Talós (starogr. ΤάλωςTalós, lat. Talus, Talas) je v gréckej mytológii synovec slávneho umelca a vynálezcu Daidala.[1]

Podľa starších gréckych verzií tohto mýtu dala Perdix[1] svojho syna Talóa bratovi Daidalovi za učňa. Daidalos bol slávny umelec a vynálezca. (neskôr bol Talós uvádzaný ako Kalos alebo Perdix[2]). Ale Talós bol tiež veľmi nadaný, už v dvanástich rokoch vraj vynašiel pílu, hrnčiarsky kruh a sústruh.[3][1] Po krátkom čase Daidalos nezniesol, že jeho žiak je nadanejší než on a chlapca zákerne zhodil z aténskej Akropoly.[4][1] Grécke mýty uvádzajú, že sa Talós pádom z výšky zabil,[5] ale podľa rímskej verzie ho zachránila bohyňa Athéna.[3] Bohyňa ho ako padal z výšky premenila na prepelicu.[3] Pretože sa prepelica povie po grécky perdix dostal toto meno aj on.[1]

Daidalos bol za tento čin odsúdený na trest smrti. Utiekol preto na Krétu,[4] kde pracoval pre kráľa Minóa, postavil mu palác s presláveným labyrintom,[5] ktorý ukrýval obludného Minotaura.[2] Po rokoch však musel Daidalos aj so svojim synom Ikarom pre nezhody s kráľom Minóom z Kréty utiecť a pomocou zostrojených krídel z peria odleteli.[2] Pri lete nad morom však Ikaros vyletel vysoko, slnko roztopilo vosk na jeho krídlach a on sa utopil v mori. Daidalos ten nakoniec doletel na Sicíliu, kde získal azyl u kráľa Kókala.[2] Keď ho aj tam dostihol kráľ Minos, Daidalos ho ľstivo pri jeho návšteve u kráľa Kókala zavraždil. To mu vynieslo vďaku Aténčanov, ktorým bol Minos úhlavným nepriateľom a zrušili preto nad ním rozsudok smrti a Daidalos sa po dlhom čase mohol konečne vrátiť do rodných Atén.[2]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 436.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 100.
  3. a b c Ovidius, Metamorphoses, 8,236.
  4. a b Hyginus, Fabulae 39.
  5. a b Apollodoros, Kronika, 3,15,8.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talós na českej Wikipédii.