Teletext

Teletext je prenos textových informácií prostredníctvom televízneho signálu. Vznikol v roku 1970 vo Veľkej Británii.

V bežnom analógovom televíznom vysielaní sa za sekundu vysiela 50 polsnímkov (norma platná v Európe). A medzi týmito polsnímkami zostáva čas pre odoslanie teletextových informácií, ktoré zvyčajne obsahujú spravodajstvo, televízny program, reklamu a iný obsah.

Vysielanie teletextu upraviť

Pre vysielanie teletextu sa používajú zatemnené riadky 19 a 20 nepárneho polsnímku a 332 a 333 párneho polsnímku. Teletext sa nevysiela spojito, ale prerušovane pomocou dátových blokov, ktorým sa hovorí pakety. Vysielajú sa vlastne číslicové signály, z ktorých časť slúži ako riadiaca informácia pre teletextový dekodér televízie a väčšiu časť tvoria adresy, ktorým zodpovedajú jednotlivé alfanumerické znaky, ktoré sú uložené v teletextovej pamäti ROM. Dĺžka jedného teletextového riadku zodpovedá dĺžke televízneho riadku. Všetko riadi teletextový procesor.

Teletextový obraz upraviť

Teletextový obraz tvorí 25 riadkov (0 – 24), z ktorých každý obsahuje 40 znakov. Sto teletextových stránok sa nazýva súbor, niekedy tiež magazín. Vysielať možno až 8 súborov, každý po 100 stranách. Súčasne sa týmito 40 znakmi teletextového riadku prenáša ešte ďalších 5, ktoré slúžia na riadenie funkcie teletextového dekodéra. Rýchlosť prenosu teda zodpovedá prenosu 45 osembitových slabík. Tým získame 360 bitov počas jedného TV riadku. Slabika pre jeden znak je 8 bitová, obsahuje však jeden paritný bit, čo znamená, že pre samotný znak je vyhradených 7 bitov. Pomocou 7 bitov sme schopní rozlíšiť 127 znakov. Načítané strany (i súbory) sa ukladajú do pamäte RAM, aby užívateľ mohol pohodlne prepínať strany bez čakania. Moderné televízory sú schopné uchovať v pamäti všetky strany a magazíny.

Teletextové bloky upraviť

Ako už bolo povedané, informácie sa prenáša po 45 bajtov = v jednom teletextovom bloku. Máme dva typy blokov. Úvodný a riadkový.

Úvodný teletextový blok upraviť

Je prvým riadkom stránky teletextu. Jednotlivé bajty označujeme písmenom X.

X1, X2 ... Synchronizačné bajty pre oscilátor procesoru. Prenáša sa binárny kód o 1010101010101010
X3 ... Identifikačný bajt, ktorý musí byť rovnaký ako ten v procesore (11100100)
X4 ... Číslo magazíne (súboru)
X5 ... Číslo riadku
X6, X7 ... Číslo stránky
X8-X11 ... Čas vydanie stránky
X12, X13 ... Kontrolný riadiaci bajt pre procesor
X14-X37 ... Kódy alfanumerický znakov
X38-X45 ... Priebežný čas (HH: MM: SS)

Bajty X4-X13 sú zabezpečené Hammingovým kódom (H_(8,4)), vďaka ktorému sa môže jedna prípadná chyba opraviť.

Riadkový teletextový blok upraviť

Zvyšných 23 riadkov, v ktorých sa prenáša vizuálna textová, alebo grafická informácia. Jeden blok = jeden riadok.

X1, X2 ... Synchronizačný bajt pre oscilátor procesora (1010101010101010)
X3 ... Identifikačný bajt pre procesor (11100100)
X4, X5 ... Číslo magazínu a stránky (opäť zabezpečené Hammingovým kódom)
X6-X45 ... Kódy znakov, ktoré sú zabezpečené paritnom bitom, ktorý môže detegovať chybu, nedokáže ju však opraviť

Grafický mód upraviť

Teletextový procesor sa môže prepnúť do grafického zobrazenia. Potom vykresľuje podľa prenesených bitov obraz.

B₀	b₁
B₂	b₃
B₄	b₆

Ten bit, ktorý obsahuje logickú 1 svieti. Bit b₅ obsahuje logickú 1 zakaždým, b₇ je paritným bitom.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Teletext na českej Wikipédii.