Tetka smrť
Tetka smrť je rozprávka zapísaná Pavlom Emanuelom Dobšinským v roku 1880. V indexe ATU má číslo 334 (Dom čarodejnice). Jiří Polívka túto rozprávku označil za skleslú strašidelnú poviedku.
História upraviť
Pavol Emanuel Dobšinský ju napísal 10.marca 1861 do rukopisu Codex revúcky C v Banskej Štiavnici. Neskôr ju spracoval vo svojej tlačenej zbierke rozprávok. Rozprávka pochádza podľa J. Polívku z obce Sobotište na Záhorí.
Zápletka upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Vo Vianočnom čase idú ľudia na polnočnú omšu. V dome na horách s nimi býva aj dievka ktorá je veľmi bojazlivá. Nechce ísť o polnoci horou, ale zároveň nechce ostať sama v pustom dome. Domáci jej poradia, že ak sa bude veľmi báť, nech len zakričí z dverí: Dakto, dakto, poď ku mne. Dievča tak naozaj robí, a z lesa sa ozve nech pripraví kašu. Dievka tak naozaj robí a do chalupy príde starena. Dievka si však pri jedení kaše všimne, že starena má dlhé ruky. Starena jej povie, že jej rukám nik neunikne. (Podobné rozprávke o Červenej čiapočke). Dievka si všimne že starena má aj nohy dlhé, na čo starena odpovedá, že tie každého dobehnú. Potom sa dievka pýta, prečo má starena veľké oči, starena odpovedá, že tie každého vidia. Keď starena doje poslednú lyžicu kaše, dievka si všimne, že starena má veľmi dlhé zuby. Starena zvedavej dievke povie, že jej zuby každého zjedia- aj ju. V tej chvíli dievku zje. Starena bola celý čas samotná smrtka. Domáci po príchode domov nájdu dievku mŕtvu.
Komiksové spracovanie upraviť
Príbeh o tetke smrti spracoval Miloš Kučera ako komiks.