Telesilla
Telesilla (starogr. Τελἐσιλλα) bola grécka poetka v 5. storočí pred Kr.[1][2]
Telesilla, lyrická poetka z Argosu, tvorila v 1. polovici 5. storočia pred Kr. Zachovali sa od nej len nepatrné zlomky hymnov k Apolónovi a Artemide (zrejme len 9 fragmentov). Je po nej pomenovaný telesillejský verš.[1] Hovorilo sa o nej, že svojimi básňami, podobne ako básnik Tyrtaios, povzbudzovala mužov k vojenskej udatnosti.[3] Preslávila sa však hlavne tým, že zachránila svoje mesto, keď po pobití mužov spartským kráľom Kleomenom I. v bitke pri obci Sépeia povolala do zbrane ženy.[1]
Túto udalosť zaznamenal cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku: „Za divadlom stojí svätyňa Afrodity a pred sochou je znázornená na stĺpe skladateľka piesní (poetka) Telesilla. Pri nohách jej ležia zvitky, sama sa ale díva na prilbu v ruke, hodlajúc si ju nasadiť na hlavu. Táto Telesilla sa svojho času tešila veľkej sláve medzi ženami a ešte viac bola oceňovaná pre svoje básne. Kedysi postihla Argejčanov nevýslovná porážka pričinením Kleomena, syna Anaxandrida, a Lakedaimončanov. Jedna časť mužov padla v boji, následne zahynuli tí, ktorí sa uchýlili do Argovho hája; najskôr totiž vyšli podľa dohody, ale hneď ako poznali, že boli oklamaní, zahynuli v horiacom háji. Potom Kleomenes viedol Lakedaimončanov do Argosu zbaveného mužov. Telesilla však zvolala otrokov a tých, ktorí pre svoj mladistvý vek alebo starobu neboli schopní nosiť zbrane, a vyviedla ich za hradby, sama potom nazhromaždila zbrane, koľko ich zostalo po domoch, a tiež zbrane z chrámov, ozbrojila nimi najstatočnejšie ženy a takto ozbrojené zoradila tam, odkiaľ, ako dúfala prídu nepriatelia. Keď potom Lakedaimončania prišli na dosah, nezľakli sa ženy vojenského pokriku, zrazili sa naopak s nepriateľom a chrabro bojovali; vtedy Lakedaimončania uvažovali, že ak ženy vyvraždia, bude ich úspech hanebný, ak však budú sami v bitke porazení, bude to porážka k hanbe, i vzdali sa ženám.“[4]
Historik Herodotos však uvádza, že sa v meste Argos po bitke pri obci Sépeia (blízko Tiryntu, v roku 494 pred Kr.[5]) dostali k moci údajne otroci.[6] Podľa Plutarcha to bolo zrejme hanlivé označenie pre miestnych demokratov, ktorých na obranu proti Sparťanom zvolala poetka Telesilla,[7] možno prvá „revolucionárka“ v európskych dejinách.[8]
Ukážka fragmentu verša hymnu k Artemide:
| ἁ δ᾿ Ἄρτεμις, ὦ κόραι, φεύγοισα τὸν Ἀλφ …. | preklad: ale Artemis, dievčatá, prichádzajúce z Alf[eia] |
- - text v starogréčtine[9]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 297.
- ↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Telesilla [1]
- ↑ Slovník náučný, Praha 1872, str. 322 [2]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 165-166.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 18.
- ↑ Herodotos, História, 6,83.
- ↑ Plutarchos, Mulierum virtutes, 4.
- ↑ Kleió, 499 - 490, Telesilla [3]
- ↑ Harvard University Press, Telesilla, Fragments [4]