ktorej členovia patrili k zemanom.

Suňogovci

erb rodu Suňogovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulypodžupan, slúžny, prísažný

Suňogovci pochádzali z Abova. Abovský podžupan Mikuláš Suňog získal v roku 1394 za 50 mariek považskú obec Jasenica. Jeho syn Matej bol v roku 1458 zapísaný ako kráľovský človek hradu Bystrica, v roku 1462 Košece, v roku 1472 sa uvádza ako sused obce Ladce. Matej mal synov Gašpara a Bartolomeja, ktorí v roku 1487 získali od kráľa Mateja Visolaje a Sverepec.

Magnátska vetva upraviť

Matejov syn Gašpar založil magnátsku vetvu rodu. Sobášom s vdovou po Rafaelovi z Hatnej získal časť budatínskeho panstva. Hlavným sídlom tejto vetvy sa stal Budatínsky hrad, neskôr si postavili aj kaštieľ v Radoli. Gašparovi vnuci Ján a Juraj boli v roku 1588 povýšení na barónov. Obe vetvy neskôr získali aj povýšenie do grófskeho stavu, no Jurajova vetva vymrela už v roku 1727. Posledným mužským potomkom bol Ján Nepomuk z Jánovej vetvy, ktorý v roku 1798 zomrel a zanechal len jednu dcéru Jozefu. Jej manželom sa stal Anton Čáki a budatínske panstvo týmto sobášom prešlo do majetku Čákiovcov.

Zemianska vetva upraviť

Bartolomej (syn Mateja a brat Gašpara) založil zemiansku vetvu, ktorej sídlom bol kaštieľ v Jasenici a kaštieľ v Divinke. Táto zemianska vetva žila v Divinke a v Jasenici ešte v prvej tretine 19.storočia, neskôr sa Suňogovci z oboch obcí odsťahovali.

Bartolomejov syn Juraj mal synov Mikuláša a Daniela (spomína sa aj Juraj, ale bez ďalších údajov), čim sa zemiansky rod Suňogovcov rozdelil na dve vetvy. Daniel Suňog dal v roku 1618 postaviť v Jasenici renesančný kaštieľ, ktorý sa stal sídlom rodu. Podľa jeho vzoru vznikol aj kaštieľ v Divinke, prestavaný v roku 1723 Danielovým pravnukom Mikulášom. V jasenickom kaštieli ďalej býval Mikulášov syn Štefan a jeho potomkovia, v Divinke sa usadil ďalší Mikulášov syn František.

Príslušníci zemianskej vetvy Suňogovcov patrili k stredne bohatým šľachticom a často zastávali rôzne funkcie v Trenčianskej stolici – napr. Václav sa v roku 1520 spomína ako slúžny, Juraj v roku 1580 ako prísažný, Daniel bol v rokoch 1614 – 1623 trenčianskym slúžnym, v rovnakej funkcii sa v roku 1783 spomína Michal. Mikuláš Suňog je na nápisovej tabuli kaštieľa v Divinke označený ako „prísediaci najsvätejšieho cisárskeho a kráľovského veličenstva a sedmipanskej stolice“. Jeho dcéra Kristína sa vydala za Mikuláša Jankoviča, ich vnuk Mikuláš Jankovič (Miklós Jankovich) bol známym uhorským zberateľom a historikom. Mikulášov syn Pavol sa v roku 1746 spomína ako vojak, iný Pavol bol v roku 1693 farárom v obci Trstice v Bratislavskej stolici.

Zaujímavosťou je, že Michal Suňog, ktorý zomrel v roku 1813 v Budatíne, bol pochovaný v rodinnej hrobke grófskej vetvy Suňogovcov v Kysuckom Novom Meste.

Galéria upraviť

Zdroje upraviť

  • PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. In: Pindur, D. - Turoci, M.: Šľachta na Kysuciach a jej susedia. Zborník z vedeckej konferencie. Čadca 2012, 38-53.
  • PARÁČOVÁ, Andrea. Suňogovci z Jasenice a Budatína. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 9 – 12. Dostupné online [cit. 2015-12-25].
  • SZUNYOGH. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 241 – 243.
  • www.familysearch.org