Terchová
Terchová je obec na severe Slovenska v okrese Žilina. Je typickou kopaničiarskou obcou s veľkým počtom osád. Svojou geografickou polohou je známa ako turistické centrum Malej Fatry a kultúrna oblasť Žilinského regiónu s pravidelnými podujatiami.
| Terchová | |
| obec | |
 Pohľad na obec spod sochy J. Jánošíka
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Žilina |
| Región | Severné Považie |
| Vodný tok | Varínka |
| Nadmorská výška | 518 m n. m. |
| Súradnice | 49°15′20″S 19°02′00″V / 49,255556°S 19,033333°V |
| Rozloha | 84,54 km² (8 454 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 973 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 47 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1580 |
| Starosta | Jozef Dávidík[3] (nezávislý) |
| PSČ | 013 06 |
| ŠÚJ | 518042 |
| EČV (do r. 2022) | ZA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Terchová | |
| Webová stránka: terchova.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
PolohaUpraviť
Obec sa nachádza medzi Krivánskou Fatrou a Kysuckou vrchovinou na severe Žilinskej kotliny. Centrom obce preteká rieka Varínka. Tvorí vstup do Vrátnej doliny. Nachádza sa tu až 68 osád.[4]
DejinyUpraviť
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1580, kedy patrila panstvu Strečno-Gbeľany. Obyvatelia pracovali v kameňolomoch, lesoch a živili sa chovom oviec. V 19. storočí sa veľká časť obyvateľstva vysťahovala najmä do Kanady, USA, Francúzska a Argentíny. Počas druhej svetovej vojny bola obec pri ústupe fašistických vojsk dňa 8. – 9. apríla 1945 vypálená.[5] Po oslobodení sa niektorí odsťahovali na južné Slovensko.[6]
Kultúra a turizmusUpraviť
Obec je známa hlavne svojou kultúrnou tradíciou a ako stredisko cestovného ruchu. Od začiatku 60. rokov sa každoročne koná kultúrny festival Jánošíkove dni. Z podujatí sú známe napríklad Cyrilometodské dni, Country fest Rozmarín, Budzogáň, Deň sv. Huberta a ďalšie. Neďaleko obce sa vo Vrátnej doline nachádza stredisko letnej a zimnej turistiky ako aj lyžiarske stredisko. V obci sa nachádza stála expozícia Považského múzea v Žiline s názvom Jánošík a Terchová[7].
Terchovské srdceUpraviť
V obci sa v roku 2015 postavila 30 m vysoká rozhľadňa.[8] Nachádzajú sa tu 3 terasy, z ktorých je výhľad najmä na obec Terchovú a okolité vrcholy Malej Fatry.
Náučný chodník dieryUpraviť
Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý ich vyformoval. V Dierach sa nachádza viac ako dvadsať vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých zaujímavých druhov rastlín a živočíchov. Viac informácií o náučnom chodníku na https://naucnechodniky.eu/naucny-chodnik-diery/
Terchovská muzikaUpraviť
Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka (hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. „basičke“). Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.[9]
V starších časoch si muzikanti vyrábali sláčikové nástroje sami. Vyrábali ich z drevených prepraviek, „krabíc“. Preto sa terchovská muzika niekedy označuje ako krabicová/škatuľová muzika.[10]
Osobnosti obceUpraviť
RodáciUpraviť
- Juraj Jánošík, (* 1688 - † 1713), – slovenský zbojník a národná legenda.
- Adam František Kollár, (* 1718 - † 1783), – spisovateľ, právny historik, knihovník.
- Jozef Stašo (* 1903 - † 1951), – salezián, rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Jozefa Tisa.[11]
- Koloman Kolomi Geraldini (* 1908 - † 1994), – slovenský básnik.
- Lukáš Cingeľ (*1992) – slovenský hokejista, reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta (2017 a 2018) a olympiáde (2018).
- Róbert Boženík (*1999) - slovenský futbalový reprezentant, v súčasnosti hráč Feyenoord Rotterdam
PamätihodostiUpraviť
- Kostol sv. Cyrila a Metoda – Kostol zasvätený prvým slovanským vierozvestcom a patrónom Európy sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol bol postavený v r. 1942 – 49. V interiéri sú drevené plastiky solúnskych vierozvestov, kamenný obetný oltár z r. 1976, ktorý vytesali terchovskí kamenári. Na oknách sú vyleptané motívy z cyrilometodského obdobia.
- Terchovský drevený betlehem – Drevený betlehem vyhotovený domácimi majstrami. Je rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná Terchovej a starým ľudovým remeslám a druhá biblickým príbehom Nového zákona. Prvýkrát bol vystavený na Vianoce r. 1976.[12]
- V letnom čase je betlehem otvorený denne od 8:00 do 18:00 hod.
- V zimnom čase je otvorený od 8:00 do 17:00 hod.
OceneniaUpraviť
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[13] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[14][15]
GalériaUpraviť
Terchovské srdce, rozhľadňa.
Pohľad na obec z doliny Obšívanka.
Kostol sv. Cyrila a Metoda.
Socha Juraja Jánošíka.
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Základné informácie o obci [online]. obec Terchová, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Fotografia vypálenej Terchovej
- ↑ Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol. 1984
- ↑ http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/2-muzeum-juraja-janosika
- ↑ LAURENČÍK, Ján. Výhľad z rozhľadne na Oblaze a nové info [online]. 20.09.2015, [cit. 2015-10-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Music of Terchová [online]. UNESCO, [cit. 2013-12-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ MORAVČÍK, Vladimír. Znovuoživená škatuľová muzika [online]. 24.08.2011, [cit. 2012-12-11]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Kňaz, ktorý pochovával Jozefa Tisa. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47., čís. 6., s. 24-25. Dostupné online.
- ↑ http://www.terchova.eu/co-vidiet-a-zazit/24-dreveny-betlehem-v-kostole-sv-cyrila-a-metoda
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terchová
Externé odkazyUpraviť
ZdrojUpraviť
- Gargulák Jozef, Križo Vladimír a kol.: Malá Fatra. Turistický sprievodca ČSSR č. 1, vyd. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava 1984