Svrčinník

vrch Kremnických vrchov

Svrčinník (1 312,8 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch Kremnických vrchov. Leží nad obcou Dolný Harmanec, približne 12 km severozápadne od Banskej Bystrice.[2] Vrcholom prechádza značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP.

Svrčinník
vrch
Masív Svrčinníka v pozadí
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Turčianske Teplice, Banská Bystrica
Obce Horná Štubňa, Turček, Čremošné, Dolný Harmanec
Pohorie Kremnické vrchy
Podcelok Flochovský chrbát
Povodia Turiec, Hron
Nadmorská výška 1 312,8 m n. m.
Súradnice 48°48′18″S 18°59′30″V / 48,805°S 18,9917°V / 48.805; 18.9917
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Turčeka
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Svrčinník
národná prírodná rezervácia
Región Žilinský
Banskobystrický
Okres Turčianske Teplice
Banská Bystrica
Obec Horná Štubňa, Čremošné,
Turček, Dolný Harmanec, Kordíky
Pohorie Kremnické vrchy
Rozloha 2,2249 km² (222 ha)
Vznik 2001
Správa Štátna ochrana prírody - Správa CHKO Poľana
Kód 1110
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v severnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát.[3] Mohutný vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Na vrchole Svrčinníka sa stretávajú katastrálne územia obcí Horná Štubňa, Turček, Čremošné a Dolný Harmanec.[4] Tvorí spoločný masív s Flochovou, najvyšším vrchom Kremnických vrchov, ktorá je oddelená plytkým sedlom Flochovej.[2]

Lesnatý no na vrchole pomerne plochý masív leží v hlavnom hrebeni pohoria. Susedná, západne situovaná Flochová je vyššia len o 4 metre a oddelená nevýrazným sedlom (1 297 m n. m.).[5] Veľká časť Svrčinníka patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Plošinou na vrchole vedie z rázcestia v sedle Cesta hrdinov SNP do sedla Malý Šturec, odkiaľ je najjednoduchší prístup do tejto časti Kremnických vrchov. Susednými významnými vrchmi sú na západe Flochová (1 317 m n. m.) a Javorová studňa (1 280 m n. m.), na severe Priečny vrch (1 048 m n. m.) a východne ležiaca Tabla (1 178 m n. m.), ktorou pokračuje hlavný hrebeň na Skalku (1 232 m n. m.).[6] Južné svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc rieky Turiec, východné svahy odvodňujú prítoky Harmanca a severné oblasti prítoky Teplice.[2]

Národná prírodná rezervácia

upraviť

Veľká časť vrchu patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, ktorá bola v roku 2001 vyhlásená na ploche 2 224 900 m². Predmetom je ochrana zachovalého komplexu lesných spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. až 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevinovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru, na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny Západných Karpát.[7]

Výhľady

upraviť

Vrcholové partie lesnatého plochého vrchu neposkytujú veľa možností na výhľady. Malé otvorené časti poskytujú ďaleké výhľady najmä východným smerom a z vhodných lokalít je okrem susedných vrchov pohoria pozorovateľná južná časť Veľkej Fatry, západná časť Nízkych Tatier, Poľana i Vepor.[8]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 57.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. TM 132 Kremnické vrchy (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  6. Kremnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  7. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR: Národná prírodná rezervácia Svrčinník [online]. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online. Archivované 2021-10-21 z originálu.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-21]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť