Szabóova skala

prírodná rezervácia

Szabóova skala je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.

Szabóova skala
prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Okres Žiar nad Hronom
Obec Lehôtka pod Brehmi
Súradnice 48°32′12″S 18°48′26″V / 48,5366667°S 18,8072222°V / 48.5366667; 18.8072222
Rozloha 0,1189 km² (12 ha)
Vznik 1907
 - posledná novelizácia 1983
Správa Štiavnické vrchy
Kód 439
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1907 a naposledy novelizované v roku 1983 na rozlohe 11,8900 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Je to jedna z najstarších prírodných rezervácií Slovenskej republiky. Vyhlásená je na ochranu komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným asi 50 m vysokým bralom a zriedkavou flórou i faunou na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Na vrchol (302 m nad morom) Szabóovej skaly vedie žltá turistická značka z Lehôtky pod Brehmi. Na vrchole je drevený kríž a dobrý výhľad.

Prírodný útvar sopečného pôvodu bol pomenovaný na počesť bývalého maďarského poslucháča Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a neskoršieho profesora, dekana, rektora zjednotenej univerzity v Budapešti, mineralóga a geológa Józsefa Szabóa (1822 – 1894), ktorý veľmi podrobne preštudoval a popísal geologickú stavbu celých Štiavnických vrchov.[1]

Maďarský nápis na skale SZABO SZIKLA vysoký jeden meter a dlhý 7,5 metrov je vytvorený z kovových písmen, ktoré odliala bezplatne Kachelmanova strojáreň vo Vyhniach. V súčasnosti je už len ťažko čitateľný a tak je ľahko prehliadnuteľný.

„V roku 1901 Uhorská geologická spoločnosť zorganizovala študijný výlet pre svojich členov do stredoslovenských banských miest.“ „23. septembra (1901) si išli obzrieť hlinické ryolitové lomy. V tom čase nebolo ešte okolie skaly zarastené. Na úpätí bolo pár kríkov,“ čo dokumentujú aj dobové fotografie. Práve z tohto podujatia vzišla myšlienka pomenovať skalu, ktorá sa dovtedy volala Lihocko bralo a vybudovať pomník, hovorí Jozef Kosej z občianskeho združenia - OZ Priekopa.[2]

Presný dátum osadenia nápisu nie je známy, avšak v októbri 1907 už nápis visel. O rok neskôr, teda v roku 1908, bol slávnostne odhalený aj pomník. Ten však už v súčasnosti neexistuje.[2] Zrenovovať nápis na Szabóovej skale, vytvoriť v jej blízkosti priestor na posedenie a oddych či osadiť informačnú tabuľu boli plány OZ Priekopa. [3]

Podľa Szabóa je pomenovaná aj jaskyňa (súradnice 47°37′02″S 19°00′01″V / 47,617259°S 19,000331°V / 47.617259; 19.000331 ) v národnom park Dunaj-Ipoly v Maďarsku.

Význam

upraviť

Keby tu nebola vznikla prírodná rezervácia, zostal by pre našu generáciu po sopečnom útvare len kameňolom. Sopečný ryolit, ktorý tu zo Zeme vyvrel pred miliónmi rokov, je cennou surovinou, v minulosti, ale aj dnes sa používa ako stavebný materiál. Z kameňolomu naproti je vytvorené napríklad súsošie Svätej Trojice v B. Štiavnici.[1]

Vďaka výskytu ryolitu bola v Hliníku nad Hronom založená pred viac ako 600 rokmi výroba mlynských kameňov. Koncom 18. storočia boli tak známe a žiadané, že sa prepravovali na pltiach a pečatili sa zvláštnym pečatidlom kráľovskej koruny Márie Terézie.

Referencie

upraviť
  1. a b MARTIN KÁROLY. Szabova skala najstaršia prírodná rezervácia v bývalom Uhorsku. Žiar24.sk, 24. september 2010. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  2. a b Lákavé plány na známom prírodnom výtvore: Na Szabóovej skale chcú vytvoriť vyhliadku!. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
  3. Hliník nad Hronom> Iná činnosť [online]. www.hliniknadhronom.sk, 27.5.2014, [cit. 2018-03-07]. Dostupné online. Archivované 2018-03-08 z originálu.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szabóova skala na českej Wikipédii.