Trebeľa
Trebeľa[1] (do 2008 aj Terebľa) je potok na východnom Slovensku, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to významný pravostranný prítok Roňavy, má dĺžku 15,3 km a je tokom V. rádu. Na dolnom toku výrazne meandruje. Medzi obcou Kalša a ústím tečie súbežne s korytom Roňavy na ľavom brehu. Za obcou Kalša sa na približne 1 km dlhom úseku rozvetvuje na dve ramená.
| Trebeľa | |
| potok | |
| Zdrojnica | Veľký Milič, Slanské vrchy |
|---|---|
| Ústie | Roňava, Kuzmice |
| Dĺžka | 15,3 km |
| Povodie | Bodrog |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-30-11-017 |
| Číslo recipienta | 4-30-11-115 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Trebeľa pramení v Slanských vrchoch[2] na západnom svahu Veľkého Miliča (895 m n. m.) v nadmorskej výške cca 790 m n. m., neďaleko slovensko-maďarskej štátnej hranice.
Smer toku upraviť
Od prameňa tečie najprv na sever, v okolí obce Nový Salaš sa esovito stáča a pokračuje na východ, pričom vytvára oblúk vypnutý na sever. Za obcou Kalša tečie juhovýchodným smerom a napokon pri obci Kuzmice tečie k ústiu severojužným smerom.
Geomorfologické celky upraviť
- Slanské vrchy, geomorfologický podcelok Milič, časť Salašská brázda
- Východoslovenská pahorkatina, geomorfologický podcelok Podslanská pahorkatina[2]
Prítoky upraviť
- pravostranné: Starý potok, Ostrý potok, prítok prameniaci pod Kopáskou (351,9 m n. m.)
- ľavostranné: prítok zo severozápadného svahu Suchej hory (805,9 m n. m.) a občasný prítok spod Medvedieho vrchu (562,7 m n. m.)
Ústie upraviť
Potok sa vlieva do Roňavy pri obci Kuzmice v nadmorskej výške približne 147 m n. m.[3]
Obce upraviť
Pôvod názvu upraviť
Geografický názov Trebeľa bol motivovaný slovným základom trebiti vo význame mýtiť, klčovať les v oblasti pomenúvaného vodného toku.[4][5] Menší počet špecialistov v etymológii vykladá pôvod názvu Trebeľa motiváciou staroslovenským slovným základom trěba vo význame potreba, nutnosť, nasýtenie jedlom, predkresťanská obeta bohom. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Trebeľa pred rokom 1321;[6] po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Trebeľa podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Tereblye (pred rokom 1321);[7] po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov v 16. storočí späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Terebľa; názvoslovná autorita v roku 2008 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu → Trebeľa.[8]
Najstarší písomný doklad vodného toku je z roka 1321 v listine, ktorou kráľ dal majetok po zosnulom vlastníkovi bez dedičov Lampertovmu synovi, Michalovi, füzérskemu hradnému kastelánovi, a zároveň popísal hranice tohto majetku; latinsky písaná listina o. i. obsahuje v popise hraníc aj názov aqua Thereble. Táto listina pomáha datovať prevzatie názvu Trebeľa zo slovenčiny do maďarčiny a jeho modifikáciu do podoby Tereblye pred rok 1321.
Podobnú motiváciu pomenovania toponyma majú aj názvy vodných tokov, príp. sídelné názvy, ktorých derivátmi sú názvy vodných tokov: Trebianka (pravostranný prítok Nitry), Trebichavský potok (ľavostranný prítok Bebravy), Trebostovský potok (ľavostranný prítok Turca), Trebušovský potok (pravostranný prítok Čebovského potoka) a Trepešský potok (ľavostranný prítok Ľutinky). Rovnakú motiváciu pomenovania má i názov obce Trebeľovce v okrese Lučenec, ktorý je navyše rozšírený o rodinnú koncovku množného čísla sídelných názvov -ovce; porovnaj aj názvy: ukrajinská rieka Terebľa (ukr. Теребля) (pravostranný prítok Tisy v Zakarpatskej oblasti), poľské dve obce Trzebiele.
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. 2. diel. S. 637. ISBN 963 05 4567 5(3).
- ↑ GYÖRFFY, Erzsébet: Korai ómagyar kori folyóvíznevek, Debreceni Egyetemi Kiadó. Debrecen 1975. 224 s. S. 138. ISBN 978-963-318-122-5.
- ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 150.
- ↑ GYÖRFFY, György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, I. A-Cs, Akadémiai kiadó. Budapest, 3. vydanie 1987 (1. vydanie 1966). 907 s. S. 153. ISBN 963 05 4200 5.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. S. 6. Dostupné na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodaj1-2008.pdf (cit. 2021-02-20)