Svrčinovec
Svrčinovec je obec ležiaca v Žilinskom kraji v okrese Čadca.
Svrčinovec | |
obec | |
Centrálna časť obce
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Čadca |
Región | Kysuce |
Vodný tok | Čierňanka |
Nadmorská výška | 440 m n. m. |
Súradnice | 49°28′52″S 18°47′38″V / 49,481111°S 18,793889°V |
Rozloha | 15,74 km² (1 574 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 339 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 212,13 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1658 |
Starosta | Renáta Majchráková[3] (nezávislá) |
PSČ | 023 12 |
ŠÚJ | 509493 |
EČV (do r. 2022) | CA |
Tel. predvoľba | +421-41 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. 858 023 12 Svrčinovec |
E-mailová adresa | obec@svrcinovec.sk |
Telefón | 041/4371 827 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Svrčinovec | |
Webová stránka: svrcinovec.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Svrčinovčan[4]
|
Polohopis
upraviťSvrčinovec leží na severozápade Slovenska v blízkosti trojmedzia Slovenska, Česka a Poľska. Obec leží na rozhraní Západných a Stredných Beskýd, v doline rieky Čierňanky, ktorá oddeľuje tri geomorfologické celky: Jablunkovské medzihorie na severe, Turzovskú vrchovinu (podcelok Predné vrchy) na západe a Kysucké Beskydy (podcelok Javorský Beskyd) na juhovýchode. Tieto pohoria patria do flyšového pásma a vrchy tvorené pieskovcami a ílovcami majú obmedzenú priepustnosť vody, preto sa tu po výdatných dažďoch vyskytujú zosuvy.[5][6] Nadmorská výška centrálnej časti obce je od 430 do 637 m n. m. Najvyšším osídleným územím obce je osada Pod Bučkami.[7] Najvyšším bodom celého katastrálneho územia je Plané s nadmorskou výškou 694 m n. m. v časti Potok na hranici s Čiernym.[8]
Obec susedí na východe s obcou Čierne, na juhu a západe s mestom Čadca (mestské časti Čadečka, Podzávoz a Milošová) a na severe s českou obcou Mosty u Jablunkova.
Časti obce
upraviťOd centra obce sú oddelené miestne časti Závršie, Potok a Zatky (časť obce ležiaca bezprostredne pri štátnej hranici s Českom).[7] V obci sa nachádza aj niekoľko malých osád (tzv. kopaníc), roztrúsených po okolitých vrchoch.
Vodné toky
upraviť- rieka Čierňanka
- Šľahorov potok
Dejiny
upraviťÚzemie dnešného Svrčinovca bolo osídlené počas valašskej kolonizácie koncom 16. storočia pastiermi budatínskeho panstva, územie však patrilo strečnianskemu panstvu. Prvá zmienka sa vyskytuje v súvislosti s hraničným sporom medzi budatínskym panstvom a tešínskym kniežatstvom.[9] Preto sa už v roku 1578 vybudovala murovaná obranná pevnosť Jablunkovské Šance, ktorá dohliadala na bezpečnosť na obchodnej ceste a na presadzovanie záujmov tešínskeho kniežatstva. Zanikla až po ukončení hraničného sporu v roku 1792.[9] Prvá písomná zmienka o Svrčinovci ako o samostatnej obci pochádza z roku 1658. Názov obce je odvodený od hustých smrekových lesov (svrčín), ktoré sa vyskytovali v okolí.[7] Koncom 18. storočia bola týmto územím vytýčená nová trasa obchodnej cesty cez Jablunkovský priesmyk do Sliezska a ďalej k Baltskému moru a cez Zwardoń do Żywca a Krakova.[9] K rozvoju obce prispelo aj sprevádzkovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 a trate do Żywca v roku 1884.
25. novembra 1938 bola severná časť obce spolu s obomi železničnými traťami zabratá Poľskom. Tento stav však trval iba do roku 1939, keď cez túto časť vkročili nemecké vojská na územie Poľska a po jeho kapitulácii bolo územie pripojené k Slovenskému štátu.[10] 1. mája 1945 do obce vkročili sovietske vojská.[11] V roku 1993 sa Svrčinovec stal pohraničnou obcou a bol vybudovaný hraničný priechod.
