Sylabický veršový systém
Sylabický veršový systém alebo sylabický prozodický systém je veršový systém, ktorého rytmus je založený na opakovaní rovnakého počtu slabík vo veršoch.
Jeho znaky v slovenskej poézii sú:[1]
- izosylabizmus (rovnoslabičnosť, gréc. syllabe = slabika) – opakovanie veršov s rovnakým počtom slabík,
- výskyt združeného rýmu,
- intonačná prestávka (konkrétne dieréza) v strede verša, ktorá verš intonačne rozdeľuje na dve časti – dva polverše,
- rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (významového) a rytmického členenia (absencia veršových presahov),
Najpoužívanejšie typy veršov sú osemslabičné a dvanásťslabičné (Smrť Jánošíkova). Používaju sa však aj dlhšie: trinásťslabičný (Mor ho!) a štrnásťslabičný (Jarná pieseň).
História upraviť
V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém, ktorý sa používal už v 16. a 17. storočí. Najviac sa využíval v období romantizmu, keďže autori čerpali podnety z ľudovej slovesnosti, v ktorej bol jediným veršovým systémom. Najčastejšie sa používal v básňach a v duchovných a svetských piesňach. Často sa nazýva aj štúrovský veršový systém, pretože bol často využívaný štúrovcami. Štúrovci boli do vysokej miery ovplyvnení ľudovou slovesnosťou, pre ktorú bol sylabický veršový systém príznačný.[1]
Referencie upraviť
- ↑ a b ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.
Pozri aj upraviť
|
Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |