Terchová

obec na Slovensku

Terchová je obec na severe Slovenska v okrese Žilina. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. Svojou geografickou polohou je známa ako turistické centrum Malej Fatry a kultúrna oblasť Žilinského regiónu s pravidelnými podujatiami.

Terchová
obec
Slovakia Terchova 18.jpg
Pohľad na obec spod sochy J. Jánošíka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Región Severné Považie
Vodný tok Varínka
Nadmorská výška 518 m n. m.
Súradnice 49°15′20″S 19°02′00″V / 49,255556°S 19,033333°V / 49.255556; 19.033333
Rozloha 84,54 km² (8 454 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 076 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 48,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1580
Starosta Jozef Dávidík[3] (nezávislý)
PSČ 013 06
ŠÚJ 518042
EČV ZA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Terchová
Webová stránka: www.terchova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohaUpraviť

Obec sa nachádza medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou na severe Žilinskej kotliny. Centrom obce preteká rieka Varínka. Tvorí vstup do Vrátnej doliny. Nachádza sa tu až 68 osád.[4]

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená.[5] Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko.[6]

Kultúra a turizmusUpraviť

Obec je známa hlavne svojou kultúrnou tradíciou a ako stredisko cestovného ruchu. Od začiatku 60. rokov sa každoročne koná kultúrny festival Jánošíkove dni. Z podujatí sú známe napríklad Cyrilometodské dni, Country fest Rozmarín, Budzogáň, Deň sv. Huberta a ďalšie. Neďaleko obce sa vo Vrátnej doline nachádza stredisko letnej a zimnej turistiky ako aj lyžiarske stredisko. V obci sa nachádza stála expozícia Považského múzea v Žiline s názvom Jánošík a Terchová[7].

Terchovské srdceUpraviť

V obci sa v roku 2015 postavila 30 m vysoká rozhľadňa.[8] Nachádzajú sa tu 3 terasy, z ktorých je výhľad najmä na obec Terchovú a okolité vrcholy Malej Fatry.

Náučný chodník dieryUpraviť

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.

Terchovská muzikaUpraviť

 
Terchovskí muzikanti

Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka (hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. „basičke“). Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.[9]

V starších časoch si muzikanti vyrábali sláčikové nástroje sami. Vyrábali ich z drevených prepraviek, „krabíc“. Preto sa terchovská muzika niekedy označuje ako krabicová/škatuľová muzika.[10]

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

PamätihodostiUpraviť

  • Kostol sv. Cyrila a Metoda – Kostol zasvätený prvým slovanským vierozvestcom a patrónom Európy sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol bol postavený v r. 1942 – 49. V interiéri sú drevené plastiky solúnskych vierozvestov, kamenný obetný oltár z r. 1976, ktorý vytesali terchovskí kamenári. Na oknách sú vyleptané motívy z cyrilometodského obdobia.
  • Terchovský drevený betlehem – Drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami. Je rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná Terchovej a starým ľudovým remeslám a druhá biblickým príbehom Nového zákona. Prvýkrát bol vystavený na Vianoce r. 1976.[12]
    • V letnom čase je betlehem otvorený denne od 8:00 do 18:00 hod.
    • V zimnom čase je otvorený od 8:00 do 17:00 hod.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Základné informácie o obci [online]. obec Terchová, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online.
  5. Fotografia vypálenej Terchovej
  6. Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol. 1984
  7. http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/2-muzeum-juraja-janosika
  8. LAURENČÍK, Ján. Výhľad z rozhľadne na Oblaze a nové info [online]. 20.09.2015, [cit. 2015-10-15]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Music of Terchová [online]. UNESCO, [cit. 2013-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
  10. MORAVČÍK, Vladimír. Znovuoživená škatuľová muzika [online]. 24.08.2011, [cit. 2012-12-11]. Dostupné online. (anglicky)
  11. KUBANOVIČ, Zlatko. Kňaz, ktorý pochovával Jozefa Tisa. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47., čís. 6., s. 24-25. Dostupné online.
  12. http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/24-dreveny-betlehem-v-kostole-sv-cyrila-a-metoda

GalériaUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terchová

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol.: Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR č. 1, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1984