Politika
upraviťObec je súčasťou Euroregiónu Beskydy[12] a spolu s obcami Čierne a Skalité tvorí mikroregión Kysucký Triangel.[13]
Obecné zastupiteľstvo
upraviťObecné zastupiteľstvo tvoria v období 2018 – 2022 11 poslanci: 5 nezávislí, po 2 za KDH a SNS a po 1 za SMER-SD a SME RODINA – Boris Kollár.[14]
Obyvateľstvo
upraviť31. decembra 2013 tu žilo 3 583 obyvateľov.
|
|
Partnerské obce
upraviťKultúra a zaujímavosti
upraviťStavby
upraviťV obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, postavený počas druhej svetovej vojny v modernistickom štýle a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v miestnej časti Závršie.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťDoprava
upraviťObcou prechádza medzinárodná cesta I. triedy číslo 11 od hraničného priechodu s Českom do Žiliny. Cesta má spočiatku juhovýchodný, neskôr južný smer. Tranzitný význam tejto cesty by mali v budúcnosti prevziať plánovaná diaľnica D3 a rýchlostná cesta R5, ktorých križovatka je plánovaná medzi centrom obce a časťou Zatky. Občania i vedenie obce sa dlhodobo sťažujú na preťaženosť cesty I/11.[15][16] V obci odbočuje cesta I. triedy číslo 12 na severovýchod k hraničnému priechodu s Poľskom v Skalitom. Miestne časti Závršie a Potok sú dostupné po odbočke z ceste III. triedy 011058 z Čadečky. Priame spojenie s centrom obce neexistuje.
Autobusovými linkami je obec spojená s Čadcou, Čiernym a Skalitým.
Cez Svrčinovec prechádzajú železničné trate číslo 127 zo Žiliny do Česka a 129 z Čadce do Poľska.
Školstvo
upraviťV obci sa nachádza materská škola a základná škola, ktorej výstavba začala v roku 1933[17] a v roku 1959 začala výstavba novej budovy s telocvičňou. V časti Závršie sa nachádzala základná škola, kde v rokoch 1923 – 1925 vyučoval Peter Jilemnický[18] (dnes je v jej budove kaplnka). V obci pôsobil i Peter Jaroš.[19]
Rodáci
upraviť- František Jurišta (* 31. marec 1925 – † 13. marec 2000), akademický maliar
- PhDr. Ján Jurišta (* 23. august 1944), žurnalista, diplomat, veľvyslanec ČSSR v Argentíne, vedec a kandidát v prezidentských voľbách v roku 2014 za KSS
- Anton Pajonk, spisovateľ
- Terézia Mešťanová, spisovateľka
- František Dejčík, fotograf
- Branislav Padyšák, fotograf
- Viera Sojčáková-Cyprichová, učiteľka hudby, speváčka, organistka
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Svrčinovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ ÚRADNÍKOVÁ, Dagmar. Obce po kalamitách ohrozujú zosuvy [online]. www.pravda.sk, 2006-04-21, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Ľudí na Kysuciach ohrozujú zosuvy pôdy [online]. www.sme.sk, 2010-06-08, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupné online. Archivované 2019-10-03 z originálu.
- ↑ Svrčinovský hájnik 2/2017 [online]. [Cit. 2019-10-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=408&pl=obcesk
- ↑ FUKALA, Jan. Československo-polský konflikt u Čadce v listopadu 1938 [online]. www.fronta.cz, 2008-02-05, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online. (čeština)
- ↑ http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=413&pl=obcesk
- ↑ http://www.beskydy.sk/index.php?zobraz=ftype&id=7&katalog=11
- ↑ http://www.rrakysuce.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=19
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec stále rukojemníkom nákladnej dopravy [online]. www.sme.sk, 2009-01-23, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ HAŽÍKOVÁ, Iveta. Svrčinovec opäť blokujú kamióny [online]. www.sme.sk, 2009-06-18, [cit. 2010-08-18]. Dostupné online.
- ↑ http://www.obce.info/?make=mapa&id=4005&obec=2711&clanok=411&pl=obcesk
- ↑ http://www.litcentrum.sk/18355[nefunkčný odkaz]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-03-12]. Dostupné online. Archivované 2014-03-13 z originálu.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svrčinovec